Tesne pred Silvestrom, ma zaujal na inej ezotericky ladenej stránke, článok o práci a následnej pláci za ňu ako takú. Prečo ma to zaujalo? No pretože článok rovnako ako v celku búrlivá diskusia, ktorá sa rozpútala na túto tému, sa týkala pláce za tzv.duchovnú prácu, pod ktorou väčšinou rozumieme výklad kariet, kyvadlá, liečenie energiou atď. V skratke, administrátorka blogu konfrontovaná jedným názorom od čitatateľky, ktorá ju “obvinila” že patrí do jedného vreca so všetkými tými, ktorí si na tejto činnosti postavili svoj biznis. S tým sa nedá viac než len nesúhlasiť, avšak? Je to správne, alebo nie je správne brať za túto formu pomoci peniaze?
Kedysi som bola striktne proti tomu, aby akákoľvek veštica, médium, jasnovidec, mág bral za tento druh pomoci peniaze. Jednoducho priečilo sa mi to až do takej miery, že aj keď som sama pomohla, nevzala som za to ani len cent, dokonca obraz, ktorý som dostala ako prejav vďaky za túto pomoc ( odrábka od rodinného prekliatia) som si odmietla nechať a tak ani len v túto chvíľu netuším kde že to len to dielo vlastne je. Lenže? Časom som akosi zistila, že toto nebola jednak dobrá voľba, pretože som pohrdla darom, ktorý bol darovaný z čistého srdca a vďaky ( jo, pyšná lilah, falošnou pokorou hovorila, nie, nič mi nemusíš za to dávať, ja nie som taká, 😕 ) Lenže?
Neskôr som zistila, že žienka, ktorej som takto pomohla, sa na mňa obracala už aj so záležitosťami, kde už nešlo o nič magické, ale len čisto ľudské. Avšak? Aj tým, že ja som od nej ten obraz neprijala, som vytvorila nerovnováhu, ktorá sa len a len mne vrátila späť. A to priamo tri krát, ako je uložené v zákone spätného pôsobenia. Nebudem spomínať všetky údery, ale ten ktorý sa týkal odkliatia, teda oslobodenia od rodinného prekliatia, som riešila aj vo svojej rodine, keď som počas súdu, ktorý sa mal konať ohľadom dedičstva, našla doma list, v ktorom bol priamy návod ako uvariť kliatbu.
Po uvedomení si, že som spravila chybu, som jednoducho prestala v tomto smere akokolvek pomáhať. Môj pôvodný motív bol, ľudia naozaj nevedia čo zo sebou, a radu si pýtajú už pomaly aj na to, koľko lyžičiek cukru si dávať do kávy. 🙂 Avšak? Tento pyšný a posudzovačný postoj vystriedalo časom poznanie, že ja, aj keď som časťou boha, o jeho plánoch neviem zhola nič, a teda? Keď o nich neviem zhola nič, lebo svojími slepými očami nevidím celú krásu jeho stvorenia, tak nemám právo zasahovať do jeho plánov, alebo lepšie povedané zasahovať do sebapoznania každého jedinca, pretože mojími nesprávnymi vhľadmi môžem skôr ublížiť ako pomôcť, no rozhodne nie im, ale len sama sebe. A tak som s týmto druhom pomoci prestala úplne ( pomaly už neviem ako sa kreslí pentagram 😛 🙂 ) aj s týchto uvedených dôvodov. Lenže? Nič v celom univerze nie je náhodné, nič sa nedeje len tak a ak ma niekto s takouto žiadosťou o pomoc požiada teraz, po ozaj hlbšom preverovaní, ktoré je časovo náročnejšie, ozaj dostanem odpoved či áno, alebo nie. A popravde, aj tak väčšina takýchto žiadateľov po tejto skúške v podobe čakania či sú ozaj pod vplyvom “temných” úmyslov, alebo nie odpadnú a to je pre mňa jasná odpoveď, že táto ich žiadosť bol len momentálny rozmar, ktorému venovali viac energie, ako to bolo nutné.
Ale? Vrátme sa späť k tomu či za tento druh pomoci peniaze áno, alebo nie. Ja osobne zastávam názor, že áno. A prečo? Najdôležitejšie zo všetkého je harmónia, v mojej reči je ňou rovnováha. A aby ostala zachovaná, tak je podľa mňa nutné platiť aj za túto duchovnú pomoc. Avšak? Vyvstáva otázka, koľko je tá správna taxa. Aká je cena takejto práce? Napadlo ma, ako to vykonáva môj učiteľ. Jedna odrábka denne viac ani za ten svet! A peniaze za túto pomoc? To áno, avšak necháva to na slobodnej vôli pomáhaného. Popravde tento spôsob mne vyhovuje najviac. A zdá sa mi to ako vcelku rozumenné riešenie pre všetkých. Aj keď popravde, sám sa mi priznal a aj počas učenia u neho som to vypozorovala, že ľudia aj tento akt, prijímajú ako manipulatívny krok zo strany pomáhajúceho. 😕 Je to ako keď si v kostole platíte za odpustky atd.
Takže? Čo vy na to? Peniaze za duchovnú pomoc, Áno, alebo Nie!?
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Ja sa zatiaľ pomoci iným veľmi nezúčastňujem, necítim sa pripravená, len občas… ale… myslím, že oplatiť takúto pomoc je obyčajný akt nastolenia rovnováhy. Dostal si niečo, musíš aj ty niečo dať. Veď to by všetci tí, ktorí pomáhajú, museli žiť niekde v lese v chalupe z konárov, a živiť sa lesnými plodmi. Žijeme v materiálnom svete a čaká sa od nás, že sa na ňom budeme podieľať a udržiavali balans 😀 preto sme sa rozhodli byť tu a teraz.
Páči sa miPáči sa mi
jarah, ďakujem za názor … a aj keď myslím, že chápem, čo si tým chcela povedať …
nedá mi nezareagovať na túto tvoju vetu …
“myslím, že oplatiť takúto pomoc je obyčajný akt nastolenia rovnováhy. Dostal si niečo, musíš aj ty niečo dať.” …
hm, tu mi totiž vyvstáva otázka, že ak má pomáhaný, liečený, cítiť vdaku, ako povinnosť, atd, nie je to dobré .. je to znova len nerovnováha, ktorú medzi sebou tí daní zúčastnení vytvorili … hraná vďaka, je rovnaký zgrc, ako moja, niekdajšia v článku zmieňovaná pokora … totiž jediný spoločný menovatel pre túto vlastnosť je pýcha …
ono sa to zdá, že je to len tak akože sa nič nedeje … ale napr. uštrikuješ prvý sveter, ktorý chceš predať … akú cenu mu prisúdiš? .. akýsi prirodzený inštinkt ti povie, drž sa pri zemi, pretože si to robila z láskou atd .. takže ak za toto dostaneš aspon toľko, je to stokrát lepší pocit ako ked za neho dostaneš podstatne viac … a o tom to je … túto lekciu ja osobne ešte nemám zmáknutú vôbec, pretože som doteraz nespracovala v sebe akéhosi démona komercie … a síce, potrebujem, zdanlivo potrebujem kopec tretiek ktoré v skutočnosti nepotrebujem a tak, aj ak by si sa ma opýtala trebárs na cenu mojho obrazu, nepoviem ti ju, pretože ešte v sebe ( a toto musím spracovať ) … nemám ustálený ten pocit, ktorý som opísala vyššie a síce, … za toto peniaze áno, avšak drž sa pri zemi, pretože .. potešíš viac iného, ale rozhodne aj seba keďže ty si ten obraz nemaľovala účelovo ale pre radosť … atd …
hm, ono sa to zdá, že zabrdam iba do tejto temy .. teda duchovná práca a aká je za nu spravodlivá pláca? .. ale? … no ale, … 🙂
pekný zvyšok dníčka prajem … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
“Vďaka ako povinnosť”… môžeš sa cítiť odmenená úžasným pocitom z toho, čo si vytvorila, ale je to tvoja rovnováha. Ak niekomu chceš pomôcť, tak so všetkým. Teda aj s nastolením rovnováhy uňho. A to je vlastne to ocenenie, výraz vďaky za pomoc. Tým nemyslím, že pred ním zatrasieš vyzývavo meštekom, ale neodmietaj spontánne vyjadrenie vďačnosti. Pomôžeš na jednej strane, ale vytvoríš určitý blok na strane druhej. Neviem, či som to jasne formulovala… je to len môj vnútorný pocit a postoj 😀
Páči sa miPáči sa mi
Lilah, ja som nad tým tiež už viac krát uvažoval a myslím si, že ak sa staneš “pomocníkom”, ktorý ďalším pomáha nájsť odpovede, lebo oni momentálne nie sú natoľko trpezlivý, aby si na svoju odpoveď počkali a tým ich vlastne istým spôsobom duchovne “nakopávaš”, tak máš ako každá bytosť vo vesmíre, ktorá je obdarená slobodnou vôľou právo na svoje rozhodnutie, či si za to vypýtaš “odmenu” a aký “charakter” tá odmena má mať. Ten čo ťa žiada o pomoc, má samozrejme právo v rámci svojej slobodnej vôle akceptovať tvoje podmienky pomoci, alebo ich odmietnuť a hľadať pomoc inde. Je to podľa mňa o odosobnení sa a slobodnej vôli 🙂 Ja osobne s odmenou súhlasím, lebo si myslím, že je to momentálne to najlepšie riešenie, ako kruh uzavrieť v materiálne zameranej spoločnosti.
Samozrejme sa najprv pýtam, ako táto odmena bude vyzerať a potom sa rozhodnem, či zostanem, alebo idem hľadať pomoc inde, resp. 1. krát absolvujem vo forme pokusu a podľa toho, ako sa po tomto pokuse cítim, sa rozhodujem, či budem pomoc opakovane vyhľadávať na tom istom mieste 😀
Páči sa miPáči sa mi
hmm s chutou do Noveho roka, staro nova tema…. niečo za niečo … rovnovaha … harmonia … vymena energii … atď. základný zákon univerza tj. rovnovaha sa odzrkadluje v nas samých… teda ako situáciu vnímame … je to v rovnovahe alebo sa citime “vy/zne-užívaný”… alebo druhá strana hodnotí prínos čo “dostanem” ….nie je to pridrahé… atď. …. možno najlepšia je jednoducho DOHODA
Páči sa miPáči sa mi
uplne normalna vec. Ako kazde ine povolanie, ked sa tomu chces venovat a byt v tom dobry, nieco ta to stoji. Ak chces tomu venovat vela casu, tazko ti ostane potom este zvysny cas na zarabanie penazi. Cokolvek to je, ci ezotericke liecenie, ci malovanie obrazov. Energia a cas ktory tomu venujes je tvoja cena. A kvalita, ktoru podla teba dosahujes. Preco by malo byt taxikarvi blbe vypytat si prachy od zakaznika, ktoreho odvezie tam kam chcel? A presne tak isto v comkolvek inom. Poskytujes nieco. Nenanucujes, ponukas. Nezijeme prvotnopospolnej, zijeme v systeme, kde sme si zvolili istu vseobecnu protihodnotu (peniaze), ktoru mozes vymenit za to, co potrebujes. Preto, aby som nemusela od mamy decka, ktoreho naucim nieco zatancovat chciet, aby mi na oplatku opravila vodovod, ked ona je kadernicka. Potialto nevidim nijaky problem. Problem nastava (a to sa pri veciach ako je ezotericke liecenie, ale aj ine veci) moze lahko stat, ze zakaznik akosi nema presnu moznost overit si kvalitu ponukaneho tovaru. Mozno si ju niekedy nevie zhodnotit ani samotny predavajuci. Ja sice mozem ponuknut vyriesenie nejakeho problemu, ale stopercenta zaruka tu velmi neexistuje…..Napriklad dam to na tancovanie.Ja nemozem povedat, zaplatte mi 10 euro, naucim vas six step. Lebo nemozem tusit co za poleno dany zakaznik bude. Ale viem stopercentne povedat, ze viem ako na to, aby sa priemerne nadany tvor ten six step naucil. Aplikujem a za to, ze to viem a som ochotna isty moj cas a tieto schopnosti venovat zakaznikovi si prosim 10 eur. Spokojnost? Pride aj na buduce. Nespokojnost? Asi bude hladat niekoho ineho.
Páči sa miPáči sa mi
Súhlasím s tebou Matrioshka, ja to tiež tak vnímam.
Tiež som mala kedysi dilemu ohľadom duchovnej, energetickej atď. pomoci a bola som rozhodená z rôznych názorov a náhľadov. Nakoniec som to riešila (sa to samo… 🙂 ) tak, že môj klient, ktorý užíval Tachyonizované prípravky, mi vlastne platil len províziou (pritom strávim pri každom jednom hodiny – ale riešim ich cez net, tak to všetko treba aj písať ak to nie je cez skype).
Rady, pomoc, znalosti, všetko dohromady. Keby mali platiť za všetky tie semináre, všetky knihy a roky štúdií (numerologia, celostná medicína, Reiky, Vertikálna realita…), ktoré ma doviedli tam, kde som, nedoplatili by sa veru 😀
Páči sa miPáči sa mi
ja suhlasim,ze za placu – si vlastne ina forma liecitela,psychologa…a ak ponuknes pomoc,davas do toho svoju energiu…a kolko? ja by som sa pozrela kolko sa plati za vizitu u lekara 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Pred pár rokmi som bol podobného názoru – ľudia, ktorí majú dar ho majú aby pomáhali, nie zarábali – postupom času som ale zistil, že ja nemôžem len dávať a musím byť v rovnováhe. Posledným “klincom do rakvy” bol zápal tvárového nervu, čo spôsobilo ochrnutie pravej polovice mojej tváre. Vtedy som neraz počul upozornenie – “to máš z tých tvojich kariet” – a preto som sa rozhodol, že vždy budem brať niečo na odplatu … aspoň tri mince ako symbol vďaky od dobrých priateľov, prípadne ľudí v núdzi. No prišli aj ľudia, ktorí si zo mňa urobili atrakciu. Skrátka si ma chceli vyskúšať, pobaviť sa. Moja učiteľka mi povedala viacero vecí a jednou z nich bolo, že nikdy nesmiem človeka odmietnuť .. môžem mu posunúť termín aj na mesiac dopredu, ale nie odmietnuť, lebo ako som už napísal … dar je na to, aby ľuďom pomáhal a možno aj človek, ktorý sa príde pobaviť potrebuje nejakú radu alebo “štartovací kľúčik” k niečomu (aj to sa mi už stalo) – väčšinou som tým kľúčikom ja 😀 – z toho dôvodu mám pevnú taxu a tú prispôsobujem podľa situácie -> inak povedané, som za peniaze za duchovnú pomoc, navyše táto pomoc predsa neraz zasahuje aj do hmotné života – odrábka kvôli finančným ťažkostiam, poradenstvo pri investíciách a pod. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Dar ako dar…tento dar ma rovnaku hodnotu ako ine dary ako napriklad dar vediet opravit ten vodovod.Tak jakypakcopak 😉
Páči sa miPáči sa mi
to áno, ale niektorým to len ťažko vysvetlíš … 😀 …
Páči sa miPáči sa mi
Ja tiež súhlasím za prácu plácu , ale nie vždy to musí byž finančná pláca . Niekedy stačí keď to je napríklad úprimná vďaka ( ja si myslím , že s tým je spojená aj láska ) a vtedy to je možno ešte viac pre toho liečitela ako keby mu dal 50 eur napr. No ale jasné , že žijeme v materiálnej spoločnosti tak potrebujeme pre život aj peniaze . To záleží na tom koho liečime alebo komu pomáhame , pretože človek by mal pomôcť aj tomu kto nemá nato.( V prípade ked je stanovená pláca)
Páči sa miPáči sa mi
Pekne to robí 1 teta, čo som bol u nej poradiť sa s jej kyvadlom. Ona sa na konci opýta kyvadla, že koľko si má vypýtať a medzi tými možnosťami má aj 0 EUR 🙂
Páči sa miPáči sa mi
no na druhej strane je to trochu zradne pre tu druhu stranu, ked ides nieco kupovat a nevies vopred kolko to bude stat….ja som za pevnu taxu, s moznostou dohody….tak to robime aj v tanecnej skole…su iste deti, ktore su talentovane a chcu, ale nemaju na to peniaze…vtedy nic nebrani rodicom zdvihnut telefon a pokusit sa dohodnut…sme tomu vzdy ked sa da otvoreni….Preco sa nenaucit vyskusat a poziadat o pomoc? A preco ju neposkytnut ked sa da. Nemusi to byt preto, lebo mame dar a sme nuteni specialny dar cely zivot splacat. Preco nepomoct vtedy, ked niekto o pomoc poziada, lebo ju potrebuje a my mu ju jednoducho vieme a mozeme poskytnut….?
Páči sa miPáči sa mi
Jo a nedavno som citala, ze pani Hilda Mudra trenovala maleho Ondreja Nepelu za malinovy lekvar….Lebo ju zaujal, bol usilovny a chudobny…Kdeeee su tie zlate casy, ked nam bolo kraaaasne, kdeee su tie zlate casy, ked nam bolo faaajn 😆
Páči sa miPáči sa mi
Tak jinak. Když někdo vykonáva magickou praxi a pracuje s entitama, za každou jejich službu jim platí. Není důležité čím (většinou jde i malej pěták), důležité je zaplatit, protože, když to neudelá – stává se vazalem oné entity. Vytvoří se nit a ta je přerušena pouze “zaplacením”. 🙂
Stejně je to u lidí. Když nezaplatíme za služby, navazujeme se na člověka, který pro nás něco udělal na ! NAŠI ! žádost. Když nemá pevně stanovenou cenu, je dobré něco mu dáť. Nejaký ten peníz, nebo alespoň malý dáreček – cukroví, svíčku, kyvadélko a pod. 🙂 Proto i já, když něco žádám na blogu, nemůžu sa ochotu i službu zaplatiť hmotným darem a tak zaplatím písničkou, nebo citátem. 🙂
Jiné to je u darů. Když někomu něco dám, je to moje rozhodnutí. Nevytváří se žádná nit. Nikdo není povinen nic vracet, ani za to platit. 😛
Páči sa miPáči sa mi
ďakujem za názor, … je veľmi podobný môjmu, a aj preto s ním súhlasím 😉 … nie, nie, robím si žarty 🙂 …
ale? zaujíma ma tvoj postoj, na to čo si tu písal …
” Jiné to je u darů. Když někomu něco dám, je to moje rozhodnutí. Nevytváří se žádná nit. Nikdo není povinen nic vracet, ani za to platit. 😛 ” …
čo ak obdarovaný dar prijať nechce? .. lebo? lebo nechce, a šlus , … jednoducho nevidí dôvod aby bol obdarovaným, .. čo potom? … nastane problém u teba a vnímaní jeho osoby ako takej? …
zaujíma ma tvoj názor, lebo s týmto ja osobne mám ešte dosť veľký problém … a síce? niekto mi chce niečo darovať a moja otázka spolu s takýmto výrazom v tvári 😯 je asi dosť výpovednou … 🙂 … neviem prečo, ale pre mňa totiž dar prijať, je istá dávka záväzku a zároveň zodpovednosti voči obdarúvateľovi … a hm, ja nie som veľmi rada zaviazaná a zodpovedná, … 😛 … mno, tú zodpovednosť vzhľadom k tomu, o akých pokusoch ísť proti toku energie, ako som o tom písala v článku, radšej rozvíjať nebudem … 🙂
ďakujem karlos vopred za odpoveď a prajem krásny dníčok … 🙂 … samozrejme všetkým 🙂
Páči sa miPáči sa mi
a vlastne, 🙂 … ako som to dopísala, doplo mi to … hehe, zaujímavý úkaz veru … 🙂
idem radšej ja maľovať, tam sa môžem viac vyblázniť … 🙂
krásny dníčok prajem … všetkým 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Lilah, rozhodnutí, že někomu dám dar je stejné, jako, že ten druhý můj dar nepřijme. Já mám své důvody, on má své. Nic se nemění, protože on ví proč ho nechce. A já jsem rád, že jsem ušetřil peníze, protože příště mu dar nekoupím 😛 😛 😛 .
Od někoho přijmout dárek není svazující. Když respektuješ jeho rozhodnutí, tak víš, že ti ho chtěl dát. Nedává ti to proto, abys mu je vrátila, nýbrž proto, že to tak chtěl. A když to někdo dělá zištně, pak je to jeho problém, ne tvůj 😛 .
Páči sa miPáči sa mi
jo, zištné dary … prosto mňamka, a zvlášť pre toho obdarovaného, ktorý taký zištný dar neprijal 😛 … 🙂 …
ďakujem za odpoved, máš pravdu, už to len prijať a netrápiť sa nad tým …
pekný deň prajem … všetkým, ako inak 🙂
Páči sa miPáči sa mi
dar je dar…co ma po tom ci zistny alebo nezistny….to uz neni v mojej kompetencii po tom patrat….ak to neni moc velikanska krabica, co by sa mi nezmestila do bytu, berem 😆
Páči sa miPáči sa mi
matrioshka
vidíš? a ja nie … chápem podstatu daru atd, ale som taká, … prečo by mi mal niekto, len tak dať dar? … ja, a nech to znie akokoľvek zle, a nedochovne a neludsky atd, neprijímem dar od nikoho, kto mi nie je srdcu blízky … veľmi blízky, … a ak mi to niekto ponúka skôr, ako príde čas, môj mozog to rozšifrovováva ako zištný dar a tu utekám … už som dostala pár darov, ktoré ako prišli, tak aj odišli … pekne zabalené, a poslané adresátovi späť … ale? potom som mala výčitky svedomia, že som tak konzervatívna a studená ako ľadová kráľovna, a tým že som ten dar neprijala, som vlastne urazila, preto som sa na to pýtala, lebo nie je tomu tak dávno, čo som takýto pekne zabalený dar, poslala späť …
no hold, zimu a jej pani, ľadovú kráľovnú mám rada, mám ich v erbe 😛 …
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Dar je u mňa o dávaní… bez nejakého očakávania, čo príde späť… takže ani to, či ho ten druhý prijme alebo nie. Proste chceš darovať – tak daruješ. Ako úsmev: keď sa na niekoho chceš usmiať, nerobíš to preto, aby sa on usmial na teba, ale preto, že sa tak cítiš. 🙂
Ja som v tomto príšerná. Nie som zvyknutá dostávať dary a tak za ne neďakujem so slzami v očiach – a zopár ľudí sa to dotklo. Keď mi niekto niečo dá, vezmem, poviem “ďakujem” a tým to pre mňa hasne. A rovnako príšerná som aj pri obdarovávaní: “na, tu máš”. 😳
Páči sa miPáči sa mi
heli,
áno, tak toto bol dobrý príklad .. ako úsmev … to beriem … ďakujem
a čo sa týka tých prejavov, čo sa daru týka, … aj pri veľmi blízkom človeku nevýskam a neskáčem tri metre vysoko .. neviem, to … a čím cennejší ( v zmysle drahší .. ) dar, tým sa cítim neistejšou .. a potom mám výčitky ako praha veľké, keď to pekne vrátim ešte zabalené späť, so slovami, dakujem, to nemôžem prijať …
zvlášť ked Te dary dostávam len na vianoce, a na narodeniny, … ak by som dostávala celý rok trebárs malú ružičku, potom by som nebola nútená vrátiť späť kurierovi, pred 30 ľudmi kyticu ruží za 100 ečok … a kto bol na vine zasa? no áno, ja … do kelu aj s robotou …
Páči sa miPáči sa mi
Lilah, zvlastne, mne to praveze vobec nijako intimne nepripada…Niekto ti da nejaku materialnu vec. No fajn, mile. A? Co je na tom tak velavyznamne, ze to vyzaduje specialne podmienky? V com je to ine ako ked ti niekto zlozi kompliment, alebo ti napise sms, alebo ti inak vyjadri pozornost?
Inak tu nezistnost je aj tak dost tazko posudzovat…Ja som sa kedysi vracala zo zurky domov a v alkoholickom zatmeni zmyslov mi prislo luto bezdomovca, tak som mu dala zlaty prsten co som dostala od mamy na 18. narodeniny, reku ze nech mu prinesie stastie. Nuz v tej chvili to nemohlo byt ine ako nezistne, ale rano sa mi navratil zdravy rozum a chvilku som sa nad sebou vazne zamyslela, ze ako co je vela to je vela… teda, aj ked nezistne, ale trochu omylom :D. No sak ale aj tak som si povedala ze no a co , aj tak by som ho urcite stratila, tak co uz. A minule som ho stretla, je to uz asi 10 rokov a chlapik bol zaopatreny, na exkurzii v Bibiane spolu s dakou skupinkou, asi je v dakom socialnom zariadeni, tak super nakoniec 😀
Páči sa miPáči sa mi
matrioshka
ja neviem, prečo robím okolo toho taký cirskus … to mi tým chceš povedať? 😛 … taká prosto som, neprijímam darčeky od iných ako veľmi blízkych ľudí, hmotné darčeky … a tých je málo, … je to prosto druh záväzku a tie ja nerada …
napr. poznám žienku, ktorá síce z vďaky, a s rozhodne dobrými úmyslami, poslala balíček sladkostí za to že len som .. iste, pekné gesto, to áno, rozhodne áno, ale? … vôbec ju nenapadlo, že by ma ten jej balíček vôbec nechcela? že je to prosto istá dávka záväzku, ktorým mi hovorí, ty patríš ku mne? .. ja k nikomu nepatrím … ja patrím len sebe …
ja to podobné ako s objatím, alebo bozkom .. niekto je prosto taký hrrrr ( myslím obe pohlavia ) že sa budeme teraz čo? .. ocmukávať, alebo oblápať a to všetko bez toho aby sa ma spýtal či to chcem aj ja? .. nemám to rada, …
takže? neviem prečo okolo toho robím takýto cirkus, som taká, a chápem, srdcom ale aj rozumom, že dar je dar, ten by sa mal prijať, lenže? ja to neviem a mrzí ma to, … som prosto ako hovorím akýsi druh ľadovej kráľovnej či kieho …
Páči sa miPáči sa mi
oukej, oukej. Lilah…. ziadne materialne dary, ziadne bozky, ziadne objatia, pisem si 😀
Páči sa miPáči sa mi
🙂 teba prosto nejde nemilovať, matrioshka … 🙂
teším sa, chápeme sa … 😉 … no! prekvapenie? že tak otvorená a hubatá lilah je vlastne uzavretá a hooodne konzervatívna osoba? … 🙂
krásny zvyšok večera prajem … 🙂 všetkým … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Áno 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Lilah, s tym prijimanim darcekov som mala aj ja obrovsky problem (a este ked bol taky co sa mi nepacil – to bol polokysly usmev 🙂 ) …ale zhora mi poslali “ucitela” – starsieho pana (bol to zakaznik v kaviarni kde som pracovala) a ten mi odrazu poslal nadhernu kyticu kvetov,len za to ze strasne rad so mnou rozpraval a ze vzdy som mala usmev na tvari … bola som v soku a najprv som nevedela ako reagovat (a tiez ma napadali myslienky..ze to nie je len tak zadarmo) ale bolo a ja som rada,ze ho poznam ..a teraz ak aj dostanem darcek co “nemusim” mam zubadla vonku a iskry v ociach…lebo aj ja milujem davat darceky a teraz uz aj prijimat …… no som sa vyklopila,mozem ist 🙂
Páči sa miPáči sa mi
gretta 31
ďakujem za tvoj názor, .. chápem ako si to myslela, práve preto to tu rozoberám, lebo cítim, že tvoj postoj je správny a chcela by som ho dosiahnuť aj ja …
avšak, moja škriatkovská povaha mi nedovolí nepoznamenať, ( ber to prosím ako žart iba ) že od staršieho pána by som v pohode tie kvety prijala aj ja, .. je u mňa zaradený v šuflíku, potencionálne bezpečný, a nič nežiadajúci späť … 🙂
zistujem, že to čo sa mi odohralo v mojich 16-tich rokoch ( znásilnenie, tak, a už je to vonku ) má dalekosiahlejšie následky, a to som si myslela, že to mám spracované dokonale .. hm, … uzavrela som sa do seba až natoľko, že nie som schopná prijať ani len kvietok, bez toho aby som neuvažovala, kurna čo ty odo mňa budeš chcieť …
jediný liek je Láska, asi už je naozaj načase všetko nechať prosto tak … ( to že som to nenechávala tak som nerobila vedomo, jednoducho autopilot, pamäť tela? čo ja viem čo, .. jednoducho obrana, pred bolesťou … čert ho ber aj bolesť a aj všetko čo bolo, … hm, hm, .. len ako na to? Ked mám jeden z tých analyzátorských mozgov, čo všetko rozoberú do posledného šrobika? .-? )
v každom prípade veľké Ďakujem všetkým, … nejako to v sebe už len posuniem …
krásny dníčok prajem … všetkým .. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
tak moment od starsieho pana nehrozi a od dobrej tety za sladkosti hrozi? To je od veci, nie?
Páči sa miPáči sa mi
Lilah je mi ľúto tvojej uzavretosti a nelásky k sebe, chápem to, aj ja som taká bola. Určite si už skúšala kadečo…. a furt nyšt?
Pred dlhším časom som natrafila na fakt dobrý kurz sebalásky, posúvam ho aj svojím klientom, veľa ľudí s tým má problém, žiaľ 😦 Dúfam, že sem môžem dať link, skús kuk na toto: http://karolinaloskotova.blog.cz/rubrika/kurz-sebelasky-serial ak to náhodou ešte nepoznáš 😉
Držím palce a posielam virtuálne objatie, alebo radšej nie?…
Páči sa miPáči sa mi
motýlik
ďakujem za virtuálne objatie, prijímam ho .. ( a nielen preto, že ho radím do šuflíka “bezpečné objatie” 😛 … 🙂 ) …
ale? naopak, ja si myslím, že moja sebaláska je úplne v poriadku, prečo? .. no jednoducho preto, že dávam najavo jasne postoj, ktorý sa mi nepáči napr. v realite … ešte pol roka späť, som jednoducho robila to čo som popisovala vyššie, napr. pri stretnutí so známymi ( nie priateľmi .. to ja striktne rozdelujem ) že som dovolila aj také objatie, alebo vzdušné pusinky na líce, aj napriek tomu, že som to považovalaa za prejav neuprimnosti a falše, a aby som neurazila, jednoducho som toto, síce milé gesto, ale mne nič nehovoriace dovolila a tým pádom potlačila svoju povahu, ktorej to vadí …
teraz, jasne a možno konzervatívne hovorím, .. nie … toto mi jednoducho vadí, myslíte si čo chcete jednoducho taká som … a šlus … prečo by som mala ukazovať aj gestami niečo čo necítim a nevnímam tak? … ja skutočne nevidím dôvod na takéto prejavy lásky, lebo ich za prejavy lásky nepovažujem .. je to gesto slušnosti a pravidiell, že takto sa to prosto patrí … mne k šťastiu stačí úsmev, a prítomnosť toho druhého takého aký je … nie taký ako by on chcel aby som ho videla? … chápeš ten rozdiel? ..
ja skutočne nemám problém s objatiami, len? len sama rozhodujem komu ich opätujem alebo od koho ich príjmem …
napr. pred rokom, ak natrafíš aj napr. na tejto stránke na niektorý môj komentár, som tu ľudí označovala srdiečko, mojko, zlatíčko, pusinka, atd, atd 🙂 … lenže? teraz sa na svoje správanie aj v tomto smere dívam inak … bolo to až infantilné správanie, kto už len čaká na to, že ho ja označím mojko, srdiečko atd … a nejde o to či to niekto čaká, alebo nečaká .. vypovedalo to o mne samotnej, že som jednoducho ľudí brala ako veci, .. nie ako ludí … a tým pádom som ich podceňovala, podceňovala ich ulohy, prejavy, ich podstatu ktorá je rovnaká ako moja … cháápeš?
alebo eešte presnejšie … ja sama som tu kdesi cca pred rokom napísala, že ten kto kričí ľúbim ťa, v skutočnosti nevie čo láska je! .. ale? ja sama som vyhukovala do sveta ako veľmi ľúbim … áno, aj taká som bola, avšak? … je toto skutočná láska? … nie! Láska je tichá, nepozná slová, nepozná nič, iba je … a k tomu stavu sa ja dopracuvávam … a to aj tým, že narovinu a jasne dávam najavo svoj postoj, že pozor, teraz ma trebárs neoblápaj, ber to na vedomie, avšak? nie je vylúčené, že to nebude možné aj v budúcnosti … mne sa to ako nesebaláska nezdá … práve naopak 🙂
ale? ďakujem a oceňujem tvoju snahu naučiť sa prijímať …
pekný deň prajem všetkým … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Vždy som si myslela, že viem darovať NEZIŠTNE, veď je to ľahké, aj keď som nemala nazvyš, dokázala som sa podeliť, posielala som peniaze na dobročinné veci, bezdomovcom na ulici som išla nakúpiť jedlo, keďže viem dobre masírovať, tak som v práci pomasírovala, keď to niekto potreboval len tak…
No a kam to smeruje?
Asi pred 4 rokmi a odvtedy stále zisťujem, že tá moja nezištnosť je vlastne zištná, kŕmim predsa môj DOBRÝ POCIT…
1. Poslala som jednej prosiacej pani o hračky nejaké /aj novo kúpené/, aj poštovné som zaplatila, vlastne ma až naštvala tým, že sa mi už viac neozvala… Žiadne ďakujem, nevedela som ani to, či to naozaj dostala. Takže nezištné to nebolo.
2. Od kolegu, ktorého som istú dobu na jeho žiadosť masírovala, nikdy som od neho nič nepýtala tak, ako od iných, som po rokoch potrebovala službu /vtedy sme už neboli kolegovia/. Pri vypočítaní celej sumy ako pre neznámu osobu sa mi to samozrejme vynorilo: Veď ja som od neho nikdy nič nepýtala… Takže nezištné to nebolo.
3. Bezdomovcovi, ktorý ma zastavil so slovami: “Dajte nejaký cent na jedlo”, som doniesla plnú tašku jedla na pár dní za viac ako nejaký cent. No nenaštval ma, keď som ho aj s tou taškou videla znovu stáť na parkovisku a žobrať nejaký cent znovu? A na druhý deň mi ho zhora poslali zas, a ja som mu dala 1 banán s poznámkou: “To mám pre deti”
Atď… Nie je ľahkké darovať nezištne a nemať ten pocit, ako som niekomu pomohla.
Za masáž by som si teraz už vypýtala vopred stanovenú cenu. Tak ako za hociktorú odvedenú prácu, na ktorú som vynaložila čas, úsilie, svoju energiu, ktorá ma finančne stála /kurzy a literatúra/, veď za tie peniaze sa budem môcť v tom ďalej zlepšovať. Z LÁSKY zadarmo dokážem takúto službu dať len blízkym, známym, tam sa nepozerám na svoj dobrý pocit, tam to tak cítim.
Takže každý sa asi musí pýtať sám seba, dokážem tú pomoc /aj keď energetickú/ darovať nezištne bez toho, aby som sa obzrel za seba? Nehovoriac o tom, ak to niekto robí na plný úvazok? Je to práca viac znevážená alebo menejcenná ako pracovať na poli, spievať pre niekoho, opatrovať deti, robiť na počítači,… ? Všetko sa dá robiť zadarmo aj za peniaze bez pocitu viny. Ide o to, či nás to teší a napĺňa a či pri tom na sebe pracujeme a ďalej sa vzdelávame. Aspoň tak to vidím ja.
A tak, ako sa učím darovať nezištne, učím sa aj dostávať, ani to nie je jednoduchá záležitosť bez toho, aby sa nejaký ten malý červík nevynoril: “Mala by som tiež…”
Páči sa miPáči sa mi
matavisi
áno, … presne tak … aj to čo sa zdanlivo ukazuje ako nezištné vlastne zištným je, už len v tom, že od seba očakávame, že nastane pocit spokojnosti samého zo sebou atd …
aj taká láska, trebárs k partnerovi, ( napr. neopätovaná ) je skutočne nezištnou? .. ved očakávam, že sa na mňa keď boh dá a motyka vystrelí 😛 niekedy aspon raz usmeje? … 🙂
dakujem za tento komentár, rezonujem s ním, a ešte ako … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
“aj to čo sa zdanlivo ukazuje ako nezištné vlastne zištným je, už len v tom, že od seba očakávame, že nastane pocit spokojnosti samého zo sebou atd … “
nie vzdy to tak musi byt…nie kazdy daruje preto, aby bol spokojny sam so sebou…je to o tej sebalaske. ak sa ma clovek dostatocne rad, nema potrebu dokazovat si, ze je laskyhodny, konanim “dobra“. Niekedy ta jednoducho moze potesit ze druhemu urobis radost. Iste da sa na to pozerat aj tak, ze potom istym sposobom parazitujes na jeho radosti, ale zdielana radost sa nezmensuje, skor zvacsuje, takze asi nikto nebude skodovat 😀 .A dalsi pripad nezistneho konania, ktory popisuje Matavisi mi skor pripada ako konanie z dovodu neschopnosti povedat NIE. To je rozdiel, ci to skutocne chcem urobit, alebo vlastne nechcem, len nedokazem nevyhoviet….
Páči sa miPáči sa mi
a vlastne ja vobec nic nemam ani proti takzvanemu zistnemu pomahaniu v duchu, teraz mozem, tak pomozem ja tebe, ked to budem potrebovat ja, mozno pomozes ty mne. Co je na tom, ked si ludia pomahaju navzajom?Zmluvu na to sice nemam, ale preco by mi pomoc nevratil v pripade ze moze a ja ho poprosim?
Páči sa miPáči sa mi
ten tvoj druhý koment matrioshka ja beriem ako to nezištné pomáhanie …
a toto prosím priblíž .. dnes som troška nechápavá, celý den, si sedím na kábli, už som toho tooooľkko povedala, a toooľko napísala, a po odozvách na to čo som písala ja sa cítim ako pablb, .. takže? skús mi toto vysvetliť bližšie ..
“nie vzdy to tak musi byt…nie kazdy daruje preto, aby bol spokojny sam so sebou…je to o tej sebalaske. ak sa ma clovek dostatocne rad, nema potrebu dokazovat si, ze je laskyhodny, konanim “dobra“. Niekedy ta jednoducho moze potesit ze druhemu urobis radost.” – lebo vo výsledku, pre mňa, teda to čo počujem ja a ako to dekoduje moj mozog, to je o tom, že to zištné prosto je .. 🙂
dakujem
Páči sa miPáči sa mi
A v com je to zistne?Takto, ja som povedala uz na zaciatku, ze mne to rozdelovanie na zistne a nezistne moc nejde a pravdupovediac ma to ani az tak nezaujima. Co si myslim ze nie je moc efektivne je pomahat, darovat, alebo konat dobro preto, aby bol clovek sam so sebou spokojny. Pretoze spokojny so sebou sa da byt aj bez takejto podmienky. Ak chces niekoho potesit a vies ako, jasne ze to ze bude mat radost sa prenesie aj na teba. Kedze tento mechanizmus poznas, tak sa uz na tu radost vopred tesis. Nepripada mi to nijako neefektivne. Iste, ak sa ti to nepodari, a nikoho namiesto radosti vystrasis alebo janeviem co, no tak asi nebudes mat radost ale budes sklamana. A co? Prezijes. Hadam len stoji za to to risknut?tak mne rozhodne.
Páči sa miPáči sa mi
áno matrioshka
z tohto uhla pohladu iste … prežiješ, ale? … dobre, nechajme teda delenie na zištné a nezištné … v podstate aj tak prd v skutočnosti rozumieme, čo zištné a nezištné je … 😛 🙂 … ale, ak sa seknem trebárs v dare, ktorý ty opisuješ, máš istý druh očakávaní … očakávania toho, ako potešíš, a nakoniec uvidíš kyslý ksicht … áno, súhlasím sú tvoje a teda sa s tým musíš ty vyrovnať .. avšak? boli tam. … boli tam, kde byť nemali … a to už ja, ( panebože odpusť mi moje hriechy 😛 ) radím medzi zištnosť … 🙂
dobrú nôcku prajem všetkým … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Lilah, vies co mi je divne? ze najskor sa rozhodnes opustit delenie na zistne a nezistne, potom sa ospravedlnis Bohu za nieco co povazujes za hriech a vzapati zadelis- zistne. Tak ako teda? ved ked chces delit, del. ked nechces, nedel, podla mna Bohu nebude vadit ani ked delis, ani ked nedelis, ale mam pocit ze v skutocnosti jedno z toho vadi tebe, len teraz neviem ktore. Ty vies? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
popravde, v týchto komentároch som sa dostala do stavu, ktorý lepšie opíšem, ked napíšem citát mojej kamarátky, ktorý svojho času zavesila na FB .. a síce :
” nerozoberaj! Lebo sa stane, že rozoberieš, a už to neposkladáš späť” –
🙂 ….
pekný deň prajem, všetkým … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ja patrím tiež medzi ľudí, ktorí sú štedrý a veľkorysý (no tak toto vyznelo veľmi skromne, že? 🙂 ). Rád rozdávam darčeky, som rád keď vidím malé svetielka v očiach obdarovaných (malé deti), tiež mám podľa niektorých “zlaté ruky” a som rád keď sa po masáži cíti niekto sviežejšie, rád robím kávu mojim rodičom (tvrdia, že ja to viem “najlepšie”, aj gombík vedia oni potlačiť rovnako dobre ako ja 😀 ), rád sa pozerám na to, ako niekto s chuťou je jedlo ktoré som uvaril, a v okamihu keď tieto veci robím ma ani nenapadne, že by som to robil kvôli tomu aby som mal ja dobrý pocit alebo aby som za to dostal nejakú protislužbu.
Robím to jednoducho preto, lebo sa mi páči radosť, ktorú tým ľuďom spôsobujem.
S prijímaním darov som bol na tom dosť zle – robilo mi ťažkosti dary prijímať, v minulosti som mal problém dokonca prijať hoc aj minerálku na návšteve, ale v poslednej dobe som si uvedomil že začínam viac a viac prijímať.
Ale nejak ma to začalo postupne osväcovať, bod zvratu to nabralo vtedy keď som dal kolegyni sladkosť, lebo mala chuť a ona mi poďakovala slovami: “Pán Boh ti to oplatí na deťoch.” No a vtedy sa do celého procesu osvätenia zahrnul LOA (Ja volám pána Boha Univerzum 🙂 ), a ja som si začal uvedomovať že niektoré dary ktoré ja dostávam, ihneď bez štipky váhania odmietam. A začal som si uvedomovať, že to, že niektoré dary odmietam sa “cíti zle”. Proste s tým niečo nebolo v poriadku. Keďže je v dnešnej dobe instantnejšia karma, nie všetko čo teraz vykonáš sa ti vráti o 5 životov neskôr. Ja to vnímam momentálne tak, že sa nám veľa vecí vracia už v tomto živote, dokonca niektoré úžasnou rýchlosťou.
No a tak som začal dary prijímať. A “cítilo sa to” dobre. Nielenže som mal radosť z toho že som obdarovaný, ale mal som radosť aj z toho že ten ktorý ma obdaroval má radosť z toho že ma obdaroval. A potom obdarovateľ mohol mať radosť z toho, že mám radosť nielen z toho že som obdarovaný, ale aj z toho že on má radosť z toho že obdaroval. Hmmm, toto vyzerá trochu nesúvisle, ale možno to dobre vystihuje citát:
*Tisíce sviečok sa dá zapáliť jednou jedinou a život sviečky sa tým neskráti, radosť sa nikdy nezmenší tým že sa o ňu podelíme.*
Zdá sa mi že niektorý ľudia na tejto stránke vedú ustavičný boj so svojim egom. Ego ako ho vnímam ja, nie je potrebné zničiť, ale mať pod kontrolou, v harmónii. Ego nám umožňuje prežiť tým že v nás zapaľuje oheň konania. Všetci sme asi stretli ľudí s väčším egom ako sa patrí, ale otázka je či neexistujú aj ľudia s menším egom ako sa patrí, resp. blokovaným, nevyrovnaným.
Podľa mňa ten kto má problém prijať dar darovaný s láskou a radosťou má so svojím egom, so svojím sebahodnotením problém.
…No a teraz som si uvedomil názov článku a zistil som že som úplne off-topic. Takže k prijímaniu peňazí za služby “nášho” typu:
Prijímať?: Áno!
Prijímať peniaze?: Peniaze sú jednou alternatívou.
Myslím si že jednoducho za službu patrí protislužba. Či už v podobe hotovosti, obrazu, čokolády, úsmevu…atď.
Tuto tiež môže zapôsobiť galibu karma – ak niečo neprijmeme čo je dané nezištne, z lásky a s radosťou, nespôsobujeme tým určité karmické “haky-baky” tomu komu sme pomohli?
Sorry za dlhý koment…
Páči sa miPáči sa mi
Aj ja rada dávam dary kôli tým svetielkam v očiach a prijímam so svetielkami v mojich a ich očiach 🙂 No, a keď nechcem dať dar, nedám a neprijmem. Neviem to vysvetliť, proste to tak cítim, tak to urobím 🙂 Rovnako to mám aj s pomocou.
Páči sa miPáči sa mi
Lilah, myslím, že prílišné škatuľkovanie nie je vždy dobré na takejto teoretickej rovine, dôležitý je ten pocit, ktorý v človeku ostane a ten je najlepší radca pre konkrétneho človeka v danej situácii.
Ale úplne ťa tozumiem, čo tým všetkým sleduješ a chápem to takto:
1. Keď mi robí 100%nú radosť samotná ČINNOSŤ /proces obdarovania, vyberanie, zhotovovanie darčeka, maľovanie, varenie, veštenie, nakupovanie, milovanie toho druhého a neviem čo všetko ešte/, tak už vtedy nás tá nami vyprodukovaná energia neskutočne obohacuje a nepotrebujem sa obzerať, či som vyprodukovala aj radosť u toho druhého, teda v opačnom prípade nepocítim ani žiadne sklamanie
2. Keď som závislá LEN NA VÝSLEDKU /silou mocou urobiť niekoho šťastným, vďačným, aby ten bezdomovec odišiel spokojne domov a už tu nežobral, aby bola moja láska opatovaná, aby sa moje obrazy páčili…/, tak ten proces nám nič nedáva, musím sa uživiť na výsledku z dobrého pocitu, ktorý sa dostaví, ak to prebehne podľa očakávania. Horšie je to potom, ak to nejde podľa plánu, potom je tu sklamanie, smútok, hnev, blok v ďalšom dávaní a možno aj v príjmaní /?/
3. No a aby sme to nemali také jednoduché, myslím, že v reali máme taký riadny MIX, či preváži bod 1. alebo 2., sa líši od človeka k človeku, od situácie k situácii, od dňa ku dňu…
Matrioshka, možno to vyznelo, že som robila niečo,čo som nechcela a len som nevedela povedať NIE, naopak, robilo mi to radosť, či už masáže, alebo obdarovanie mne neznámych ľudí, keď som vedela, že to potrebujú, ale zároveň som bola silne závislá na výsledku : vďačnosti druhej strany /to som si ale uvedomila neskôr, v prípade masáže až po rokoch!/. Takže správne riešenie u mňa vtedy malo byť: povedať si cenu za masáž a výsledok by bol: radosť z robenia tej masáže a radosť z odmeny /už by som nepotrebovala tú mne chýbajúcu odmenu: vďačnosť po rokoch/
Každý radi obdarúvame, o tom nepochybujem a nepotrebujeme to rozpitvávať, len tieto situácie ma prinútili o tom viac špekulovať.
Lilah, tak to vnímam aj s tvojimi obrazmi: ak si ich maľovala a dostala si, čo si potrebovala pri tom akte maľovania: radosť, vygumovanie rozumu, zvýšenie vibrácii, vlastne taký dokonalý tranz, ani by si nepotrebovala ten obraz predávať a vlastne osud obrazu by ťa už ani nezaujímal a možno ba sa “predal sám” , alebo by zapadol prachom, alebo by si ho darovala veľmi blízkemu človeku, alebo sama sebe. Ale ak je tam aj trolilinku rozumu a hovoríš si, prečo by som si tým nemohla zarábať, veď nech sa potešia aj druhí, ale zaroveň, nech ma aj ocenia, veď som to neodflákla, robila som to s plným nasadením, tak sa neboj za obraz zapýtať sumu, aká mu patrí v tvojom srdci /teraz nehovorím o darovaní/. Radosť urobíš kupcovi rovnako, možno aj viac, lebo to bude radosť z tvojho obrazu a nie radosť “Ej, aký super obraz a ako lacno som ho kúpil!”
Tá chýbajúca odmena by sa Ti po nejakom čase vrátila nechuťou maľovať a možno dosiahnuť pri tom 100%ný tranz….
Páči sa miPáči sa mi
matavisi, tak som to aj priblizne myslela…ak to nie znamenalo, nie zadarmo tak nie zadarmo. Ale myslim ze si obisla tu moznost, ak to teda bolo zadarmo a napriek tomu si ocakavala, ze ti pomoc vrati, ked to budes potrebovat (na com nevidim vobec nic zle) normalne mu to po tych rokoch povedat, poprosit o zlavu a ak to tak citis, ze by sa mal rozpamatat na to ze ti nieco dlzi, tak aj pripomenut…Nic v zlom, nenaliehat, ale lepsie povedat co mas na srdci a co potrebujes ako vopred zamietnut a citit sa ukrivdene. Mozno by s tym nemal problem a zlavu by ti dal a boli by ste fifty fifty. Ci zle rozmyslam? Ja len tvrdim ze je jedno ako, ale ak s tym co sa deje mame daky problem, nemuseli by sme mat vycitky svedomia vyjadrit sa ako to teda chceme. Mozno to nepomoze, ale mozno hej.
Páči sa miPáči sa mi
Ja som za nie, pretože viem, že je možnosť nevytvárať si karmu a žiť v rovnováhe aj keď dávame. Každý jeden má iné určovanie hodnôt, a preto je mi srdečne jedno, akú hodnotu druhý uznáva. V podstate na 100% viem, že títo veštci, média, ešte raz sa narodia, lenže obráti sa ich karta. Je to o službe a rozhodnutí, buď slúžime peniazom alebo skutočnému duchovnu. Väčšina nevidí hodnotu, ktorú dostávajú počas pomáhania iným a to sú skúsenosti a poznanie. Kto si potom vytvára dlh a nerovnováhu? Nie som hoden súdiť a určovať hodnotu daru, ktorú som už dostala a viem, že ten dar, vďaka ktorému pomáham iným sa nedá vyčísliť peniazmi, zároveň by to bolo podcenenie daru. Veľa šťastia a možno raz si tento svet uvedomí skutočné hodnoty a podstatu života. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Hm, ako vysvetľuješ chodenie do “obyčajnej práce” (upratovač, úradník, predavač, atď. 😛 )? Aj tam predsa darujeme svoj čas, telo, schopnosti, rozum…A dávajú nám za to peniaze. Či, majú s tým prestať? Dnes to na zemi tak funguje, peniaze sú naším pomocníkom v žití. Možno o pár rôčkov, či desiatok rôčkov sa to zmení 😀
Páči sa miPáči sa mi
Keď ti poviem, že dokáže človek žiť aj bez peňazí, nikto mi to neuverí, ale neveriaci radi prežívajú život s peniazmi. Nevidela som tri roky výplatu za prácu, ktorú som vykonávala a vykonávam, nevidela som peniaze a ani nepotrebujem ich. Keď som ich mala tak som iba prežívala a bez nich sa mi lepšie dýcha a som tu – žijem a kráčam ďalej, oveľa ďalej. Dodnes sama tomu nedokážem uveriť. Pre mňa je lepšie prijať príležitosti v živote ako samotné peniaze, viem o čom hovorím. Prečo o desiatok rôčkov? Keď sa dá aj ihneď, samé výhovorky… 😛 Peniaze sú manipulatívne matérie, ktoré nemajú hodnotu a otročia iných, vydávaš energiu na niečo, čo ťa zotročuje a ten poklad nemá hodnotu – slúžiš peniazom. Kto ma živý? Za prácu, ktorú vykonám dostávam jedlo, vodu, strechu nad hlavu, teplo, oblečenie, ale nie peniaze, som maximálne slobodná – cestujem si, kde chcem. Niekto si tvorí poklad v materiálnom svete a niekto si tvorí poklad v duchovnom svete. Myslíš, že sú dostatočne ohodnotení ľudia, ktorí pracujú za peniaze? Nie, nie sú, majú oveľa vyššiu hodnotu ako sú peniaze, ale keď sa radi sebapodceňujú, nech sa páči. Svoj čas, telo, schopnosti, rozum…. buď darujeme peniazom alebo darujeme tým, ktorých milujeme so službou k Bohu – službu vykonávanú pre každého, pre všetko a nie sú to len peniaze. Je smutné, že v súčasnosti ľudia vidia iba to, čo chcú vidieť, ale nevidia realitu.
Páči sa miPáči sa mi
slobodná cesta
áno, súhlasím, k tomu aby si iba bola! .. nepotrebuješ peniaze, avšak tiež nie šaty, jedlo, oblečenie, strechu nad hlavou … 🙂
peniaze nie sú zlé, alebo len matéria, .. peniaze sú len to čo v nich každý chce vidieť … ty v nich vidíš ako nepotrebnú vec, matériu bez ktorej sa obídeš, … preto za svoju prácu DOSTÁVAŠ plácu, len povedzme v naturaliach … uznávam, môže to mať svoje výhody, nemusíš behať po obchodoch a robiť nákupy trebárs na také vianoce … ale? faktom je to, že za svoju prácu plácu dostávaš …
pekný zvyšok dníčka prajem …
Páči sa miPáči sa mi
No a tí, ktorí ti dávajú za prácu jedlo a strechu nad hlavou…to majú tiež od niekoho tak darom, ako tebe dávajú? Tiež nepotrebujú k životu peniaze? A cestuješ ako, čím? Hm?
Ja netvrdím, že sa nedá bez peňazí žiť. Ja hovorím, že to zatiaľ tak funguje 😀 A to je podľa mňa rozdiel 😛
A s tým “slúžením peniazom”…podľa mňa, slúžiš tomu, čomu sa rozhodneš slúžiť…keď to berieš ako svojho pomocníka na ceste, je to pomocník 😀
Ja sa cítim dostatočne ohodnotená za svoju prácu a svoj čas, telo, schopnosti, rozum…sa snažím rozdeľovať medzi rodinu, prácu a odpočinok. To je moja realita, ktorú ovplyvňujem 😀 A ako sú ohodnotení iní ľudia, priznám sa, že o tom neviem. A ani to nechcem hodnotiť.
Páči sa miPáči sa mi
dávajú mi za prácu plácu, ale nemusia…neočakávam spätnú väzbu, pretože to robím pre samotný dar. Ide o to, že či je človek = dar dostatočne prístupný pre každého aj pre tích, ktorím má pomôcť. 😉
Páči sa miPáči sa mi
Aj internet a kompik mas zadarmo?Ak ano, gratulujem, ale to co mozno nevies je, ze ak ich mas aj zadarmo ty, predtym ich niekto iny musel KUPIT, aby boli. Stav sa o 5 deka jemnohmotnej energie, ze hej 🙂 Ale verim ze sa da zit aj bez toho aby si mala peniaze, ale niekto v tvojom okoli tie peniaze mat musi, inak by nebolo ani to jedlo, ani to teplo….Poznam chlapika, ktory ma cez 40 a odmieta sa zaradit do konzumu. T.j. odmieta zarabat. Ale neustale musi hladat niekoho, kto to bude robit namiesto neho. Ano vzdy sa nakoniec niekto najde, kto plati a vzdy po istej dobe to ten niekto zacne povazovat za nevyhodu. Lebo je to fajn, nestarat sa o peniaze a len byt 🙂 Potom ten moj znamy musi pouzit svoj mega dar na to, aby zohnal dalsieho, alebo aby to aspon chvilu este dako uhral. Je to tiez istym sposobom praca a podla mna vobec nie jednoducha a podla mojho uhla pohladu ani o nic slobodnejsia ako ktorakolvek ina. Ale aj tak si myslim ze onedlho budeme musiet namiesto penazi vymysliet nieco ine, tak je fajn ze su ludia, ktori to skusaju.
Páči sa miPáči sa mi
slobodná cesta
hm, nebudem skúmať tvoje dôvody, aj keď ma to zaujíma, povieš mi to, sama a asi lepšie ked osobne … ( veď sa nám dvom raz podarí zmotať to tak, aby sme sa po roku a pol konečne aj videli … 🙂 ) ..
ale ….
. … citujem : “dávajú mi za prácu plácu, ale nemusia” … a ty tu plácu prijímaš, pokiaľ som správne pochopila, bez ohľadu na to, či tú spätnú väzbu čakáš alebo nie, prijímaš ju, áno? …
Páči sa miLiked by 1 person
😀 no dobre, váhala som nad jedným článkom a asi mi už nič iné nezostáva ako ho iba napísať. Nechcem zahltiť tento blog ďalšími komentami o almužne.
Páči sa miPáči sa mi
som rada, že nebudem jediná, kto napíše : rozhodne NIE. ak má niekto skutočný DAR, mal by sa oň deliť. Rozhodne vám peniaze nedajú speť vynaloženú energiu. Celá táto diskusia je poňatá dosť komerčne. Možno so mnou budete súhlasiť, že nie všetko sa dá zaplatiť… Napríklad: kam si mnohí z vás chodia “dopĺňť energiu”? Možno si sadnete pod nejaký strom, alebo idete na prechádzku do lesa…Vari vás stromy účtujú? Krásne o tom písal Chalíl Džibrán:…” Dávaš len vtedy, keď obdarúvaš aj sám seba. A správna chvľa je vždy dnes, nie až keď prídu tvoji dediči.
Ľudia hovoria: Dám tomu, čo si zaslúži. Stromy však vravia niečo iné. Dávajú, aby žili, lebo odoprieť znamená zahynúť.
Preto sa necíťte štrdrí, keď sa o niečo delíte. Lebo v skutočnosti všetko delí a rozdeľuje život a ľudské bytosti nie sú nič viac ako svedkovia svojej vlastnej existencie.”
Mnoho ľudí hovorí o tom, aká ťažká je táto doba…Ale ja nech sa obzerám ako chcem dozadu, v histórii som nenašla ani jednu “dobu” ktorá by bola ľahká…Ale našla som pár ľudí, ktorí mi ukázali krásny príklad, že život nemusí byť ako faktúra: dal a má dať, že misky váh nemusia byť rovno…Spomeňte si na tú čistú esenciu Lásky, ktorá sa nechala pribiť na kríž….(nevyberal za to vstupné)…a menovala by som mnohích, ktorí sa v rozdávaní našli…ale za všetkích by som spomenula Matku Terezu…Mnoho z vás má vek taký, že si spomínajú… Prečo ju toľko ľudí obdivovalo?…
Odpovedajte si pre seba.
Ja aj naďalej ostanem fanúšikom ľudských ľudí v tejto “ťažko- komerčnej”dobe.
Mám vás rada 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Keby mi strom nedal energiu, zahynul by? Či ako si to myslela? Tomu nerozumiem…Podľa mňa ju vytvorí, či si ju ja budem chcieť vziať, alebo nie.
Aj odopretie pomoci malo pre mňa význam. Dokázala som zo seba dostať to, o čo som žiadala a uvedomila som si, že moja prosba bola vlastne neopodstatnená 🙂 Hm? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Lina, chapem tvoj nazor – len – vyzijes v tejto dobe z energie stromov (alebo inej jemnohmotnej energie)? Ak ma niekto ako hlavnu napln dna vyuzivat svoj dar, potrebuje sa zaroven niecoho najest, niekde byvat, nieco si obliect atd. – ako by si to riesila ty? alebo ako to riesis?
Páči sa miPáči sa mi
Lino ja chápu – i já bych chtěl kdyby mi všichni dávali to co umí grátis. Jen ať to nikdo nežádá ode mě. 😛 😛 😛
Jenomže co je dar? Co je darem u dobrého lékaře? Že umí určit nemoc a předepsat prášky? Ne. Nýbrž práce dělaná s láskou, pochopení, povzbuzení pacienta. A věř-nevěř – na výplatní pásce kolonku “hodný k pacientům” nenajdeš. 🙂 Stejné je to u každé práce. Myslíš, že člověk se narodí a umí číst z karet? Má dar v nich něco vidět, naučit se to musí ovšem i tak. Má proto doktor léčit a nebrat peníze? Kdyby to dělal, dlouho svůj dar využívat nebude protože umře od hladu. 😦 😛
Je jenom na nás jakou vědmu si vybereme. Jaký má ceník a jestli ho má. Ona dělá na naši žádost. Nemusíme k ní jít. A nebudeme platit. 😛
Páči sa miPáči sa mi
Jo a stromy. Celkem bych zapoměl. Ty když od nejakého stromu nabereš energii, tak ho nepohladíš, nepoděkuješ? Nestaráš se o přírodu, o zvířata? Tam taky platíš. Jen ne penězi. Každému co potřebuje a strom je nepotřebuje. Člověk ano. Nebo tomu co hladuje dát pít a tomu co žízní jíst? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
lina,
hm, .. zvýrazňuješ tu jediné … DAR … avšak, ako sa podelíš napr. s prsteňom od mamky na 18-tku? … je to tiež dar a podľa tohto čo píšeš, by si sa mala o neho podeliť, .. ako to urobíš? …
ako by si sa cítila, ak by si ten dar, dala z ruky len tak, … lebo? .. s darom sa je nutné deliť .. napr. spravíš to, že to predáš a peniaze použiješ na dobročinné učely ..
fajn, skvelé, ušľachtilé atd, .. ale? bol to tvoj a len tvoj dar a ty si sa ho vzdala … len pre mylné zmýšľanie, že s darom sa je nutné podeliť …
ale? ak by si trebárs zastala, podumala, ako pomôcť a daru sa nevzdať, mohlo by ťa napadnúť napr. aj to … že ten prsten ukážeš za cent priateľom, 😛 a tie centy dať na tie dobročinné učely … 🙂
vlk sýty, i ovca je celá ….
chápem, čo hovoríš, že ak niečo robíš s čistého srdca nepotrebuješ za to platiť, .. ale? fakt je, že platíš vždy … za každú vyslanú myšlienku, platíš … minimálne v tom, že sa ti vráti späť, …
lina, boh, je najpresnejší účtovník akého si kedy mala česť spoznať … 🙂
krásny zvyšok dníčka prajem … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
no vidite, ved ked Boh je najlepsi uctovnik, tak co riesite, ved pytajte co chcete a co chcete aj davajte a berte. Panboh vyuctuje za vas. Aj tak to lepsie nevymyslite 😀
Páči sa miPáči sa mi
lina, súhlasím s Tebou. 🙂
“Vzdáte-li se dobrovolně sebe sama, pak jste obdarovali ostatní tím největším darem.” BÓDHIDHARMA
Páči sa miPáči sa mi
slobodná cesta,
prosím, objasni mi tento výrok, ako ho chápeš …
ďakujem …
Páči sa miPáči sa mi
Inak:
http://www.usmejsa.sk/clanok.php?id=27
Výrok:
Vzdáš sa dobrovoľne svojho daru – teda aj seba, činy, ovocie, zisk, tak obdaruješ ostatných aj tých, ktorých možno v živote nestretneš, a predsa ich obdaríš. Stávaš sa najväčším darom POŽEHNANÍM pre Všetko /pre každého/.
Páči sa miPáči sa mi
pekný príbeh, vlastne oba … minimálne v tom, že sa dobre a ľahko čítal … 🙂
ale? ja som sa pýtala teba, aby si mi Ty povedala, ako chápeš výrok ktorý si sem dala …
čo znamená vzdať sa dobrovoľne samej seba, pretože len potom obdaruješ ostatných najväčším darom … čo to je? …
vopred ďakujem
Páči sa miPáči sa mi
veď som ti napísala ako chápem ten výrok 🙂 Citujem odpoveď na výrok:
“Vzdáš sa dobrovoľne svojho daru – teda aj seba, činy, ovocie, zisk, tak obdaruješ ostatných aj tých, ktorých možno v živote nestretneš, a predsa ich obdaríš. Stávaš sa najväčším darom POŽEHNANÍM pre Všetko /pre každého/.”
Dala som ti dar, a predsa si ho neprijala. 😀 Je otázkou či si uvedomuješ a vieš čo je to dar. 😉
Páči sa miPáči sa mi
prepáč slobodná cesta
že sme sa nepochopili … alebo lepšie povedané nepochopila som ja teba, .. nič výnimočné, už väčšina o mne vie, že som v celku nechápavá osoba, kadečo a kadekto mi unikol pomedzi prsty, lebo som ho nevidela správne 🙂 … o tom potom 😛
ale dobre, … “Vzdáš sa dobrovoľne svojho daru – teda aj seba” … ja sa pýtam? A kto si? ..
Páči sa miPáči sa mi
píšem sem s vedomím, že môj názor nikoho nezaujíma a vlastne nezaujíma ani mňa,
ALE minimálne jeden DAR máme všetci…a to je s l o b o d n á v ô ľ a , vybrať si- a teda tvoriť…. Ja, sama za seba si vyberám z nekonečných možností to ” svoje “. A môžu tak robiť všetci…Jeden múdry muž mi raz povedal že otázky sú dôležitejšie ako odpovede….tuším mal pravdu 🙂
Mám Vás rada 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Slobodnacesta a lina, nie je super, že sú v našej spoločnosti jednak ľudia, ktorí zarábajú peniaze, aby mohli darovať za peniaze kúpené naturálie tým druhým: tým, ktorí tieto naturálie príjmu a môžu robiť “bez nároku za plácu” službu tým prvým, ktorí si zase niekde zarobia, aby mohli darovať…. Nie je tento cyklus vlastne o dávaní a prijímaní a každý v ňom je vlastne aj jedno aj druhé?
Nie je super, že je tu aj ten bezdomovec, ktorý NAOZAJ NIČ NEMÁ, ak si to nevyhrabe z koša a možno dáva nám druhým niečo dôležité zo svojej energie len tým, že je? A nie je super, že možno my máme šancu niečo mu darovať? Že máme možnosť o niečom takomto diskutovať a zamýšľať sa nad matériou, do ktorej sme sa vybrali s predsavzatím, že ju využijeme čo najlepšie pre seba a pre druhých?
A Matka Terezia /nemôžme byť ňou všetci, veď o koho by sme sa potom starali/ nepotrebovala k svojej práci obvazy, masti, …, ktoré niekto kúpil, aby ich mohla použiť?
Išli by ste pomáhať napríklad do Somálska, kde by ste dopredu vedeli, že idete bez ozajstného nároku na mzdu v akejkoľvek forme /nemyslím cez nejakú organizáciu, ktorá by sa o vás postarala/ a že vlastne idete na pravdepodobnú smrť? A zobrali by ste tam aj vaše deti? Matka by tam dala za kus matérie celý svoj život, aby mohla nakŕmiť svoje umierajúce dieťa…
Je teda matéria zlá? Ak áno, prečo sme nezostali v duchovnom svete, odkiaľ sme mohli možno viac pomáhať, než tu?
Nožík je dobrý alebo zlý? Keď ním niekoho zabijem, alebo niekto zabije mňa, je to to najhoršie, čo som chytila do ruky. Keď ma ním niekto odreže z lana, do ktorého som sa nejakou nešťastnou náhodou chytila a teraz ledva lapám po vzduchu, je to môj záchranca…
Nie je to tak aj s peniazmi a so všetkým naokolo?
Ale možno nám bude dopriané žiť v spoločnosti, kde bude rovnováha aj bez peňazí na celom svete, len na to si ešte budeme musieť počkať… /smajlík, len sa mi v tom akosi nechce hrabať/
Páči sa miPáči sa mi
“Nie je to tak aj s peniazmi a so všetkým naokolo?”…Podľa mňa, áno 🙂
Páči sa miPáči sa mi
veľmi ma teší rôznorodosť názorov, a vážim si každý, skutočne každý… a najviac tie čo s mojím veľmi neladia 🙂 ponúkajú iný pohľad, a to je krásne….iný, to neznamená ani “dobrý” ani “zlý”, len iný… obohacujeme sa navzájom…vrelá vďaka 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ja tiež súhlasím s plácou za prácu, aby bola harmónia vo vesmíre. Ja som sa o tom presvedčila sama. Pred mnohými rokmi som ešte len začínala s veštením z kariet a veštila som len sebe a najbližším priateľom. Od nich som nezobrala peniaze ani nič, lebo som to brala ako učenie sa na nich. Kto chcel, mi dal čokoládu. Neskôr som odišla do zahraničia pracovať. Tu sa mi stalo, že ma raz jedna dievčina z Bieloruska poprosila, či by som jej neporadila a vyložila z kariet. Ja už som bola o niečo skúsenejšia a ona sa venovala tiež ezoterike. Keď sme skončili, dávala mi penieze. Nie veľa, boli to len drobné mince. Ja som samozrejme nechcela a ona mi povedala, že by som mala niečo zobrať. Je potrebné aby bola harmónia nastolená niečo za niečo, príncíp príčiny a následku. Kto čo má nech ti dá, ale si vyberaj ľudí, ktorým venuješ svoju energiu. Tak som peniaze prijala a išla som ju odprevadiť na autobus. Cestou domov som sa zastavila v obchode a chcela som si kúpiť koláčiky. Bola som presvedčená, že v peňaženke mám dosť peňazí, a tak som zobrala koláče a išla k pokladni. Lenže som nemala dosť peňazí a vtedy som siahla do vrecka a vybrala drobné za veštenie. Dostala som presne toľko drobných, koľko som potrebovala do chýbajúcej sumy. Táto príhoda ma o tom presvedčila, že je dôležité zachovávať harmóniu. Dar môže byť aj v inej podobe ako len finančnej, no treba ho s úctou prijať. Teraz si vyberám ľudí, ktorým pomôžem, alebo lepšie povedané, tím, čo chcem pomôcť, dovolím aby ma poprosili o pomoc.
Páči sa miPáči sa mi