E-mailom mi prišla linka na jeden článok k tomu, ako nájsť svoj zmysel života. Páčil sa mi, bol taký… pragmatický 😉 , tak som ho pre nás “zobla”:
Čo je náš skutočný zmysel života? Ale ešte skôr – ako skutočne nájdeme náš zmysel života? Ten dôvod, pre ktorý sme tu? Skutočný dôvod našej existencie?
Možno patríte k ľuďom, ktorí neveria, že majú nejaký zmysel, poslanie. To je však jedno. Aj keby ste hneď neverili, že máte nejaké poslanie, nič to nezmení na tom, že ho môžete spoznať – teraz.
Ak chcete zistiť svoje skutočné poslanie, musíte si najprv vyčistiť myseľ od všetkých falošných poslaní, o ktorých viete, vrátane predstavy, že žiadne poslanie nemáte.
A tu je rýchly a účinný spôsob, ako to poslanie nájsť.
Ale na úvod poznámočka: úspech závisí od toho, nakoľko ste ochotní sa otvoriť a očakávať, že sa celá vec podarí. Čím ste otvorenejší a čím ste presvedčenejší o úspechu, tým rýchlejšie psa dostaví výsledok. Ak máte pochybnosti a nie ste otvorení tejto predstave, výsledok sa dostaví tak či tak, len to potrvá dlhšie.
Takže ideme na to:
- Vezmite si čistý hárok papiera alebo si otvorte na počítači Word.
- Najprv napíšte: Čo je môj skutočný zmysel života?
- Zapíšte si všetky odpovede, ktoré vám prídu na myseľ.
- Opakujte krok tri tak dlho, až napíšete odpoveď, čo vás rozplače. Keď zažijete toto, našli ste svoj skutočný zmysel života.
Také jednoduché to je! Niektorým ľuďom to dáva zmysel, iní to považujú za hlúposť. Ak to však urobíte ochotne a s plnou vážnosťou, zistíte, aké dôležité je to pre váš život. A obvykle toto cvičenie netrvá viac ako 15-20 minút.
Počas tohto procesu sa nám v hlave budú vynárať falošné odpovede. Keď však nakoniec príde tá správna odpoveď, máte pocit, akoby prichádzala z iného zdroja.
Ako cvičenie budete robiť, je možné, že sa viaceré odpovede budú na seba podobať. Takisto sa môže stať, že budete opakovať tie odpovede, čo ste už napísali. Môžete na papier hodiť aj 20 podobných alebo odlišných odpovedí. To je v poriadku. Proste len zapíšte, čo vám napadne.
V istom bode cvičenia (obvykle po nejakých 50 alebo 100 odpovediach) pravdepodobne zacítite silné nutkanie ísť a robiť niečo iné. To je normálne. Proste ten pocit odignorujte a píšte ďalej; pocit po chvíľke pominie.
Potom sa dostanete do stavu, keď napíšete čosi, čo vo vás zobúdza isté emócie, ale nerozplače vás to. Ak toto nastane, označte si danú odpoveď, aby ste sa k nej vedeli vrátiť, ak budete potrebovať “nákop” pre ďalšie myšlienky. Každá z nich totiž odráža malú časť vášho skutočného zmyslu života, hoci nie celý zmysel.
Keď začnú prichádzať takéto ľahko emotívne odpovede, ste na správnej ceste. Pokračujte.
Robte cvičenie osamote a neprerušujte ho. Chris Cains pri tomto cvičení potreboval 25 minút, než sa k svojmu zmyslu dostal, a potreboval na to 107 odpovedí.
“Odpovede, ktoré vo mne vyvolali emócie, mali číslo 22, 53 a 71 a takmer zovšeobecnená predstava zmyslu sa začala objavovať v odpovediach 100-106. Počas procesu som cítil netrpezlivosť i únavu niekedy okolo odpovedí 55-65. Pri odpovedi 70 som si dal 3 minúty pauzu, aby som si vyčistil hlavu a znova sa sústredil na podstatné. Pomohlo to; odpovede začali byť jasnejšie.
A moja konečná odpoveď znela: žiť odvážne a vedome, rezonovať so súcitom a láskou, prebúdzať mocné sily v iných a v mieri opustiť tento nádherný svet.”
Keď sa konečne potknete o odpoveď na otázku, prečo ste na svete, budete cítiť jej podstatu celkom hlboko vovnútri. Táto odpoveď ako keby mala celkom zvláštnu energiu a vy tú energiu pocítite, keď ju budete čítať.
Nájsť svoj zmysel života je jednoduché; čo je už zložitejšie je udržať na ňom oči v dennodennom zhone a pracovať na sebe do tej miery, kým sa nestanete svojím zmyslom života.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
pekny clanocek
Páči sa miPáči sa mi
Zmysel života je slúžiť Bohu, nie sebe. Kým slúžime sebe tak sme v ilúzii a nebudeme šťastní. Do akej miery poznáš seba, do takej miery poznáš aj Boha. Byť sám sebou znamená absolútnu poddajnosť pravde, Bohu. Vrcholné poznanie je tak krásne že duša sa v ňom sama stratí. Jej večnou povahou je služba bez očakávania. Dáva a chce dávať. To ju naplňuje.
To učil Ježiš, Krišna, Chaitanya atď. Vrcholom poznania je odovzdanie, koniec boja s okolitým svetom.
Páči sa miPáči sa mi
OK, len jedným dychom hovoríš, že 1. slúžiť treba Bohu, nie sebe, ale 2. ak sa poznáš dokonale, tak poznáš aj Boha (ergo: si Boh/obraz Boha) a 3. ak si sám sebou, tak si poddajný Bohu. A AK by si bol sám sebou A SÚČASNE totálne poddajný Bohu, nie je to POTOM tak, že ak by si slúžil sebe, slúžil by si vlastne Bohu? 🙂
Sedia mi body 2 a 3; bod 1 sedí jedine pri dualistickom vnímaní sveta: “ja” a “svet” na jednej strane a “On” na druhej strane. Dualistické vnímanie vníma Boha ako “osobu” stojacu mimo zvyšku sveta. Holistické vnímanie vníma Boha ako Všetko-čo-je – vrátane nás samotných.
Páči sa miPáči sa mi
a vyskusal si si to cvicenie Groover? Je to odpoved, ktora ta rozplakala?
Páči sa miPáči sa mi
DamayantiGroover, a ako máme Bohu SLÚŽIŤ?!? B-)
Pre mňa v tom slove môžeš odstrániť “SLÚ”…Mne stačí, keď budem s Bohom, so sebou a so všetkým len “ŽIŤ”… 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Keď slúžime sebe tak sme v ilúzii vlastného videnia sveta a jeho zbytočných potrieb ktoré veľa krát ubližujú a narušujú život iných živých bytostí. Keď človek pochopí že Boh žije v každej živej bytosti tak v ňom narastie súcit a pochopenie. Boh je ako nadduša v každej živej bytosti no zároveň tým nestráca seba ako osobu.
Existuje aj taký pohľad že Boh existuje len ako bytosti ktoré ho spoločne tvoria. Taký pohľad je nesprávny. Pretože Boh existuje nezávisle na tom koľko zo seba vydal a čo všetko riadi. Všetko je súčasťou Boha no jeho individuálne súčasti nebudú nikdy celým Bohom. Je to súčasná jednota a dualita.
Duša je šťastná kvôli tomuto vzťahu s Bohom ktorý ju naplňuje. Každá jedna bytosť či jav v tomto svete odráža rôzne Božské kvality ktoré sú matným odleskom jeho pôvodných vlastností.
“Kto prekonal všetky túžby
a svetom kráča nespútaný,
pozbavený myšlienok: “to som ja”, a “to je moje”,
ten dosiahne pokoj ducha.”
Taký človek si môže byt vedomí všade Boha. Naopak ak niekto chce vidieť všade seba a pre seba, tak je zmätený ilúziou. Oslobodenie je ako východ slnka v temnom lese. Jedine čo nám patrí sme my sami a našou úlohou je sa odovzdať Bohu. Tým sa kruh uzavrie a uvidíme Boha taký ako je.
To je Bhakti Yoga. Yoga znamená spojenie s Bohom. Bhakti znamená súcit, odpustenie, pochopenie, svetlo v srdci, lásku a oddanosť.
Páči sa miPáči sa mi
Groover,
píšeš: “Všetko je súčasťou Boha no jeho individuálne súčasti nebudú nikdy celým Bohom.” Ak je to reakcia na mňa, tak buď si niečo z mojej odpovede dosť nesprávne pochopil alebo tvoja veta obsahuje logický protiklad. Ja som nikdy netvrdila, že ja=Boh, len som tvrdila, že Boh pozostáva aj zo mňa – a zo všetkého ostatného. Preto sa mu aj holisticky s obľubou hovorí Všetko-čo-je. Takže samozrejme, že Boh je suma všetkých individuálnych častí a nie individuálne častice každá o sebe. To by tu behalo hodne Bohov.
Ak teda nejde o nesprávne pochopenie, tak ale pozor, lebo potom tvoja veta hovorí, že Boh je všetko a to je viac ako individuálne častice, ktoré to “všetko” tvoria. O čo viac? Čo nie je súčasťou všetkého-čo-je a je pritom súčasťou Boha? 🙂
Ešte potrebuje vysvetliť “súčasná jednota a dualita”. Čo je podľa teba “jednota” vo vnímaní? Je to “som súčasťou” alebo “som”?
Páči sa miPáči sa mi
Každá duša je večnou súčasťou všetkého čo je 😉 A všetko čo je, má svoj pôvod v jedinom. V Bohu. Boh pozná všetkých a všetko, duše však poznajú len jeho istú časť a majú sklon k podvádzaniu seba či iných okolo seba. Boh je osoba ako duša, až na to že je to pôvodná osoba ktorá určuje objektívnu správnosť a pod jej vedením existuje zákon karmy a zrodenia. Každú dušu vedie sám Boh, podľa toho čo sama chce.
Aj mravec len je. Mravec však necíti to, čo človek. Ľudské telo je určené na obnovenie vzťahu s Bohom.
Boh:
“Sídlim v srdciach všetkých živých tvorov a odo Mňa pochádza pamäť, poznanie a zábudlivosť. Zmyslom poznania je poznať Mňa”
Páči sa miPáči sa mi
Groover,
som rada, že dnes už nie je 24.12. a nemusím byť tolerantná, trpezlivá, súcitná a šetrná. 😛 Ide sa na vec:
“Každá duša je večnou súčasťou všetkého čo je” Ja to poznám inak. Slovo “večnou” – aký význam v tvojom ponímaní má? Lebo je možné, že je to len predpoklad (tvoj, môj, niekoho iného).
“duše… majú sklon k podvádzaniu seba či iných okolo seba”. Ako vieš? Alebo je to len tvoja interpretácia? Predpoklad? Ako si jedna z tých duší, čo majú “sklon k podvádzaniu”, môže dovoliť vyslovovať úsudky o iných dušiach? Toto je oblasť, kde nepoznám brata. 👿 Nemci tomu hovoria Präpotenz. Ja osobne to považujem za nemnožko velikášske, ba priam arogantné. Je to síce len môj názor, ale ako vraví Jozef vo filme Jozef a jeho farebný plášť: “obvykle sa nemýlievam”.
Ak povieš “Boh je osoba ako duša”, tak tým vlastne hovoríš, že Boh nie je všetko, ale len časť všetkého, lebo je osoba-duša, ktorá je vrhnutá do niečoho, čo je jemu “externé”. A je najmúdrejší a jediný má vôbec nejaké právo a ak si spomínam dobre na Nraynove slová, tak vie najlepšie zo všetkých recitovať 😉 . OK, ale potom to nie je “môj” Boh. Keď už mám niečo uctievať a cítiť sa s tým spolupatričná, tak idem za Zdrojom a nie za niečím, čo ten Zdroj vrhol do externého prostredia ako “osobu” – emanáciu seba samého. Pretože to sú aj duše. 🙂 Emanácia/odštiepok Pôvodného Vedomia. Boh-osoba je len miestodržiteľ a definitívna autorita je to Pôvodné Vedomie bez formy, pretože ak si všetko, nemôžeš mať nejakú konkrétnu formu a nemôžeš mať nejakú konkrétnu hranicu, ako všetky “osoby” majú/cítia..
“Aj mravec len je. Mravec však necíti to, čo človek.” 1. Nuž, zabudol si sa ma spýtať, ako definujem “byť”. Mravec je mravec, pretože si uvedomuje hranice svojho tela, predmety okolo seba, potreby ako hlad a nutkanie nosiť žrádlo do mraveniska, hoci jeho vedomie je obmedzené, pretože je len súčasťou vedomého systému “mravenisko”. “Byť” v mojom ponímaní značí čosi, čomu Nemci hovoria Existenz, existovanie: fakt, že si čosi uvedomuješ – bez ohľadu na hranice “ja” a identifikáciu sa s čímkoľvek. 2. A keď mi človek začne rozprávať, že mravec niečo cíti alebo necíti tak ako človek, tak je to zasa tá nemecká Präpotenz. Už si svoje vedomie spojil s mravcom, že vieš, čo cíti? Alebo ti to povedal? V akej reči? (Totiž maďarský mravec môže teoreticky cítiť celkom niečo celkom iné ako žilinský mravec… 😛 )
A teraz, po tomto vyjadrení, ideš citovať Boha: “Sídlim v srdciach všetkých živých tvorov a odo Mňa pochádza pamäť, poznanie a zábudlivosť. Zmyslom poznania je poznať Mňa.” Tak počkať. Pokiaľ sa pamätám, aj ten mravec je živý tvor. Keď Boh hovorí o živých tvoroch, ktoré ho majú poznať, ON z toho toho mravca nevyníma. Ty hej (“Ľudské telo je určené na obnovenie vzťahu s Bohom.”)… Prečo? Čo ti vadí na tom, že by si mal byť na rovnakom stupienku preferencie ako ten mravec? Ako to tí Nemci nazývajú? 🙂
Ten citát, čo si uviedol, sa mi však nesmierne páči. Vraví, že Boh je súčasťou každého jedného živého tvora, teda že je spoločnou platformou, nad ktorou sú živé tvory “postavené”. Trochu mi vadí, že zabúda na všetko “neživé”, ale to si ja vnútorne vyriešim tak, že možno aj tie “neživé” tvory sú “živé”, len my to nedokážeme ako “život” postrehnúť. Boh vraví, že od neho pochádza pamäť. Moja interpretácia do môjho príbehu – ja som pamäť všetkého a to, čo si pamätáte vy, je len kópiou časti mojej pamäti, ktorú ste si downloadovali na svoju workstation a teraz s ňou workujete. Boh vraví, že je poznanie. Ak tým myslel “všetko poznanie”, tak to nutne vedie k tomu, že musí byť Všetko a nie len “osoba” či “duša”, pretože poznanie je to, čo sa deje v individuálnom vedomí pri styku s vonkajším svetom. A ak Boh je poznanie (obe jeho strany), musí byť nutne oboje. Boh vraví, že je zábudlivosť. To beriem ako selektívne vnímanie/pamätanie. Ak určuje, čo si kto bude pamätať, musí si pamätať všetko (inak by z toho nemohol robiť výber) – ergo musí byť všetkým. Zatiaľ hepi. 🙂 A posledné: zmyslom poznania je poznať Boha. Predpokladám, že je to zmyslom jeho poznania rovnako ako nášho poznania. To sa celkom kryje s tým, čo mi hovorili anjeli. Náš systém poznáva sám seba cez učenlivosť a poznávaciu schopnosť jeho jednotlivých súčastí. A potom je jedno, či si človek alebo mravec – informácie sa hvízdajú na disk paralelne na rôznych rovinách.
Groover, ešte jeden postreh z tvojho písania: mám pocit, že sa cítiš nesmierne oddelený. Odo mňa, od života, od Boha. Prečo? Prečo hľadáš rozdiely miesto toho, aby si hľadal to spoločné?
Páči sa miPáči sa mi
🙂
Necítim sa byť oddelený. Práveže sa snažím hľadať a spájať slepé miesta. Na inom fóre som práve písal s Kresťanmi..
//Slovo “večnou” – aký význam v tvojom ponímaní má? Lebo je možné, že je to len predpoklad (tvoj, môj, niekoho iného).//
Takou akú to slovo má. Večné znamená nezrodené, nehynúce a nekončiace.
//Ako vieš? Alebo je to len tvoja interpretácia? Predpoklad? Ako si jedna z tých duší, čo majú “sklon k podvádzaniu”, môže dovoliť vyslovovať úsudky o iných dušiach?//
Máš pravdu. Ja si to nemôžem dovoliť, tak ako každá duša mám sklon k podvádzaniu. Túto informáciu mám z Véd a pasuje mi, lebo pozorovaním viem že ja ako aj iný ľudia majú sklon k podvádzaniu seba samého, či už je to vedomé alebo nevedomé. Podľa véd sa taktiež inteligencia rodí z vášne. A má tendenciu si obhajovať skôr to čo je prospešné pre ňu, teda je tam určitý druh klamu.
//Ak povieš “Boh je osoba ako duša”, tak tým vlastne hovoríš, že Boh nie je všetko, ale len časť všetkého, lebo je osoba-duša, ktorá je vrhnutá do niečoho, čo je jemu “externé”//
To že je osoba nevylučuje to že je aj všetko čo je. Je to ako Osoba z ktorej zároveň plynie všetko to čo je. Ako slnko a jeho žiara. Slnko síce nie je na zemi ale vnímame aj tu jeho žiaru. Rovnako je Boh prítomný všade no zároveň je aj ako Osoba. Oheň ktorý horí je celým ohňom ktorý vydáva teplo a iskry sú ako individuálne duše. Boh ako Osoba teda je vo všetkom no zároveň v tom nie je, a to tak že všetko plynie z jeho pôvodnej osoby.
S mravcom som chcel poukázať na jeho inteligenciu a schopnosť chápať, rozoznávať a rozlišovať. Nie na to v akom stave vedomia je pri svojom živote. Duša v tele mravca nemá schopnosť pochopiť že jej telo nie je ním samým a že všetko okolo vzniká vplyvom Najvyššej Osoby. Filozofia že Boh potrebuje mravca alebo človeka aby tu niečo zisťoval je podľa môjho názoru nesprávna. On sám je pôvodcom celého hmotného stvorenia, jeho pôvod a vlastnosti dokonalé pozná.
Príčina zrodenia, či už v tele mravca alebo človeka má svoje príčiny na základe chcenia duše, ktoré však môže byť pomýlené. Zmyslom poznania je spoznať Boha aspoň v základoch, lebo keď ani netušíme že nejaký Boh je a aký s ním máme vzťah tak je zvláštne vravieť o poznaní. Boh je nekonečný a ako taký sa nekonečne expanduje, aj sám čas či priestor je ovládaný jeho túžbou ktorá ma absolútny charakter.
Boh je ako nadduša v každej živej bytosti, nie ako konateľ ale ako pozorovateľ. To znamená že my niečo konáme, on to pozoruje a podľa našich činností prideľuje a riadi situácie. Tak spolu organizuje všetko a všetky živé bytosti. Zároveň je však nestranný a snaží sa bytosti oslobodiť z ich podmienenej existencie v hmote. Na to však musí prísť impulz od duše, pretože rešpektuje ich slobodnú voľbu.
Čo sa týka neživej prírody tá je taktiež dušou, konkrétne istou expanziou časti Boha. Konkrétne krištále sú ešte duša. Dokonca aj niektoré hory, mraky atď. Ich vnímanie času je naprosto odlišné od toho nášho. Ale je to horšia forma schránky a prejavu duše. Čím je názor duše zhodnejší s názorom Boha tým je jej schránka vyššej povahy. Duše v hmotnom svete su spútané svojimi žiadosťami, zatial čo duše v Duchovnom svete sa riadia Bohom.
Páči sa miPáči sa mi
ak chces spajat, preco si naurobis to cvicenie, o ktorom je clanok, ktory ta oslovil? ak by ta rozplakalo to co ty uvadzas ako tvoj zmysel zivota, bolo by to idealne spojenie, nie?
Páči sa miPáči sa mi
Groover,
čo som chcela povedať, to som povedala. Nemienim nikomu nič vnucovať, pretože ak by to preňho bolo vhodné, tak to prijme aj sám. 🙂
Už len posledné: používaš obraz “Oheň ktorý horí je celým ohňom ktorý vydáva teplo a iskry sú ako individuálne duše.” Ďakujem ti za obraz, umožňuje mi vysvetliť ti, ako som to s tým Bohom-osobou myslela: oheň je len niečo v priestore a čase. Potrebuje pod sebou zem a drevo, aby mohol horieť. Potrebuje nad sebou nebo a vzduch a nejaký ťah vetra, aby mohol horieť. Potrebuje niečo, čo ho rozhorí. Ak duše sú “iskry” a Boh je “oheň” – v akom priestore sa nachádza a čo ho zapálilo? To je to, čo som ti vravela – ja sa obrátim radšej na Zdroj Zapálenia Ohňa A Vytvorenia Prostredia V Ktorom Môže Horieť ako na Oheň vo verzii, ako ho popisuješ. Proste každý z nás ide za niečím iným.
Sledujem, že čím viac my dvaja spolu komunikujeme, tým viac sa naše názory rozchádzajú. Celkom kľudne môže byť chyba aj na mojej strane. Je to jedno… proste to je tak, ako to má byť. Eloi. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Groover, mňa by viac zaujímali tvoje vlastné skúsenosti s bohom.
Ako s ním komunikuješ?
Kam si sa posunul za tú dobu, čo s ním komunikuješ?
Máš aj iných učiteľov mimo hmotu ako je boh?
Ako si sa s nimi skontaktoval?
Páči sa miPáči sa mi
Každý komunikuje s Bohom(hoci aj nepriamo) a každý ho má v srdci. Všetci tvoji priatelia, rodina, svet naokolo a ty(tvoje telo) sú zrkadlom tvojej duše a jej túžby.
Bhagavadgíta:
Nejvyšší Pán dlí v srdci každého, Arjuno, a řídí putování všech živých bytostí, které jsou jako by usazeny na stroji z hmotné energie.
Páči sa miPáči sa mi
tak uz mas dufam jasno, iskra, boze, sa vypytujes, jak keby si nevedel! Ja som hned vedela jak to je, to mas za to, ze nedavas pozor a sedis si na usiach ! 😆
Páči sa miPáči sa mi
Ako sa mam uplne odovzdať Bohu..neviem byť slobodna..zväzuje ma niečo a neviem na to prisť…Neviem co robiť..vsedko mi lezie na nervi..aj uplne maličkosti..vlastne veci okolo mna..
😦
Páči sa miPáči sa mi
Zdravim Vas,ezoteraci,dovolim si prispiet svojim nazorom.
Takze k tomu bohu to ja vidim tak ze ,,on,, je ako velky mohutny dub a mi sme male bukvice ktore rastu s jeho konarov a dostavame od neho vyzivu-energiu,ked pride nas cas tak dozrejeme,spadneme na zem a zacneme samy rast,najprv ako maly klicok az nakoniec casom mozme vyrast do podobnej velkosti ako ten dub-tu vsak prichadza na rad otazka s kolkym malym bukvickam sa to podari.
P.S. vesele vianocne sviatky
Páči sa miPáči sa mi
mna pri tomto clanku hned napadol jeden typ situacii, v ktorych ma uplne iracionalne a nelogicky premaha dojatie, vzdy pri tom vyslovene bojujem so slzami. ide o to, ze deti (vacsinou to bolo pri neteri a synovcovi ) boli na nejakej sutazi ( na lyziarskych pretekoch, na vodnom slalome….atd…) a vystartovali a ja som to strasne prezivala s nimi, hrozne som chcela povzbudzovat, uplne som citila to odhodlanie, boj so strachom, snahu, tuzbu po vitazstve, hrozne som ich chcela podporit a toto vo mne vzdy vyvolalo az slzy, ktore som sa snazila zakryt, lebo mi to prislo uplne od veci, jak hystericka dilina proste 🙂 No a hned mi napadlo ako prva odpoved ze mojim zmyslom zivota je toto a hned aj slzy v ociach, ale ked som sa to snazila naformulovat do konkretnej vety, tak emocia zmizla.
Páči sa miPáči sa mi
Ahojte, fúúúúúúúúúú rozoberáte ako vedci rozoberajú vo vedeckých ústavoch na drobnéé.))))Teda takto sa na Vás nechytám, ale pravdou je, že aj ked takto veci vysvetlit nedokazem ani rozobrat a vyvraciat, zhodujem sa s Helar a jej ponímaním Boha…ale to je vnútri…na to ani asi až tak rozoberať nepotrebujem:))))
Pekný večer všetkým.
Páči sa miPáči sa mi