Dnes som sa zobudila a zamrazilo ma. V noci sa mi snívalo niečo okolo nášho domu: sused, ktorý nám už 20 rokov permanentne robí zle a škodí, kde len môže, robil u seba na záhrade nejaký výkop a pritom jeho ľudia strhli ploty medzi pozemkami a behali aj po našej záhrade a nosili stavebný materiál. Robili jamu pri plote suseda na opačnej strane, akoby na ďalší bazén (ešte som si hovorila, ako dobre, že pri našom plote už nemali miesto 😉 ) a cez našu záhradu niesli plotové pletivo..
No a v sne moja mamina, už staručká ako teraz, ale ešte stále pohyblivá, vyšla na balkón pozrieť sa, nahla sa a prepadla cez zábradlie. Ale bola tam nejaká zvažujúca sa rampa, takže síce nepadla hlboko, ale potom sa po nej skotúľala až kamsi do stredu záhrady a ako dopadla pod čerešňu (bolo napršané a blatisto, ale mäkko), videla som, že si asi niečo urobila. Zdrapila som telefón, že zavolám 112, rádio (??? – asi preto, že už hralo) a hľadala som hodinky, ale potom som si spomenula, že som ich v ten deň ráno k niečomu potrebovala a založila (bola to celkom živá spomienka, obrazy a všetko, ako keď si človek na niečo spomenie) a tak som vybehla von bez nich k mamine. Bola pri zmysloch, len asi mala zlomenú labku. Ako som vybehla von, zbadala som, že susedia zaregistrovali, čo sa deje, a potichu “vyklidili” záhradu – a všetko zahádzali a zabetónovali, ako keby sa báli, že ich z niečoho obviním.
No a teraz prichádza ten Überhammer – keď som si v sne spomínala, čo bolo “včera”, a rovnako v sne cítim, rozmýšľam a konám… aký rozdiel je oproti môjmu bežnému životu? Myslím, že som práve pochopila Gabrielovo “ale ty si sa nenarodila“. Ak v sne môžem mať spomienky na niečo, čo sa stalo v tom sne deň predtým, než som si ľahla spať, a je to len sen… čo sú moje spomienky z tohto života?
A to mi pripomína jeden čínsky príbeh s niektorým z taoistických filozofov, ktorý si ľahol a spal a snívalo sa mu, že je motýľ. A keď sa zobudil, nevedel presne určiť, či je človek, ktorému sa snívalo, že je motýľ, alebo je motýľ, ktorému sa práve sníva, že je človek a zobudil sa zo sna…
Snívam? Žijem? Snívamžijem? Odo dneška neviem presne povedať, čo je pravda alebo nie; keby sa mi môj terajší život skutočne sníval, nijako nepomôže, že svet naokolo na môj sen reaguje – lebo v snoch svet naokolo vždy reaguje na sen…
A konečne sa začína brieždiť aj ohľadne ruizovského Sna planéty a “nášho príbehu”. A toho, ako Vedomie sníva tento svet do existencie.
Ja som sa fakt možno nikdy nenarodila. 😕
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Vlastný Inception…
Páči sa miPáči sa mi
Nad tymto, som strasne dlho meditoval a vyslo mi, ze naozaj neviem. Po castanedovych technikach snivania, kedy si clovek uvedomuje svoje bytie v sne (a dava mu to neobmedzenu slobodu konat ako len chce – samozrejme stym ze padne velakrat na hubu) som zisitil, ze v tejto “realite” je to presne rovnako, pretoze funguje rovnaky mechanizmus kedy mysel vytvara tento svet, ale podstatne je to bytie, ktore si podla tej techniky mal clovek uvedomit pozeranim na ruky (je to v podstate jedno aku techniku si vyberiem – tie ruky fungovali).
Myslim, ze je to este jednoduchsie a vzdy ma fascinuje pohlad na deti, lebo tie vedia pri hre prezivat cely pribeh stym, ze ked hra skonci tak uz o nej nevedia, su niekde inde. A takto je to tu snami, vsetky tie programy (akekolvek – duchovne/spolocenske/psychologicke/celoplanetarne/vesmirne) su iba hra a ked sa hrá hra ( kra, kra) moc dlho tak ma clovek pocit, ze je skutocna. (hra na ego, hra na povolanie, hra na rodicovstvo, hra na dolezitost, hra na gurua, hra na hladaca, hra na osvietenie atd)
Koniec koncov vsetky myslienky, su len odraz bytia a to je podla mna to podstatne, vedome bytie, vediet,ze som tu a potom to mysticke je uz len by-produkt, lebo v tej jednoduchosti prave tohoto okamziku je vsetko.
Páči sa miPáči sa mi
no hej, ale deti neriesia, ci je hra skutocna….aj ked je to akoze, tak je to akoze naozaj, tym padom je podla mna v podstate vsetko naozaj :D, sak neda sa hrat ked sa nehram naozaj, co by to potom bolo za hru….ja si predsa len uvedomujem, ze je tazke a bohvie ci aj prospesne uplne opustit tu hru, ktoru poznam….racionalne to znie ako konina, ale keby prislo na rubanie dreva, tak si myslim ze sa budem drzat ako kliest, aby ma neodfuklo niekam inam….som tu tak trochu zabudovana 😀
Páči sa miPáči sa mi
a je ti v tom “zabudovani” dobre?
mas to presne ako ty chces a nikto to nemoze zmenit.
Este by ma zaujimalo co presne je “rubanie dreva” a kohoze by to odfuklo? 😀
Páči sa miPáči sa mi
noooo globalne mi je dobre, odfuknut by mohlo nieco co momentalne povazujem za JA a rubanie dreva totok…som v realite, ktoru povazujem za inu ako je ta, ktoru poznam a jej realnost sa zacina tak podozrivo rovnat realnosti tej reality, ktoru poznam, ze zacnem mat chaos ktora je realnejsia a zacinam mat podozrenie ze ta ina realita, ktoru nepoznam by vlastne mohla tu ktoru poznam kludne nahradit, ba dokoca ze by som ani eventualne nemusela mat na vyber v ktorej ostanem…ked som bola v takej situacii, vobec mi to nebolo jedno a driapala som sa spat jak o zivot….chytala som sa akejkolvek veci, ktora mi niecim pripominala to *normalne*.veci, ktore normalne boli pre mna banalne, zrazu obrovsky nabrali vyznam prave tym ze su tak banalne, alebo normalne, obycajne.zrazu bolo jedno ci je to dobre alebo zle, hlavne nech to je normalne…nejak tak….ja sa sice mozem citit akokolvek free, ale mam ten zazitok, ze napriek vsetkemu co si myslim a ako free sa citim, aj tak som sem do tejto reality dost sino zabudovana.nechcela by som sa pustit, asi ne.
Páči sa miPáči sa mi
nerozumiem celkom tomu co je to “normalne” a preco by si sa mala pustat (a kam?:) ) ale vsetky tie pravidla k hre si nastavujes ty.
Podstatne je vediet KTO SOM?
Páči sa miPáči sa mi
normalne v tom kontexte znamenalo to zname. a otazka kto som, bude urcite vzdy obsahovat aj istu cast neznameho. mozem povedat som toto, toto, toto a hento ale vzdy tam bude dodatok a mozno este nieco o com doteraz neviem….pre mna je momentalne odpovedou na otazku kto som vsetko, co poznam ako JA, plus moznost existencie dalsieho, ktore nepoznam….
preco by som sa mala pustat a kam?no niekam, kde to nepoznam a preco by som sa mala?no ved praveze podla mna by som sa ani moc nemala ked nechcem 😀 som trosku priposranek, ale celkom dobre to znasam 😀
Páči sa miPáči sa mi
No vidis a ja som nenasiel absolutne nic akurat jedno male dieta ktore krici ze cisar je nahy a kazdopadne to vsetkych urodzenych hosti poburilo 😀
Páči sa miPáči sa mi
no sak to je fajn, s tym sa da pekne zit, taketo zistenie by ma nijako neznepokojilo, s detmi citim istotu, lebo ich celkom poznam….
Páči sa miPáči sa mi
got me:D
vidis a to je ta hra! 🙂
a je uplne jedno ake ma pravidla vzdy sa mozem rozhodnut ju uz nehrat
Páči sa miPáči sa mi
no dobre a co budes potom robit?ked sa prestanes hrat?hadam len nie to *a teraz uz naozaj* 😀
Páči sa miPáči sa mi
no to ja uz prave neviem. To uz tak nejak nie je v mojich rukach 😉
Páči sa miPáči sa mi
Heli, mne sa dnes s tebou snívalo. Nepamätám si podrobnosti, len viem, že tam bolo veľa priestoru, asi 10 ľudkov, riešili sme niečo dôležité, ale nakoniec sme to nevyriešili a netrápilo nás to. A bolo tam slnečno a príjemne. Zobudila som sa spokojnáááá 🙂
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Mať tak tvoje sny… 😆
Páči sa miPáči sa mi
Máš, žienka, máš 🙂 “srdiečkový smajlík 🙂 “
Páči sa miPáči sa mi
Mne sa viackrát snívalo, že som si spomenul na niečo z minulosti, čo sa skutočne nikdy nestalo alebo som o tom v tom sne vedel a pamätal si to.
Páči sa miPáči sa mi
možno to bude od veci, ale mne sa zo včera na dnes zase snívalo, že som ja a moja rodina boli na nejakom mne neznámom pozemku a rozmýšľali sme že by tam bolo dobré miesto na bazén a ako to urobíme, ale kopať sme ešte nezačali, takže ja som to nebola (myslím v tvojom sne) 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ťažkosť pochopenia 1/5
Duša je večná, nadčasová a nezrodená. Iba stykom s hmotou prežíva minulosť, budúcnosť atď. Pod vplyvom závoja hmotnej energie stráca pamäť na minulé životy a stotožňuje sa s daným telom. Jej potenciál mimo tohto sveta je však omnoho väčší. Jednotkou času je v skutočnosti samotný priestor, atóm.
Ťažkosť pochopenia 2/5
V čistom vedomí duše existuje len jeden moment. A tzv. učenie sa je len iluzórny čas. Duša má dokonale vedenie sama o sebe, len ho nevidí keď je prekrytá tým čo považuje za jej skutočnosť. Preto je vyjavené z vnútra. Od morálky cez empatiu až po sebarealizáciu sa jedná o vnútorne prebudenie duše od kvalít hmotnej prírody.
Zákony sveta sú vedomé a reagujú na každý podnet. Riadi ich však nadduša ktorá je povznesená nad akýkoľvek vlastný záujem. Hmotný svet funguje ako “virtuálna hra“ pre duše ktoré túžia byť konateľom činností. Pretože sú duše v skutočnosti podriadené a z cela závisle na vyššej duchovnej energii, potrebujú pre túto svoju žiadosť opustiť duchovný svet a byť v ilúzii o ktorú si požiadali.
Na to nadväzuje príbeh o Adamovi a Eve z Biblie. Taktiež o tom vraví Buddha, Trungpa Rinpoche, Védy a Islam.
Ťažkosť pochopenia 3/5
V skutočnosti každý pohyb človeka, aj ten najmenší.. Nie je riadený dušou ale vyššími silami. Polobohmi. Niekto ich môže nazývať Anjeli alebo Dévovia. Preto sa nikdy nestane nič čo nekorešponduje s našou karmou. Od prejavov tela až po prejavy inteligencie, myšlienok a ega sa jedná o to čo predkladajú duši aby ju uspokojili. Slobodná vôľa v tomto prípade znamená výber či chceme byť riadený polobohmi v hmotnom svete alebo sa vrátiť späť a byť riadený najvyššou silou.
Ťažkosť pochopenia 4/5
Všetky duše v hmotnom svete sú v procese „učenie sa“. Toto učenie a jeho účel však neznamená skúmať hmotný svet ale skúmať seba a svoju skutočnú podstatu. Hmotný svet funguje len ako plátno ktoré má dušu oklamať kým nezatúži po skutočnom svete na ktorý zabudla.
“Iluzí oklamaná živá bytost se zjevuje v mnoha podobách, které jí poskytuje vnější energie Pána. Když si takto uvězněná živá bytost užívá v kvalitách hmotné přírody, začíná mylně uvažovat v pojmech “já” a “moje”.
“Je-li vsak clovek osvicen poznanim, jez rozptylilo nevedomost, pak toto poznani odhali vse, tak jako za bileho dne je vsechno ozareno sluncem.”
Duša ktorá sa rozhodne opustiť ilúziu a venovať sa sebarealizácii učiňuje veľký krok v poznaní. Nemusí sa báť, lebo takéto rozhodnutie je v skutku dokonalé a čisté. Je chránená najvyššou duchovnou energiou ktorá ju bude na tejto ceste sprevádzať.
Ťažkosť pochopenie 5/5
„Ti, jejichz mysl, vira a inteligence jsou upjaty k Nejvyssimu a kteri hledaji u Neho utociste, se zcela ocisti dokonalym poznanim ode vsech pochybnosti, a takto kraceji cestou vysvobozeni.“
Páči sa miPáči sa mi
Groover,
“Jednotkou času je v skutočnosti samotný priestor, atóm.” Čo presne máš na mysli? Ako to vyzerá, keď o tom hovoríš viacerými slovami?
Páči sa miPáči sa mi
Atomový čas se měří podle toho, jak pokrývá určitý atomový prostor. Čas, který pokrývá neprojevený souhrn všech atomů, se nazývá “velký čas”.
VÝZNAM: Čas a prostor jsou dva vzájemně propojené pojmy. Čas se měří podle toho, jaký prostor pokrývají atomy. Standardní čas se počítá podle pohybu slunce. Doba, za kterou slunce projde prostorem, který zaujímá jeden atom, se nazývá “atomový čas”. Nejrozsáhlejší čas ze všech pokrývá celou existenci nedvojného projevu. Všechny planety rotují a pokrývají prostor a jednotkou pro měření prostoru jsou rozměry atomu. Každá planeta má svoji určitou oběžnou dráhu, po které se bez odchylek pohybuje, a také slunce má svoji dráhu. Celkový čas stvoření, udržování a zničení, měřený podle počtu oběhů všech planetárních systémů až do konce stvoření, je známý jako nejvyšší kāla.
Páči sa miPáči sa mi
No, zasa máme kognitívny (či aký) nesúlad… 😛 Vieš, ja som hodne presne mysliaci človek a keď čítam “čas se měří podle toho, jaký prostor pokrývají atomy”, okamžite ma napadne otázka “atómy ČOHO?” Pretože ak čas sa meria priestorom, aký pokrývajú hocijaké atómy, tak čas a priestor sú len dve slová pre to isté a ty uvádzaš ešte tretie pomenovanie: “velký čas”. A zasa sa ozýva ten hnidopich vo mne: keď nemáme zadefinované slovo “čas”, je nám zbytočná definícia nejakého “veľkého času”, pretože je to len “veľká miera niečoho, o čom nevieme, čo to je”.
Ale možno je to dané tým, že som blondínka a tomu, čo si napísal, ani zamak nerozumiem. Urobím jedno: do týždňa si to nechám vysvetliť človeku, ktorý je technik a vysvetľoval mi už teóriu relativity a kvantovú fyziku a Schrödingerovu mačku a priľahlý zverinec spôsobom, že som tomu porozumela. Ak sa mu podarí podať mi to tak, aby som to pochopila, napíšem ti, čo to vo mne vyvoláva. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Vitaj majstre 🙂
Páči sa miPáči sa mi
,,Keď čítam Bhagavad-gítu, jediné čo mi prichádza na myseľ, je to, ako Boh stvoril vesmír. Všetko ostatné sa zdá byť malicherné.”
Albert Einstein.
Páči sa miPáči sa mi
Ľudia, dnes som sa náhodou potkla o tento článok… Odvoláva sa na sen, kde sa mi snívalo, že si mama zlomila nohu… A presne o mesiac nato mama spadla a zlomila si nohu.
Náhoda? Varovanie? Neviem… Niektoré veci zisťujete proste len ex-post. 😕
Páči sa miPáči sa mi
😀 Čítala som ho opäť asi pred desiatimi minútami a práve som rozmýšľala, či sa mi to len zdá, alebo som naozaj niekde zaregistrovala, že si tvoja mamina zlomila nohu…
Páči sa miPáči sa mi
Ešte k tomu – želám skoré uzdravenie!
Páči sa miPáči sa mi