
Po dlhšom čase opätovne beriem do rúk tarotové karty. Prečo tá odmlka? Pretože mi karty začali vychádzať, ak som sa pýtala na budúcnosť. Nehovoriac o presnosti, keď som si potrebovala vysvetliť nejaký súčasný problém. Otočila som kartu, prečítala príbeh a potom keď sa to potvrdilo, nastala ťažká analytická časť a sebatrýzeň. Je to skutočne predpoveď, alebo si otočením karty nastavujem podvedomie a to potom funguje podľa pokynu? Čo by sa stalo, ak by som si kartu nevytiahla? Vyvíjali by sa situácie rovnako? Pre mňa ťažké dilemy, ale dnes som predsa len neodolala. S tíšením vnútorného strachu – „Neboj, veď len jedna odpoveď. Bude to dobré a ak nie, sú to len karty…“ A tak prišla karta 5 pohárov. A sadla ako …na šerbeľ. Alebo na pohár 🙂
Päť pohárov je v tarote karta, ktorá znamená ťažkosti, stratu a problémy týkajúce sa tejto straty. V Rider-Waite tarote je na nej zobrazená postava, v porazeneckom postoji a v čiernom plášti, ktorá ukrýva svoju tvár. Akosi to vycítime, že sa na nej zračí smútok a zúfalstvo.
Pri nohách má päť pohárov, z ktorých tri spadli a tekutina z nich sa vyliala na zem, ale ďalšie dva za jej chrbtom sú celistvé. Postava si však nevšíma nedotknuté poháre, pretože je tak zameraná na tie prevrhnuté. Medzi postavou a vzdialeným hradom alebo domom, ktorý značí bezpečie, tečie rieka. Po pravici má dostupný most, ktorým môže prejsť cez rieku domov. Nevyzerá však, že by si toho bola vedomá.
Päť pohárov predstavuje nesplnenie očakávaných výsledkov. Sklamanie, ktoré je však seba-klamaním. Situácia sa síce vyvinula inak, ako som dúfala, ale namiesto hľadania iných možností sa brodím v sebaľútosti. Poháre v tarote ukazujú na emócie, takže aj dôvod ľútosti je silne emocionálny.
Problém je opustiť minulosť a učiť sa zo svojich chýb. Odpustiť a zotaviť sa po citovej strate sa zdá byť nemožné. Sebaľútosť vo svojej najpôsobivejšej veľkoleposti. 
Ako sa tomu vyhnúť do budúcna? Sklamanie vzniká (neriadenými) očakávaniami a túžbami. Dokážem sa zbaviť túžob a očakávaní tak, ako to jednoducho vyzerá v Budhovom učení? Asi nie. Od sedenia pod figovníkom som ešte na míle ďaleko.
Kladiem si teda otázky: Čakala som príliš veľa? Očakávala a túžila som po niečom, na čo nemám právo? Očakávala som niečo od osoby, pri ktorej mi intuícia nie že špekala, ale revala do ucha, že to nie je realistické, ale ja som tomu chcela veriť?
Pri otázke na prácu je to asi signál, že nie som v správnom džobe. Netreba sa však unáhľovať, pretože pri tejto karte to jednoducho ide pomalšie. Rovnako vo vzťahu – znamená väčšinou ukončenie starého a začatie nového. Tiež pomaly. Vo financiách? Prílišné starosti o peniaze situáciu ešte zhoršujú. Lebo zhmotňujem. Takže ide sa byť štedrým. Charita, pomoc, obdarovávanie. A hlavne odpustiť. Sebe aj iným.
Nuž tak teda tak. Väčšina je už nenávratne stratená, rozbitá, ale stále sú tu aj iné poháre – možnosti. Nemá zmysel trúchliť nad tým, čo je preč. Chce to odvahu znova to skúsiť. Cez slzy predsa nemám šancu všimnúť si ten most a dva nerozbité plné poháre.











Povedz svoj názor