Z denníka: Včera som mala dosť zlý deň – plne udrela vlastnícka láska k mačke. Keď nebola pri mne, zvíjala som sa od pochybností, škaredohlídstva a žiarlivosti – miesto toho, aby som sa tešila, aká je životaschopná! Normálne som sa hanbila za ten pocit vlastníctva a celý čas som si ho vyhovárala zdôvodňovaním, ale pocitu som sa tým velice nezbavila. 😦 Večer som sa pýtala Gabriela, čo to zasa vyvádzam a nakoľko zlyhávam. Povedal, že mačka je lekcia, ktorá ma má naučiť čistú lásku (myslela som čokoľvek iné, takže toto z môjho vedomia/podvedomia rozhodne nevyšlo).
Nadránom som sa vybrala na šamanskú cestu. Trochu mi trvalo, kým som sa dopracovala do lesíka – videnie bolo biedne, ale po chvíli svetla a tvarov som začala vnímať čosi ako kmene. Lesík bol nezvykle presvetlený, ani som nevedela, či je to on, ale pri pohľade dohora som videla nebo pomedzi lístie, tak som sa ukľudnila. Pustila som sa ďalej a potom doľava, že prejdem na čistinku, ale cestička bola ako taký had a viedla miesto doľava kamsi dozadu. Chcela som z nej najprv zísť a pobrať sa podľa zvyku, ale potom som sa prispôsobila a ona ma napriek všetkému priviedla na čistinku.
Čistinka nebola – bola len biela hmla, akoby som stála na oblakoch a v oblakoch. Ani pník som nevidela. Začala som byť poplašená, tak som začala k sebe volať niekoho, hocikoho – Gabriela, Gaiu alebo niekoho iného. Priletela straka. Sadla si na čosi dymové, čosi ako ulomený konár, ktorý čnel z hmly. Pýtala som sa jej, prečo prišla práve ona, ale odpoveď som zabudla. Pýtala som sa jej, prečo nič nevidím, a ona povedala, že tú hmlu tam predsa robím ja a keby som tam chcela vidieť niečo iné, tak to uvidím. Sústredila som sa a začala sa črtať zelená čistinka s anjelským údolím na hornom/pravom konci.
Odrazu mi prišlo veľmi dobre, pretože som rozpoznávala známe tvary. Straka odletela, ale zavolala som ju späť a poďakovala som sa jej. Pýtala som sa, čo jej urobí radosť. Chcela vedieť, čo by som jej dala, a ja som povedala “hocičo zo seba”. Potom som si uvedomila, že ale nedala by som svoj kontakt s anjelmi. Musela to počuť, chechtala sa a povedala, že chce môj strach. Odľahlo mi. 🙂 Povedala som jej, že si ho môže vziať.
Nejako sme sa dostali k tomu, že si ho dá do hniezda a či chcem hniezdo vidieť. Chcela som. Povedala, nech letím s ňou. Pýtala som sa, ako čo, ale jej to bolo jedno. Ja som sa nevedela rozhodnúť a tak som sa premenila na čosi ako biely obláčik a leteli sme. Potom mi ovšem došlo, že svet okolo mňa vyzerá reálny a ja som len obláčik a pýtala som sa straky, či to znamená, že sem nepatrím. Straka sa zasmiala, že to znamená len to, že som zo seba urobila biely obláčik tvaru vtáka. Upokojilo ma to a leteli sme k jej hniezdu.
Bolo vysoko v strome a bolo pomerne nechránené zhora, ale to mi došlo až teraz. Z jeho kraja som videla do diaľky a mala voľné nebo nad hlavou. Ponúkla ma, že si doňho môžem sadnúť. Bolo mäkké a pohodlné. Potom mi povedala, nech zo svojho strachu urobím vajíčko a znesiem ho. Nevedela som, ako; navádzala ma. Najprv som mala ísť do srdca a stiahnuť do guľky živín všetky tie pocity, čo ho živia: že svet je nepriateľský, že som menej, ako by bolo treba, že si niečo nezaslúžim, že nie som dosť dobrá, že niečo nedokážem, že nie som normálna, že si všetko vymýšľam, že sa na seba nemôžem spoľahnúť. Potom som mala ísť do soláru a pridať k nim všetky strachy, čo z nich vyplývajú, a potom nižšie do sakrálu, urobiť vajíčko a vypustiť ho zo seba. Len čo som to urobila, povedala, že mám odstúpiť a prestať na ňom sedieť. Pozerali sme sa. Bolo žiarivo-ligotavé, bielo-žlto-priestvitné a tvrdé ako diamant. Straka povedala, že si ho nechá Zľakla som sa, čo sa stane, ak ho vysedí, ale povedala, že ona ho vysedieť nemôže, že to by som mohla len ja, keby som na ňom zostala sedieť, a že potom by sa strach množil. Dostala som obraz čiernej hmly, ktorá sa z neho rozťahuje a pokrýva všetko naokolo.
Viac si nepamätám, takže som asi zaspala.
A ráno sa ozval Gabriel. 🙂 Zrejme usúdil, že ma treba ukľudňovať.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
17 odpovedí na na “V stračom hniezde”
straka a strach…dake podobne to je
Páči sa miPáči sa mi
Páči sa miPáči sa mi
Hm, čiže ďalšia technika na bod č. 10 zo swotky povedal by som … Tá prvá bola rozpínavá (https://eprakone.wordpress.com/2011/11/04/ako-prezit-celnu-zrazku-s-vlakom/), táto druhá zasa koncentračná až do bodu (uvoľnenia ;-)).
Páči sa miPáči sa mi
Takto spätne, keď si to čítam, vidím, ako sa ten strach v rôznych podobách celým snom ťahá ako taká červená niť. Obava. Nedôverovanie si. Vykresľovanie toho najhoršieho. 🙂 Ak si uvedomím, že energia nasleduje pozornosť, ešte mám hoooodne na čom makať. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
no…asi ze neboj sa toho strachu. Zvlastne je, ze ho ta straka chcela. Naco jej bude? Ako by vedela, ze bude nakoniec taky pekny ligotavy, vlastne pre straku lakavy. Ked sa nad tym zamyslim, aj pre mna vie byt strach tak zvlastne pritazlivy, taky vzrusujuci…Strach ma aj tento aspekt, naco by nam inak boli horory a strasidelne zamky na kolotococh? uuuuu bubububuuuu, niekedy je aj celkom prijemne bat sa nie?
Páči sa miPáči sa mi
Kedysi som mala horory veľmi rada. Predtým sci-fi. Predtým kovbojky. Predtým slaďaky. A tak nejak sa vyvíjala aj moja povaha: od romantickej až po besne dračiu 😛 . Keď si vezmeme, že dnes najradšej pozerám CSI a Navy CIS a Supernatural, tak sa len zamýšľam, komu tak natrhnem krkavicu… 😆
Myslím, že ústredný motív je strach zo samoty. Celý život som si umelo vyvolávala samotu, aby som sa toho strachu zbavila. Nejako sa nepodarilo – až mi nakoniec poslali mačku, len aby som nebola celkom sama. Cica Ambasádor Godsend.
Už by som sa mohla naučiť dôverovať im. 😉
Páči sa miPáči sa mi
Ešte ma napadlo: ten strach možno musel byť ligotavý, aby si ho nechala… 🙂
Páči sa miPáči sa mi
no….a teraz uz len daj prec kedysi…odmysli si cas… vsetko bez casu, na kope, v polievke….nie je bod…je to…nuz nech je….
Páči sa miPáči sa mi
aha, no a presneeeeeee!!!! tak nech sa len trblieta,ved on vie byt trblietavy! straka bude len rada 🙂 aj ty vies ako ho spravit trblietavym 🙂
Páči sa miPáči sa mi
nik….ako nadych-vydych…ktosi kedysi mi vravel…na konci kazdeho nadychu a kazdeho vydychu je taka “mala smrt”
Páči sa miPáči sa mi
V určitom stave vedomia to tak môže byť vnímané, ale neviem, či to má okrem toho aj nejakú ďalšiu hodnotu.
Čo sa týka strachu, má funkciu informácie prichádzajúcej z tela, že sa prekračuje istá hranica. Strach nie je pre telo príjemný a má tendenciu sa akumulovať v rôznych partiách tela. Ak ho pociťuješ ako nejakým spôsobom vzrušujúci, môže to znamenať, že sa v tvojej nejakej zložke nakopila ľahostajnosť a tým sa to prekonáva a pod.
Páči sa miPáči sa mi
no, to je sice mozne, nemyslim si vsak,ze by som bola v tomto smere nejak vynimocna. Hladala som nieco aspon trochu pozitivne aj v tom negativnom…nieco cez co by ten strach vyzeral menej strasny. Myslis si ze za kazdych okolnosti a v kazdej miere musi byt produkcia adrenalinu, ktora sa pri strachu deje pre telo neprijemna? nie som si ista….
Páči sa miPáči sa mi
Ten článok je pozitívny, Helar bola daná nová technika, zbavila sa tej časti strachu ktorá sa objavila počas situácie so strakou, ako všetko OK.
Adrenalín môže vzniknúť z nadšenia, súťaživosti ako aj zo strachu, z pudu sebazáchovy. Voľba je na každom z nás. Pointa je v tom, že adrenalín po čase z tela vyprchá avšak strach ostáva ďalej uložený v tele. Dokonca jeho akumulácia sa nerozpúšťa ani smrťou, v novom živote si ho vyzdvihneš z karmickej úschovne. Strach viac alebo menej akumulujeme všetci, neber to osobne. Súčasná spoločnosť je postavená na stimulácii strachom alebo úzkosťami (hm, rozmýšľam, ktorá pozemská nebola), ale ako ukazuje straka … 😉 … sú aj iné cesty a cestičky … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
pod “negativnym” som nemala na mysli clanok,ale strach samotny.neberiem to osobne.Tym ze som napisala,ze myslim ze nie som vynimka, som mala na mysli to,ze aj takto ludia vnimaju strach (horory, strasidelne pribehy ). Ja mam dojem ze vsetko co existuje ma nejaky zmysel, ucel. Je mi jasne ze naakumulovany strach telo oslabuje. ked to takto popises ako sa strach nerozpusta ani po smrti, pripada mi strach ovela strasnejsi. Preco prave strach ma podla teba tuto vlastnost? Aka emocia okrem strachu sa po smrti este nerozpusta?
Páči sa miPáči sa mi
Môžeš to zobrať ako špinavý riad, ktorý sa niekde kopí a v nejakom čase sa bude musieť umyť, pretože sa nebudeš mať ako dostať do kuchyne … 😀 Ale je to stále len riad a patrí jeho tvorcovi. Strach je obava prameniaca z minulosti, úzkosť je obava pri pohľade do budúcnosti. Preto je aj v mnohých technikách snaha o život v prítomnosti, práve teraz.
Môže sa hromadiť akákoľvek emócia, len v rámci kontextu života tejto civilizácie sa masívne akumuluje strach a úzkosti (cez vojny, ekonomické krízy, spoločenské zmeny, neistoty, odpojenie od prírody, hrubosť medzi ľuďmi atď). V nejakom veku alebo z nejakej situácie alebo na “želanie” rodičov sa na to potom človek napojí a je to. Ale môžeš akumulovať aj neschopnosť mať vôbec nejaké pocity, emocionálnu strnulosť, čo je ešte ťažší level, pretože nejaké pocity stále máš a keďže o nich ani nevieš, akumuluješ všetko do radu.
Ale, slnko svieti, exkurz do sveta strachu hádam stačí. Môžeš zbierať do svojho batôžka cestou života čokoľvek, je to vždy individuálna záležitosť a môžeš sa rovnako zbaviť čohokoľvek.
Páči sa miPáči sa mi
ta posledna veta sa mi pozdava najviac, myslim ze takto nejako to vnimam aj ja….mimochodom…nebola som celkom uprimna ze to neberiem osobne….prave som vyhotovila tortu na oneskorenu skolkarsku tekvicovu party v strasidelnych kostymoch….planovala som urobit na nu ako ozdobu napriklad lebku z lentiliek,alebo dakeho ineho strasiaka 😀 no ale tvoj prispevok vo mne vyvolal strach,ze by som tym vlastne mohla vykonat daku zavaznu galibu a to by som naozaj nerada. ale myslim ze uz si ma upokojil,tak idem do toho sak co….
Páči sa miPáči sa mi
Ako tak stopujem co neobjavim
http://eaglesgift.wordpress.com/2011/11/11/jas-mysle-druhy-nepriatel-bojovnika-na-ceste-za-poznanim/
suvisi to celkom zaujimavo: Helar: strach sa premenil na trblietave vajce tvrde ako diamant, na ktorom sa nema zostat sediet
Dreamingwolf: prvy nepriatel bojovnika – strach, druhy nepriatel – jas mysle ( este aj ten obrazok diamantu pri clanku)
Páči sa miPáči sa mi