Postupom času, hrabaním sa v ezoterike a kontaktom s anjelmi sa mi pozvoľna mení psychika. Človek si to veľmi neuvedomuje, len kedy-tedy vzniknú situácie, ktoré vám hodia “aha!”-efekt 🙂 … A vtedy viete, že ste zdolali ďalšiu prekážku.
Minule som išla autobusom. Nastúpil nejaký mladý párik, tak pod dvadsať, a nesmierne sa po sebe liepali. Zostali stáť v priestore dverí, aby ich každý videl a každému zavadzali (=moja interpretácia 😛 ), objímali sa, bozkávali sa tak vášnivo, že už som len čakala, kedy sa začnú vyzliekať… 🙂 Obvykle ma také niečo pohoršuje, pretože muckanie považujem za vec súkromnú a nie som rada, keď ma niekto núti prizerať sa tomu jeho.
Odvrátila som oči, ale nerozladilo ma to. To bolo prvé, čo som zaregistrovala – začala som sa usmievať a miesto toho, aby som rozmýšľala o sebe a ako ma to obmedzuje v mojom výhľade, rozmýšľala som o tom, ako dobre im asi je… A vtedy sa ozval tichý hlások vovnútri: “Vidíš, ako im je dobre? To je dobre, že im je tak dobre… Zvyšuje sa tým ich vibrácia. A pretože jedna súčasť celku si zvýšila vibráciu, zdvíha sa tým rovnako vibrácia celku ako takého.”
Tak rozhodne moja vibrácia sa tým zvýšila.
Zaregistrovala som, že sa posúvam od “ja” do “my”.
O pár dní neskôr, zasa v tom istom autobuse, ale na zastávke, som mala presne opačný zážitok. Kedysi mi Gabriel hovoril, že rozpoznáva mieru mojej spokojnosti na zvýšení mojej energie bez toho, aby sa znížila energia v prostredí. Vtedy že vie, že sa to nedeje na úkor nikoho iného – a teda nerobím nikomu zle.
No a zasa: Odchádzam z nemocnice a čakám na zastávke na autobus. Ľudia stoja tak divne rozostavení: veľa na začiatku a veľa na konci zastávky a v strede nikoho. Postavím sa teda do stredu – a pomaly chápem. V búdke za mnou stojí nejaký chlapík a tíško si mrmle. No a smrdí. Zjavne si naložil priamo do gatí a teraz sa od neho šíri prenikavý zápach. Robím to ako zvyšní ľudia – staviam sa proti vetru.
Vedľa mňa stojí skupinka okolo-tridsiatnikov, dobre živených a nesmierne elegantných; chlapík a dve či tri baby. No a začnú nahlas, na celé okolie, robiť si posmech z toho chlapíka v búdke. Urážlivé a ponižujúce hlášky. Tak, aby to počuli ostatní – a hlavne on. (Zasa moja interpretácia.)
Zamrzí ma to. Neviem, či to tomu chlapíkovi dochádza (pravdepodobne bol nadrogovaný a/alebo opitý a/alebo retard), ale mňa to bolí. Začínam reagovať negatívne. Ich obveselenie vo mne vyvoláva hanbu, zlosť a podráždenie. Aby som sa s tým vysporiadala, pripúšťam si, že tento typ situácie nezvládam a neviem si ani predstaviť, ako by sa to malo riešiť, aby som sa zachovala ako “dobrý človek”. Nie som “dobrý človek”. Viem to o sebe. Bolo by treba ísť a prihovoriť sa mu? Ale čo ak je agresívny a napadne ma? Neviem…
Negativitu sa mi podarilo odvrátiť tým, že som to premenila pre seba na lekciu. Ale pochopila som, čo je podľa Gabriela “dobrá radosť”. Tí mládežníci znižovali vibráciu celku tým, že napriek ich bujarej veselosti sa okolie (a v tom i ja) začalo cítiť trápne, bezmocne a podráždene.
Doteraz som tézu “súčasť celku” chápala celkom dobre na mentálnej úrovni. Uvedomila som si, že teraz sa mi už nasťahovala nejako aj do srdca.
Náš vzostup nie je len o našej vibrácii. Môžeme vibrovať najúžasnejšie na celom svete, ale kým zvyšok okolo nás je smrduté bahno, nijako sme nevyhrali.
Vzostup je o vibrácii celku. Ja nie som najúžasnejší na svete, ale nachádzam sa v svete, ktorý je o dobrý kus lepší, než bol včera, predvčerom či pred rokom… a preto je mi lepšie a vibrujem aspoň o kúsok vyššie. Vyhrávam ja a vyhrávame všetci. 🙂
🙂 Z tohto bodu to už asi nebude tak ďaleko k Otcovi, pravda? (=Zbožná nádej. 😛 )
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre mamkai Zrušiť odpoveď