“Pomyslela som si pochmúrne, že ľudia vlastne aj tak nestoja o radu: väčšina z nich hľadá v podstate jedine potvrdenie ich vlastného názoru.” — Z Wildfire at Midnight od Mary Stewartovej
Aj keď je tento citát z detektívky, plynule mi nadväzuje na vyjadrenie Susan Greggovej, že naša myseľ nechce byť šťastná, ale chce byť v práve.
Je zvláštne, ako veľmi nám náš sebaobraz prekrýva všetky ostatné potreby. 🙂 Podľa mňa je to dané výchovou v istej spoločnosti. Deti asi na sebaobraz kašlú a kričia, aby mali naplnené svoje ostatné potreby. Nevadí im pritom “byť slabší”, “byť zlý” či “byť pokakaný”.
Ale len čo dospejeme a pouzatvárame všetky naše dohody s prostredím, odrazu je dôležitejšie “vyzerať” ako “nebyť pokakaný”. (Viem viac než dobre z vlastnej skúsenosti. 😕 ) Keď som deponovala svoju “objednávku do Vesmíru” u anjelov, tiež som sa im snažila nadiktovať, čo presne mi majú poskytnúť… a nefungovalo to. Takto sme sa dosť dlho týrali, až kým ma nenapadlo položiť si podstatnú otázku: o čo presne ti ide? O istú vec, alebo o tvoj pocit z nej?
Len čo som vedela, že ide o pocit a je jedno, čím presne sa naplní, pohli sa veci dopredu prvou kozmickou rýchlosťou. Už som nepotrebovala “mať po svojom”, už som len potrebovala “cítiť sa dobre”. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor