Takže konečne prvý výsledok môjho neezoterického úletu 😛 :
“Takže vy ste svojím spôsobom dobrodinci. /…/ Ľudia by mali byť vďační.”
“Vďační… Len blázon očakáva vďaku. /…/ Je to zvláštna črta ľudskej povahy, že ľudia nemajú radi tých, ktorí im pomáhajú. /…/ Faktom je, že ľudia neznášajú pocit, že niekomu niečo dlžia, a hoci prijímajú pomoc, nenávidia sa za to, že sú v pozícii, kedy to musia urobiť. A pretože tá najťažšia vec pod slnkom je nenávidieť seba samého, premieta sa táto nenávisť na toho, kto pomáha.”
Victoria Holt: The Time of the Hunter´s Moon
Neviem, či to tak skutočne je alebo nie, ale moje pozorovanie to tiež dokladá: ľudia sa neradi cítia “menej” ako niekto iný (vrátane mňa). Keď sa to takého položenia dostaneme, okamžite začneme na tom, kto nás v našich očiach v niečom “prevyšuje”, hľadať chybičky. Pritom vôbec neberieme do úvahy, že môžu byť oblasti, kde zas my prevyšujeme jeho… Kedysi som kdesi čítala, že človek má jeden škaredý hendikep: porovnáva svoje nedostatky s prednosťami toho druhého. Neviem, ktoré evolučné delírium tremens je za to zodpovedné, ale fakt som v živote videla (a zažívala na vlastnej koži), že to tak je.
🙂 Berte alebo nechajte tak.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor