“Čo je reálne, sa nikdy nebojí podrobnejšieho skúmania; čo reálne nie je… bojí sa všetkého.”– Guy Finley

(What is true never fears investigation; what is false… fears everything.)

Čo sa deje v okamihu, keď nám život hodí na krk nejakú novú situáciu – alebo keď nič nevychádza podľa plánu? Viete, čo sa deje – okamžitá negativita. Nespokojnosť a nešťastie nad neželaným zvratom nám pokazí celý deň. Prečo? Pretože teraz sa udalosti vzpierame, nechceme s ňou mať do činenia. A aké možnosti máme v okamihoch, kedy sa takto bránime? Žiadne… okrem hlbšej a hlbšej negativity.

Ale mali ste už okamihy, kedy ste sa uprostred nočnej mory “zobudili”? Kedy ste si uvedomili, že existuje viac než len jeden spôsob, ako sa na situáciu pozerať? Že sa nemusíte len ľútostiť, zlostiť či zúfať si nad tým, že niečo strácate? A odrazu pochopíte, že život má viac možností ako len tú jednu, ktorú vám ukazuje vaša negatívne reakcia. Každý jeden okamih života v sebe obsahuje množstvo rôznych “svetov” – svetlých, temných, vysokých, nízkych – a to, ako zažívate daný okamih, rozhodujete tým, cez oči ktorého sveta sa naň chcete pozerať.

A to nás privádza k dôležitej lekcii: Nedokážeme spoznať nijaký vyšší stupeň dokonalosti, úžasnosti a slobody než ten, ktorý nám umožní naše vedomie cez naše vnímanie zvyšku sveta na základe vzťahu, do akého sme so svetom vstúpili. Rastieme tak, že rastieme do sveta “nad nami” z nášho vlastného stredu. Uvedomujeme si nové možnosti, ktoré tu vždy boli, ale my sme ich nevideli, pretože sme sa na ne pozerali nesprávnymi očami.

Tak veľa z toho, čo potrebujeme pochopiť o svete a o tom, prečo v ňom zažívame toľko strachu a starostí, závisí od toho, či sme schopní vidieť seba samých takých, ako skutočne sme. Žiadne pretvárky, žiadne samookiadzanie či obhajovanie sa – len uvedomenie si, že nepotrebujeme viac kontroly, aby sme mohli lepšie ovládať temné stavy okolo nás, ale že sa potrebujeme začleniť do jasnejšieho a vyššie vibrujúceho sveta v našom vlastnom vnútre, kde strach a starosti už neexistujú.

Zdroj