“Neexistujú chyby, neexistuje nešťastná súhra okolností. Všetky udalosti sú dary, z ktorých sa môžeme učiť.” — Elisabeth Kübler-Ross

Pokračujeme lekciami, ktoré sa učíme v rámci tretieho pravidla “Byť človekom”. Minule sme hovorili o porozumení a potom o odpustení a dnes na radu prichádzajú posledné dve lekcie tohto pravidla – etika a humor.

Etika

Takže sme urobili niečo, čo považujeme za chybu. Nakoniec sme si ju odpustili, napravili sme, čo sa dalo a pustili sme celú záležitosť z hlavy. Ale ešte stále sme neabsolvovali jednu dôležitú lekciu – dôležitosť etiky pre náš rast. Morálnosť niečoho sa porovnáva so zavedenými a dohodnutými pravidlami o tom, čo sa považuje za dobré a čo za zlé. Tieto pravidlá sú podmienené societou, v ktorej sa pohybujeme. Neexistuje nijaká univerzálna sada etických pravidiel, ktorá by rovnako platila pre všetkých a všetky situácie. Niekomu etiku diktuje jeho náboženstvo, inému vzdelanie alebo rodinná výchova.

Nerob iným, čo nechceš, aby iní robili tebe.

Význam etiky je v tom, že je prakticky jediným inštrumentom, pomocou ktorého sa rozhodujeme o správnom a nesprávnom správaní vo vzťahu k iným. Hoci v svojom srdci vždy viac-menej vieme, čo je správne a čo nesprávne, život nám prináša situácie, kde “správny” nie je až také zjavné. To preto, že okrem čiernej a bielej (=správne/nesprávne) život obsahuje ešte aj kopec odtieňov sivej. Napríklad v škole sme veselo odpisovali pri písomkách a niet toho rozhodcu, ktorý by povedal, či to bolo správne alebo nie. Keby mňa nebola kamarátka nechala odpisovať štyri roky matematiku, neurobím gymnázium, vysokú školu a dve nadstavby a dnes lopatujem niekde na stavbe. A nebola by stránka a bolo by po Káčinej svadbe. Dobré alebo zlé? Kto vie? 🙂

Keď naše vonkajšie prejavy odrážajú naše vnútorné zásady a hodnoty, sme vyladení s našou vlastnou morálkou. Takto ľudia nadobúdajú integritu. Integrita je dôležitá preto, lebo ak žijeme vnútri rozorvaní na dve alebo viac častí, cítime sa nekompletní a sme v sústavnom konflikte sami so sebou.

Keď nekonáme v súlade s našou etikou, upozorní nás na to naše svedomie. Ukáže nám rozdiel medzi tým, čo podľa nás malo byť správne, a tým, ako sme sa skutočne zachovali. Dostaví sa pocit viny alebo výčitky svedomia. To je udička, že sa treba naučiť ďalšiu lekciu z etiky. A je pri tom jedno, či nás odhalia a potrestajú – naše svedomie vie.

• Otázka pre všetkých: Čo sú vaše vnútorné normy? Čo rozhoduje o tom, či stojí za to žiť tento život alebo už ani nie? A viete si predstaviť situáciu, v ktorej by ste tieto normy dobrovoľne vysadili a neohrozilo by to vašu etickú rovnováhu?
  …
  Je dôležité uvedomiť si, že naša etika je nielen barlička pre ťažké situácie, ale aj istým spôsobom samonastolené obmedzenie. Ak začneme spochybňovať naše dohody, ktoré sme so svetom uzatvorili, skôr či neskôr sa dostaneme k tomu, že sa budeme musieť celkom triezvo a neemotívne pozrieť aj na našu etiku.

Humor

Lekcia humoru je o tom, že sa naučíme vidieť komickú stránku vecí, ktoré sú inak dosť príšerné. Ak sa na príkoria, čo sa nám alebo s nami dejú, naučíme pozerať s humorom, budeme ich vedieť využiť ako lekcie a nie ako dôkaz o našom zlyhaní alebo zlyhaní celého sveta. Keď sme schopní zasmiať sa na tom, čo nás zraňuje, dokážeme to okamžite pretransformovať na poznanie o absurdnosti ľudského správania, v tom aj nášho vlastného. 😛

Humor je najkratšia vzdialenosť medzi dvoma ľuďmi.

Humor je nesmierne dôležitý pre medziľudské vzťahy. Hovorí sa, že je to najkratšia vzdialenosť medzi dvoma ľuďmi 🙂 – každá hádka, keď sa na ňu pozrieme z jej komickej stránky, sa dokáže zmeniť na úžasný spoločný zážitok a zmúdrenie v dvojici.

Ak etika je jedno z našich samonastolených obmedzení, humor je buldozér, ktorý ich strháva.

Zdravotné dopady humoru sú známe a dobre zdokumentované. Smiech uvoľňuje napätie, prináša úľavu od stresu a vstrekuje do obehu endorfíny, našu vnútrotelovú “drogu šťastia”. 🙂 Keď sme ležali v nemocnici na onkológii, automaticky sme vedeli, že jediné, čo nás zachráni, je len smiať sa z toho, čo nám hrozí, a nebrať to až tak vážne. Spomínam si na jeden citát z L. Truscotta IV: “Humor je v podstate mechanizmus poslednej šance na prežitie.” Držala som sa toho a zatiaľ som tu.

Keď sa smejeme, pocit biedy zmizne. Smiech nás učí brať sa trochu menej vážne a pomáha nám nadobudnúť nadhľad nad situáciou. Ale nečakajme s tým, až kým nás prikvačí kríza! Zvyknime si smiať sa na všetkom, na každej maličkosti nášho života. Takto sa nám humor dostane do autopilota a keď nastane nejaké dusno, autopilot zareaguje – humorom. 🙂

Pamätám sa, keď sme v roku raz-dva do firmy dostali list z daňového úradu. Už sme krátko predtým zažili jednu daňovú kontrolu a hoci nič nenašla, bola taká nepríjemná, že sa nám robilo zle z predstavy, že už máme na krku ďalšiu a po kancelárii sa nám budú rozťahovať oprsklé tetuchy, ktorým bude treba variť kávičku a servírovať im ju v 15-stupňovom predklone a počúvať ich mentorovacie šplechy… 😦 Kamarát na list zagánil a otvoril ho. Odrazu úsmev od ucha k uchu a vraví: “Vraj máme preplatok na dani. Ufff, to mi odľahlo… a kradne sa ďalej!” 😆

Odvtedy nám listy z daňového úradu už nepôsobia traumu. 🙂 (Našťastie, ony sa aj tie tetuchy medzičasom zmenili a dá sa s nimi normálne, ľudsky vyjsť.)

Článok je súčasťou projektu 10 pravidiel “Byť človekom”