Mimovoľné zmeny reality – kotviaci bod “na cestách”

Začalo to celkom nenápadne. Dostala som ponuku stiahnuť si zadarmo nahrávku na synchronizáciu mozgových vĺn s názvom Deep Calm, Hlboký kľud. Keďže to je práve to, s čím mám ešte stále istý problém, okamžite som frčala na stránku a sťahovala. A keďže to nebolo treba počúvať so slúchadlami, hneď som si to aj pustila.

Robím si na počítači, robím, do uška (vlastne oboch) mi hrá nahrávka a na nej more šumí, šumí… a odrazu cítim ozón. Normálne, natvrdo cítim pach mora, vyparujúcej sa ionizovanej vody. Registrujem a nerozumiem. Myslím si: podvedomie spojilo zvuk s vôňou a tak cítim aj vôňu. Zvláštne, že nemám ostatné fyzické pocity – vlhko, chlad, soľ, sťahovanie pokožky na tvári, ale no dobre. Podvedomie, ty koťuha.

Inokedy idem na kyvadlo. Kyvadlo ide totálne zle, akoby to bola zbierka náhodilých písmen. A odrazu reagujem tak, ako už vyše roka nie – panikou. Absolútnou, nekonečnou hrôzou, že som odpojená. Že nemám s kým hovoriť. Čo je nezmysel, viem to – a napriek tomu panika.

Rovnako prestávam pozerať televíziu. Buď tie programy prespím, prekyvadlujem, alebo na ne reagujem nesmierne emotívne.

A pred dvoma dňami som si povedala, že od ezoteriky potrebujem odstup. Nedokážem ani len poriadne natiahnuť stránku. Nechce sa mi v tom rýpať. Rozčuľuje a unavuje ma to. Spomenula som si na Victoriu Holtovú a jej romány, beriem do ruky prvý a ordinujem si “ezodovolenku”.

A ako tak čítam, uvedomujem si, že každý jeden obraz v knihe sa mi premieta ako realita. Som v tých obrazoch; sú to síce len záblesky bez vlastného života, teda môžem len pozorovať, ale nie konať, ale moje podvedomie mi z nich skladá náhradnú realitu, do ktorej ma prenáša. A súčasne sa mojou “ezodovolenkou” prejavuje na mne niečo iné – dostávam sa emocionálne i mentálne do obdobia pred nejakými 10 rokmi, kedy som sa ezoterikou nezaoberala a čítala som s nadšením Victoriu Holtovú. (My dve máme tradíciu, ktorá siaha ešte do 70. rokov.) Uvoľnená, bez úmyslu a hepi. Ďalší deň som sa zobudila a mala som psychicky osem rokov. Fyzicky v svojom dome, psychicky v dome mojej babičky. Vône, vzduch, svetlo, pocit –  všetko patrilo do toho času. 🙂 Uvoľnená, bez úmyslu a hepi.

Čo je to so mnou? Spomínam si na jeden jediný raz, kedy som bola takáto “rozhodená” – keď som čítala Zelazného (Amber a Lord of Light).

Došlo mi, že môj kotviaci bod sa osamostatnil a už sa nedrží obvykle zafixovaný, ale pri každom malom posune pozornosti sa začína svojvoľne posúvať s ňou.

A ako som písala tento článok, zavolal ma na kyvadlo Gabriel. Varoval ma, že mám byť opatrná, pretože som s energiou išla dole pod potrebnú hranicu. Myslel tým to, že som už asi tri mesiace necvičila. 😳

Takže si z toho robím jeden úsudok: Normálny človek má kotviaci bod fixovaný v jednej pozícii a nepotrebuje nijakú extra energiu na to, aby ho v tej pozícii udržal. (Robí to miesto neho Sen planéty.) Len čo však kotviaci bod začneme uvoľňovať cielenou psychoprácou (napr. aj šamanskými cestami), jeho fixovanie v jedinom bode je narušené. Vtedy ho tam držíme vôľou a vôľou ho aj posúvame. No a na vôľu potrebujeme energiu. Ak prestaneme cvičiť alebo iným spôsobom dodávať systému extra energiu, začne sa náš kotviaci bod osamostatňovať a chodí si, kam sa práve upiera naša pozornosť.

Poučenie pre ašpirujúceho bosoráka – keď si si už raz rozhýbal svoj kotviaci bod, neexistuje cesta späť. Teda, existuje, ale pravdepodobne končí psychotickou príhodou. 😕

Mne Gabriel naordinoval cvičenie. Nemusím hneď teraz; stačí večer. 🙂

Takže ododnes sa znova stojí.

34 thoughts on “Mimovoľné zmeny reality – kotviaci bod “na cestách”

  1. mne to trochu suvisi aj s tou tvojou kartou detstvo.Psychologia popisuje tvz.eideticku vlohu, t.j. schopnost vyvolat si spomienky roznych druhov vnemov, ktore su ako realne vnemy.Vekom sa vytraca.Tusim po 6.roku.

    Páči sa mi

    • 🙂 A čo tak… hľadať? 😛 Pod článkom sú vždy heslá. Heslami sú články poprepájané navzájom. Keď klikneš na “kotviaci bod”, vyhodí ti to všetky články, kde sa o ňom hovorí.

      Páči sa mi

  2. fuu tak takéto veci sa mi dejú pekne dlho :D.. a ja som si myslela, že je to v pohode (teda bežné). Dakedy som mala pri čítaní kníh problém sa vrátiť zase do reality (a niekedy mi k tomu stačil len film), dosť sa mi tak myslím míňala energia, keď ešte pár dní po prečítaní som si žila v tom deji :D. Teraz už s tým nemám taký problém, ale čítam podstatne menej.
    Takže už viem prečo tak často “odlietam”. 🙂

    Páči sa mi

  3. “Poučenie pre ašpirujúceho bosoráka – keď si si už raz rozhýbal svoj kotviaci bod, neexistuje cesta späť. Teda, existuje, ale pravdepodobne končí psychotickou príhodou. :-?” — Ako ti povedal Gabriel, pod hladinou energie sa dejú iné veci … 😉 Ide aj o to, že sa nie len uvoľní bod spojenia, ale oslabne aj energetická ochrana jednotlivých tiel, ako v Star Treku – shields are down at 40 % … Toto som sa učil dlhý čas a dlho mi trvalo, kým som pochopil, čo je to sebaláska. Ak to človek ignoruje dlhší čas, zastavuje ho alebo okolie (rôzne príhody) alebo vlastné telo (choroby a pod.).

    Páči sa mi

      • Ak ignoruješ oddych a prirodzenú obnovu vlastnej energie, oslabí sa ti celkovo systém, imunita a pod. V extrémnych prípadoch o ktorých píše Helar, sa ti začne aj svojvoľne pohybovať bod spojenia.

        Páči sa mi

  4. Páčilo sa mi to s tou vôňou, lebo mne sa viackrát stalo, že som pri meditácii, pred spánkom, alebo aj počas bežného dňa zacítila vôňu, ktorá tam NEMOHLA byť. Vône na mňa veľmi intenzívne pôsobia… keď sa napríklad nachádzam v nejakej situácii, povedzme, napíše mi človek s ktorým som sa dlho nevidela. A ja si zrazu vybavím (cítim) vôňu, ktorá sa mi s ním spája (alebo skôr so situáciou zažitou s ním). A tiež to pôsobí naopak. Zacítim vôňu a “prenesiem sa niekam”. Ale to sa asi stáva každému 😀

    Páči sa mi

  5. helar,preštudoval som články.v každom článku boli popísané jednotlivé detaily na všetko,čo to robí,čo zapríčiňuje,aké vlastnosti a etc. ale v žiadnom článku som nenašiel akýkoľvek odstavec : ,,ako si nahmatať kotviaci bod a ako s ním pohybovať.,,

    prirovnanie : články o žam žungu popisujú tiež jednotlivé detaily a pod. a sú tam uvedené návody,čo a ako robiť. Pri kotviacom bode nie . 😦

    Páči sa mi

    • Existujú dve teórie. Jedna hovorí, že si ho nemožno nahmatať, pretože je niekde na chrbte medzi lopatkami (don Juan). Druhá hovorí, že si ho možno nahmatať (Villoldo). Keďže ja som začínala z tej druhej, nepochybovala som a hmatala som v obálke tak dlho, až som si ho nahmatala, chytila a posúvala rukami – a haluzilo mi to vnímanie (hlavne emočne). Ak máš ruky dostatočne citlivé na to, aby si nahmatal energiu čakier, hľadaj rukami. Ale ak ho máš za chrbtom, potrebuješ hooodne dlhé ruky. 😕

      Mám ešte jedno podozrenie, ale to je totálne neoverené a je to len z toho, ako som videla energiu “dona Juana” na šamanskej ceste – keď vieš vôľou prelaďovať svoje vnímanie, stáva sa z teba “ježovitý dubák” – každý “osteň” predstavuje inú pozíciu kotviaceho bodu a tvoja obálka sa svojím tvarom prispôsobí počtu a umiestneniu hlavných pozícií, ktoré často používaš. A posledná fáza (nepotvrdené, neoverené a možno dokonca vyvrátené Gabrielom – nepamätám si) je, keď sa celá tvoja obálka stáva kotviacim bodom a dokážeš súčasne vnímať všetky reality, na ktoré si schopný sa naladiť.

      Páči sa mi

    • Alebo ešte inými slovami. Bod spojenia je tvoje vedomie, ktoré vníma svoje vlastné emanácie v bode spojenia s vonkajšími svetelnými emanáciami. Každá zmena vedomia je posunom bodu spojenia. Štandardnou a tradičnou spoločensky tolerovanou technikou v rámci regiónu strednej Európy je napr. alkohol … 😉

      Páči sa mi

      • 😛 Veď sa tomu hovorí aj “špiritualita”, nie? 😆

        Ešte raz to, čo si povedal, ale “po babsky” pre blondínky 😛 : Kotviaci bod/bod spojenia je ten stav nášho vnímania, ktorý zapríčiňuje, že vnímame to, čo vnímame – a nič iné. Napr. zamilovaný človek vníma svet cez ružové okuliare a vidí z neho hlavne to ružové. Deprimovaný človek vníma svet cez čierne okuliare a vidí z neho hlavne to čierne. Ale ružový svet a čierny svet sa na prvý pohľad odlišujú natoľko, že vyzerajú ako dva celkom odlišné svety. A pritom je to jedno a to isté – len rôzne jeho “farebné odtiene”. Pozeráš na realitu ako celok a miesto, kde sa práve nechádza tvoj kotviaci bod, z reality vyberá a skladá presne ten obraz, ktorý vidíš. A vždy, keď sa tvoj kotviaci bod bude nachádzať na danom mieste, poskladá ti presne ten istý obraz reality. A keď bude inde, poskladá niečo iné.

        Kúúúl, čo? 😛 Len nech kotvák pekne mašíruje. Ešte sme toho nevideli dosť. 🙂

        Páči sa mi

  6. ahoj, mam podobny problem. mohli by ste mi poradit nejake cvicenia? moj hlavny ciel je dlhodobo sa udrzat na vysokych vybraciach. par krat som sa tam uz dostal (bolo to fakt huste, citil som sa lahky ako prazdny kelimok z jogurtu 🙂 ), ale vydrzal som iba 1-2 dni. dakujem

    Páči sa mi

    • Nemusíš to možno brať až tak vážne, bod spojenia sa mierne pohybuje aj v priebehu dňa, podľa toho na čo si naladený, koľko máš energie, bežne sa tomu hovoria odchýlky nálady. Väčšie posuny sa dejú v spánku, kedy sa posúva hlbšie a podľa toho, koľko máš energie a pozornosti si vybavuješ sny, alebo vyšší level keď vedome v sne aj konáš – ako na príkladoch veľakrát ukazuje Helar. Pohybovať bodom spojenia je sekundárnou vecou, ako napr. dýchanie. Nepovieš si, že chceš dýchať pretože sa to deje či chceš alebo nechceš. Je to skôr niečo ako – chcem zaplávať 100m motýlika pod 50s, ako mám pri tom dýchať? (Podružná otázka – viem plávať? Podružná otázka č. 2 – na čo to vlastne chcem?)

      Páči sa mi

      • S tym motylikom dobre prirovnanie, akurat som sa snazila zaplavat tymto stylom aspon 50m. Cas nerozhodoval 🙂 elegancia tiez nie 😀 Je dobre skusit veci, ktore otocia ‘prirodzenost’ na zvlastnost. Moja skusenost – potapanie. Tam je zrazu dychanie cela veda a NIC ine nie je dolezite. Neviem, ci to presne zapasuje do debaty o kotviacom bode, ale mne akosi ano 😉 Taka som bola ukotvena, ked som nemala kyslik, ze az 🙂

        Páči sa mi

      • s flasou. V 13tich metroch sa mi pokazil ventil na flasi. Ale mala som nablizku buddy-ho, tak som sa nasosla 🙂 Na free dive nemam pluca. Cigarety 🙂

        Páči sa mi

      • Ale aby to nevyznelo ako frajerina – nejake obdobie potom som este mala obcas nocne mory, ze sa dusim. Ale co ta nezabije… 😉

        Páči sa mi

      • fiha,tak to muselo byt huste.ale s tymi cigami,to nemusi byt problem,kamoska fajci a dala si kurz vraj je to super.ja som si robila len s bombou tiez,len zakladny do 20 metrov.ale uz su to roky co som sa nepotapala.ja vo vode skoro nedycham,odo mna si bral aj instruktor,ze co?ty mas este tolko vzduchu?daj sem ! 🙂 ale najlepsie bolo jak som si ked som isla hlbsie jak 10 metrov prvy krat a pre istotu som si predtym dobre pritiahla okuliare,aby mi nepadali 🙂 vies jak som vyzerala ked som sa vynorila? 😆

        Páči sa mi

    • ja mam tiez len zakladny open water. Mas PADI? Ale lepsie ako dychat prilis, moj nervozny kamarat zlikvidoval celu flasu skor, ako ostatni polovicu 🙂 Prilis utiahnute okuliare – to teda muselo vyzerat 🙂 inak paradoxne, robi mi vacsi problem dat si tam dole okuliare ako vytiahnut naustok. Mam pocit, ze je lepsie stale vidiet, ako mat neustaly privod vzduchu 🙂 ale odvtedy si drzim buddyho alebo instruktora max na 5 metrov 😀

      Páči sa mi

  7. Hm mne sa kotviaci bod presunul na vrchol hlavy a zle som spával mozog si nevedel úplne oddýchnuť a stále som sa budil nevyspatý. Včera večer som ho presunul nižšie a už sa mi spalo úplne v pohode.

    Páči sa mi

    • Podľa mňa sa kotvák po chvíli vráti späť na pôvodné miesto, ak nevynaložíme energiu (=neurobíme nič) na to, aby sme ho udržali v novom mieste. Doba, po akú sa drží v novej pozícii, môže byť však rôzna podľa toho, kto to zažíva a nakoľko to preňho je “osvecujúci” zážitok. (Alebo ako často/opakovane je vystavený pôsobeniu “gurua”. 😉 )

      Páči sa mi

      • Tiež si to myslím, len som si to chcela overiť… ale ak sme pri tom guru, môže ho on aj na diaľku niekomu vysúvať a pôsobiť tak na neho?

        Páči sa mi

      • Záleží od toho, ako silno ste na seba napojení. Guru, ktorý pre mňa nič neznamená, sa môže sebaviac pechoriť a mojím kotvákom to ani nehne. Prípadne pocítim slabý stres a kategorizujem to ako psychický útok. 🙂

        Páči sa mi

      • Myslím,že tam ide o silné napojenie, kedy žiak a guru aktívne pracovali aj s kunndalíny energiou a keď zistila ako je nimi ovládaná, odišla preč, ale je úplne emočne rozhodená. Takže to možné v tako prípade zrejme je. Ďakujem Heli.

        Páči sa mi

Napísať odpoveď pre mimi Zrušiť odpoveď