Na Yahoo som našla článok Jennifer Margulisovej o ľudskom úsmeve:

Čo o tebe hovorí veľkosť tvojho úsmevu

1. Ľudia so širokým úsmevom žijú dlhšie. No dobre, nie je to najvedeckejšia štúdia na svete, ale Američania skúmali fotky 230 registrovaných hráčov baseballu a zistili, že chlapíci so širokým, žiarivým úsmevom žili v priemere takmer 5 rokov dlhšie ako hráči so slabším úsmevom a asi 7 rokov dlhšie ako hráči bez úsmevu. Ono to súvisí – úsmev znamená vnútorné šťastie a pozitívne pocity a pozitívne pocity sú spojené so zdravím a odolnosťou.
2. Úsmev má podprahovú moc. V štúdiách, kde subjekty na milisekundu zahliadli usmievajúcu sa tvár (a ani ju vedome nezaregistrovali), ukázali okamžite pozitívny emocionálny výkyv. V porovnaní s kontrolnou skupinou mali ľudia, čo podprahovo vnímali úsmev, pozitívnejší pohľad na svet: nudný materiál sa im zdal zaujímavejší, neutrálne obrázky vnímali pozitívne a aj nechutné žbrndy im akosi chutili viac. 🙂
3. Existujú tri stupne šťastia… Článok v British Medical Journal hovorí o tom, že skutočne možno šíriť lásku: V sociálnych sieťach, kde jedna osoba je šťastná, presunie sa pocit na druhú osobu za ňou. Takže ak sa usmejeme, priateľ priateľa sa s vyššou pravdepodobnosťou tiež usmeje.
4. …a dva typy úsmevov. Sú skutočné úsmevy a falošné úsmevy. Každý z nich je kontrolovaný inými nervovými prepojeniami. Vieme o tom, pretože ak sa poškodí istá časť mozgu, začnú sa ľudia spontánne usmievať, hoci sa nedokážu usmiať na povel. Vedci si myslia, že sme si schopnosť falošného úsmevu vyvinuli preto, lebo dobre maskuje strach a zúrivosť (vo všetkých prípadoch ide o vycerenie zubov).
5. Falošný úsmev rozpoznáme podľa očí. Keď sa niekto usmieva od srdca, svalstvo okolo očí sa mimovoľne stiahne a okolo očí vzniknú vrásky. Väčšina z nás nie je schopná na povel hýbať týmto svalstvom (orbicularis oculi), teda keď niekto nafalšuje úsmev, jeho očné svalstvo sa nestiahne.
6. Úsmevy majú svoje zvláštnosti. Pri čítaní výrazu tváre sa rôzne kultúry sústreďujú na rôzne oblasti tváre.  Američania sa sústreďujú na ústa, Japonci zas hľadajú pocity okolo očí.