Prišiel mi nový článok od Misy Hopkinsovej:
Je ťažké vidieť čokoľvek dobré, keď sa cítime pod psa. A, pravdu povediac, nie som si istá, že potrebujeme vidieť niečo dobré.
Vyzerá to drsné v svetle všetkého toho, čo učíme o pozitívnom myslení? Tu je podstata: niekedy nevidíme pozitívne dopady ťažkej situácie, až kým situácia dávno nepominie. Preto snaha vidieť ich ešte počas problému môže byť značne márna.
Je to aj problém logického vyhodnotenia, pretože v časoch, keď sa cítime naozaj pod psa by sa naša myseľ mala sústreďovať na to, ako sa liečime, a srdce by malo byť naplnené porozumením. Inými slovami: snažiť sa odhaliť prínos nie je také dôležité ako byť v tu a teraz fyzicky i emocionálne a udržiavať si láskavú, hojivú vibráciu.
Na to, aby ste uľavili utrpeniu, nepotrebujete v situácii vidieť nič dobré. Stačí, keď jej venujete pozornosť a porozumenie/súcit.
Bolesť je spôsob, akým vaše telo na vás kričí, aby ste mu venovali pozornosť. Takže venujte bolesti pozornosť. Zastavte sa a buďte v tom, čo sa vášmu telu práve deje. Stíšte myšlienky a sústreďte sa na všetok súcit, ktorý si dokážete poslať.
Dýchajte veľmi jemne do tej oblasti svojho tela, ktorá potrebuje vašu pozornosť. Dovoľte si vnútorne ju objať so všetkou láskou tak, akoby ste objímali poranené dieťa alebo zvieratko.
Nesnažte sa bolesť napraviť alebo sa jej zbaviť, pretože tým len zhoršíte celý problém. Prečo? Pretože emocionálne a spirituálne dôvody bolesti sa nedajú vyhojiť tým, že ich považujeme za zlé a snažíme sa ich vytesniť.
Problém sa hojí v prítomnosti našej lásky. Keď bolesti dostatočne dlho posielame lásku a pozornosť, spirituálny/emocionálny dôvod bolesti sa rozpustí – a potom sa už môžu stratiť aj fyzické symptómy.
Takže moje odporúčanie je nerobiť si starosti nad tým, že teraz v bolesti musíme nájsť niečo dobré. Použime svoju energiu miesto toho na to, aby sme sa s láskou venovali tomu, čo v nás práve prebieha. Ak celá tá bolesť má aj nejaký pozitívny dopad, postupom času sa ho aj tak dozvieme.
Pripomína mi to, ako ma taoizmus učil: buď bolesťou bolesti. Nevzdoruj bolesti, uvoľni sa, choď s ňou a rozkladaj ju zvnútra… Funguje to. Týmto spôsobom som bojovala proti zápalu okostnice i proti migrénam. Miesto zatínania zubov som sa do bolesti ponorila – a ona po chvíľke začala slabnúť. Nezaberie to vždy, ale keď to nezaberie, tak väčšinou preto, lebo niekde v mojom vnútre sa niečo ešte stále búri a zatína a nechce.
Je to proste v našom nastavení. Nedávno som mala dosť príšerné bolesti. Nedokázala som ani len dlhšie ležať v jednej polohe, nieto ešte sedieť alebo stáť… Odrazu som sa prichytila, že sa usmievam. Mala som bolesti a nevadilo mi to. Miesto zvíjania sa a kňučania som sa v duchu vyladila na Gabriela a hovorila s ním… Ďakovala som za každú sekundu, keď bolesť poľavila alebo bola aspoň na chvíľku na ústupe. Bola som šťastná, že ma to nebolí ešte viac… Napriek bolesti som zažívala samé pozitívne pocity, pretože som bola vyladená na energiu, ktorá bolesti nepripúšťa! A viete, čo? Keď sa dostanete do takého stavu, že cítite bolesti a je vám to jedno, stráca bolesť nad vami moc. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor