Wayne Dyer rozpráva mačací príbeh:
Malé mačiatko stretne pouličnú túlavú mačku. Mačiatko si naháňa svoj chvostík stále dokola. Túlavá mačka sa prizerá a potom sa pýta:
“Čo robíš?”
Malý kocúrik odpovedá: “Práve som sa vrátil z mačacej Filozofickej školy. Naučil som sa tam dve veci. Prvá je, že v živote mačky je najdôležitejšou vecou šťastie. A tá druhá je, že šťastie sa nachádza v mojom chvoste. A tak ho naháňam a naháňam a len čo ho chmatnem, budem mať kopec šťastia, večné potešenie…”
Túlavá mačka pozerá na kocúrika a vraví:
“Vieš, nemala som tie možnosti, čo ty… Celých trinásť rokov som strávila po uliciach ňúraním po niečom pod zub. Ale vieš, čo je sranda? Naučila som sa to isté čo ty v škole. Naučila som sa, že šťastie je skutočne pre mačku to najdôležitejšie a naučila som sa aj, že je naozaj umiestnené v mojom chvoste. Jediný rozdiel medzi nami dvoma je, že som sa naučila, že keď si kráčam každodenným životom tak, ako chcem, to šťastie ide sústavne za mnou.”
Wayne Dyer: Je to skutočne dôležité zistenie, ktoré by sa mali ľudia učiť už od dieťaťa. Pokiaľ sme sami so sebou spokojní a na čistom, pokiaľ fungujeme podľa našich vnútorných hodnôt, stále stretávame po ceste šťastie, stále dostávame z prostredia podporu a tí ľudia, čo nás v živote majú možno najradšej, nebudú súhlasiť s mnohým, čo robíme. Ale to je vždy ich názor. Nevyzdvihujte ich názor nad svoj vlastný! Eleanor Rooseveltová má pekný citát:
“Nikto z teba nemôže urobiť blázna… bez tvojho súhlasu.”










Povedz svoj názor