Pred pár dňami mi prišiel od Miguela Ruiza nový citát, ktorý som okamžite hodila do Toltéckych múdrostí, pretože aj keby to nebolo “toltécke”, ale je to neskonalá múdrosť – jedna, ktorá nám dokáže doslova zmeniť svet…
Stále sa tu točíme okolo ľudského vnímania, zákona rezonancie a zhmotňovania. Vždy z iného zorného uhla – podľa toho, čo ma práve nakrklo. 😛 A potom príde jeden Ruiz, povie dve vety a ja môžem zbaliť celý blog:
“Nebo je všade okolo mňa. Nebo je spôsob nazerania na veci; stav mysle. Nebo je tam, kde cítim, ako sa láska spája so všetkým, čo existuje.” — don Miguel Ruiz
V poslednom čase som bola tejto myšlienke v praxi vystavená veľmi často, až sa nejako postupne stala mojím základným spôsobom existencie, z ktorého kedy-tedy ešte skĺznem do duality, ale už nie tak často… Predtým to bolo naopak – pohybovala som sa v svete, kde bolo veľa vecí, ktoré mi nepasovali a štvali ma. A pretože som pozerala na to, čo ma štvalo, nemala som oči pre všetok ten krásny zvyšok. Energia nasleduje pozornosť – a moja pozornosť vyberala zo všetkého to, čo nevyhovovalo.
Potom do toho prišli anjeli. V kontakte s nimi mi bolo nekonečne dobre. Bavila som sa s čímsi, čo malo úplne iný, nenásilnícky, nekontrolovačný názor na veci. Chvíľu mi trvalo, než som tomu názoru začala dôverovať, že to myslí tak, ako to hovorí. Potom sa mi to, čo hovoril, zapáčilo. Stala som sa závislá na kontakte s nimi; naprávali môj “nevyhovujúci” svet tým, že ho posúvali do inej perspektívy.
Niekedy na jar tohto roka som spozorovala, že napriek tomu, že ma ešte veci vytáčajú, začínam byť nejaká odporne pozitívna. Láska, tolerancia, porozumenie, ústretovosť zo mňa odkvapkávali na každom kroku. Okamžite som začala hľadať dieru, ktorou to unikalo, aby som ju zaplátala 😛 , ale nič som nenašla… A tak som chodila po svete a ľudia sa za mnou začali otáčať, čo sa tak nasprostasto usmievam sama pre seba. Keď som si to všimla, môj úsmev sa ešte rozšíril (a inteligencie mu asi veľmi nepribudlo) – a môj svet bol znova o chlp krajší…
Po pár týždňoch som zbadala, že moja závislosť na pravidelnej komunikácii s anjelmi sa zmenšila. Nemusím v ruke držať kyvadlo, aby som cítila ich prítomnosť – sú tu stále, so mnou, vedľa mňa, vo všetkom a každej veci, na ktorú sa pozriem očami lásky. A vtedy mi prišlo smiešne to naše ľudské posudzovačné hodnotenie sveta: akoby sme boli tí, pre ktorých tu tento svet je a ktorí preto vedia povedať, či je presne taký, aký by mal byť, alebo ako by sa mal zmeniť! Akoby sme boli tí, okolo ktorých sa všetko točí. Pochybujem, že si vrabce myslia, že celý svet sa točí okolo nich a okolo toho, čo drozdy, straky a holuby o nich povedia alebo si budú myslieť. Pochybujem, že ten pes, ktorý beží za mačkou, špekuluje, či strúha pri tom behu dobrú figúru. A pochybujem, že tá mačka, čo pred ním uteká, premýšľa, či má kožúšok najkrajší na celom svete… A keď vrabce, psi a mačky môžu chápať to, čo je na svete podstatné – vedieť situáciu využiť a prežiť – myslím, že aj my, ľudia, sa to dokážeme naučiť.
Tu a teraz. Jediný život je tu a teraz. Nebo je tu a teraz. Peklo je tu a teraz. Všetko je tu a teraz. Keď sa dnes budem mosúriť, márne sa utešujem, že zajtra zakúsim Nebo. Moje mosúrenie ma donúti pozerať na svet a vyberať z neho len veci, ktoré sú v súlade s mojím mosúrením. Ak chcem zajtra (alebo radšej hneď teraz) zažiť Nebo, potrebujem sa v tu a teraz začať orientovať na to, čo je úžasné, krásne a nebeské, pretože mojej namosúrenej hlavičke chvíľku potrvá, než sa preorientuje. A hlavne musím prestať pozerať na seba vo vzťahu k iným. Nebo nie je “u iných”, Nebo je vo mne. A to je aj miesto, kam potrebujem uprieť svoj pohľad.
Včera večer ma nejako napadlo hrabať sa na YouTube a našla som tam pesničku, ktorú som mala nesmierne rada. Je z muzikálu Heathcliff:
The story is a famous one
Now worshipped, now dismissed
Rehearsed and trawled for meanings
That may well not exist
The demon at the story’s heart
The cuckoo in the nest
Gives little of himself away
Which is of course why you will stay
In case he falters, should betray
By whom or what possessed
These are the facts of the matter
These are the names in the case
This is the story, the passion
The time and the place
They’re laid here before you
So judge if you can – ……. (Tak posúď, ak môžeš – )
The devil incarnate or ……. (Je to stelesnený diabol alebo)
A misunderstood man? ……. (Nepochopený muž?)
His origins, his way of life
His motives – they’re all news
No shortage of detractors
To air their noisy views
The man inspires a thousand lies
The lover takes his choise
Remaining coldly in control
Aware that sadly, on the whole
It is the fool who bares his soul
I’ll give the man a voice!
These are the facts of the matter
These are the names in the case
This is the story, the passion
The time and the place
They’re laid here before you
So judge if you can –
The devil incarnate or
A misunderstood man?
So judge if you can…
Ako na to reagujete? Bolo by dobré, keby vás napadlo: “A prečo? Prečo posudzovať? Čo na tom záleží, čo ten človek je alebo nie je? Ako môžem povedať, čo je, ak som neprešiel ani míľu v jeho topánkach?”
So judge if you can… Nebo neposudzuje. Nebo je. A nestretneme ho, pokiaľ neprestaneme posudzovať my.











Povedz svoj názor