Poobede ma rozbolela hlava a tak som okolo 16:00 si šla ľahnúť. Vzala som si iPod a urobila som si čakrovú meditáciu. Tentokrát bola taká divná. Pôvodne som myslela, bohvieako silno budem cítiť čakry, ale takmer vôbec som ich necítila. Nohy mi vibrovali od prvého okamihu, len som nevedela rozlíšiť, nakoľko je to mravenčenie a nakoľko reagujú na zvuk.
Koreňová čakra: Hoci som sa chcela venovať hlavne pocitom, nakoniec som robila hlavne vizualizáciu. 😕 Narazila som na stádo svojich slonov. Boli na širokej zelenej šťavnatej stepi, pásli sa, ja som k nim prišla, ošmajchlila som svojho slona, on si ma posadil okamžite na chrbát, ale nehýbali sme sa. Rukami som mu čistila hrubú kožu a vtedy som zaregistrovala, že ale mám takmer detské ruky! Uvedomila som si, že som fakt mláďa, nejakých 12-13 rokov. Zliezla som dole, objímala som mu nohu, hojdal ma na chobote a bolo mi fajn, kým oni sa pásli. Bol to pocit absolútnej pohody, kde na ničom nezáleží a všetko je úžasne dobré.
Potom slony prišli a obstali ma a tak múdro na mňa pozerali – múdro a spiklenecky, ako najväčší kamaráti. Potom sme sa pustili stepou, neniesla som sa, kráčala som vedľa nich a všade okolo mňa boli slony a ja som bola chránená a v bezpečí. Išli tak pomaly, že som s tým nemala problém. A bola som malé decko.
Sakrálna čakra: Predtým som vždy slony nechala na stepi a išla ďalej sama. Tentokrát ich ani nenapadlo zostať. Pekne spolu sme šli lesom, disciplinovane jeden za druhým (ja som viedla), aby sme nezanechali príliš širokú stopu a neničili porast. Chvíľu sme išli chodbami v jaskyni a vtedy som si všimla, že slony sa zmenšili na veľkosť kokeršpaniela, ale potom sme vyšli znova na lúku a nadobudli svoju pôvodnú veľkosť. Dole sme videli jazierko vodného fénixa, tak sme sa tam pobrali. Slony okamžite vliezli do vody a začali sa striekať, vodný fénix ich najprv okukoval a potom sa s nimi začal hrať a poletoval od slona k slonovi a ja som sedela na brehu a prizerala sa alebo som plávala okolo nich v plytkej vode a hladkala fénixa po hlávke.
No a potom sme sa vzali a všetci sme vzlietli. Viedol fénix, za ním som letela ja a potom slony. Robili sme takú voľnú klinovú formáciu a plachtili sme ponad krajinu. Teraz si presne nepamätám sled, ale pokúsim sa to nejako pozbierať – našli sme roklinu a spustili sme sa do nej. Prvý bol fénix, za ním ja a pretože roklina bola úzka, slony išli za sebou a ledva sa do nej zmestili. Svetlo svietilo vysoko nad našimi hlavami, fénix doňho vzlietal, slony vyskakovali a ja tiež, ale nedočiahli sme naň.
Solárny plexus: Išli sme za svetlom. Roklina sa pomaly rozširovala, jej steny boli porastené zeleňou a boli suché a teplé a svetlejšie, postupne sa roklina stávala plytkou a my sme stúpali, až nakoniec sme z nej vyšli na široký trávnatý svah a pod nami sa rozprestierali kopce a údolia, zelené a zarastené – pod nami bol celý svet a my sme sa naň pozerali. Slony sa okamžite rozptýlili po lúke a začali sa pásť.
Vzlietli sme. Viedol fénix, ja som šla za ním a slony za mnou. Potom, v istom bode, som mala pocit, že som tam hore sama a bola som bielohlavý orol a lietala som v kruhoch, kým slony a fénix boli dole na lúke a voľkali si. Nebola som však dlho sama, odrazu boli znova okolo mňa, akoby tam boli po celý čas, a leteli sme nadol. Videli sme medzi lesmi obrovskú lúku a uprostred nej velikánsky strom, vysoký možno aj 20 poschodí. Pomaly sme sa v jednej línii spustili k zemi, navzájom sme sa držali a postupne sme okolo neho zosadli v jednej čiare. Jeho konáre začínali ešte aj vysoko nad hlavami slonov.
Srdcová čakra: Pobrali sme sa k lesu. Tentokrát som viedla ja, fénix sa niesol na slonovi a slony ako húfnica za mnou. Odhrnula som krajné konáre lesa. Za nimi bola temnota, vlhký, voňavý, teplý vzduch. Šla som popredu a viedla som, slony a fénix pekne cupitali za mnou.
V lese s nami niečo bolo. Vedela som, že to bude panter, ale nevidela som ho. Zbadali sme svetlo na druhom konci lesa a tak sme sa pobrali tam. Rozhrnula som konáre a videli sme ďalšiu úžasnú lúku, ale táto bola obklopená lesmi. A odrazu ako som odhrnula konáre a dopadlo na nás svetlo, zbadali sme, že po celý čas s nami išiel panter. Vyšli sme na lúku, slony i fénix sa rozbehli a začali to skúmať. Panter sa začal obtierať, sadli sme si do trávy a ja som mu hladkala veľkú čiernu labu.
Potom odrazu sa predo mnou ukázal lúč a úzka cestička hore do kopca. Pobrala som sa za medvedicou – vedela som, že vedie do jej jaskyne. Predo mnou letel malý biely motýlik. Slony a fénix zostali na lúke, panter sa po malom zaváhaní pridal a šiel za mnou.
Hrdelná čakra: Prišli sme do jaskyne. Najprv som mala pocit, že medvedica ešte spí, ale vyšla von. Začali sa oňuchávať s panterom a potom sa začali hrať – behali a dobiedzali do seba a chytali sa a zápasili. Zbehli do údolia a tam vyvádzali a ja a motýlik sme zostali pred jaskyňou. Sadla som si a pozorovala som ich. Mala som taký neurčitý pocit márnosti.
Odrazu sa okolo mňa začal tvoriť biely hodvábny zámotok, len oči mi z neho trčali. Pozerala som dole na tých dvoch, motýľ lietal okolo mňa a ja som sa kuklila. Najprv to bol len kokón okolo môjho tela, ale potom z neho začali švihať vlákna a prichytávať sa o zem, kamene a trávu, až som nakoniec vyzerala ako taká lesklá biela homoľa, kým tí dvaja dole sa hrali.
Odrazu začal kokón pukať a niečo, čo som bola ja, z neho začalo vyliezať. Ale to niečo nemalo tvar ani hmotu – bolo to neviditeľné, ako taká vodná vlna, a bolo to neodlúčiteľne spojené so zemou a skalami a rastlinami a celým zvyškom sveta cez svoju bázu. A bolo to obrovské a začalo sa to dvíhať do výšky. Ako som ležala na posteli, cítila som, ako sú mi šaty odrazu veľké a padajú zo mňa, akoby som stratila telo.
Tretie oko: To obrovské neviditeľné čosi sa zdvihlo ako tsunami a odrazu bolo hore na kopci vedľa draka v jaskyni. Drak to videl – ma videl. Poodstúpil, aby som vedľa neho mala dosť miesta. Nemala som telo, ale moja pozornosť bola v jednom bode. Drak ju videl, pozrel na mňa a potom sa veľmi jemne a opatrne začal podo mňa podkladať, až som sa prevážila a naľahla som mu na chrbát. Potom drak vzlietol a ťahal ma so sebou nahor, hoci svojou bázou som zostala spojená so všetkým tam dole a naťahovala som sa ako žuvačka. Neviditeľná žuvačka.
Keď ma vyniesol nahor, vykĺzol spodo mňa a nechal ma visieť v priestore. Bola som všetko; cítila som, že nemám hranice. Bolo to takmer ako pri žam žungu, keď sa mi podarí vyliezť z tela. Len v tomto prípade moja pozornosť zostala koncentrovaná v jednom bode ako taký veľký žiarivý bod. Drak sa vznášal oproti mne a hľadel mi do pozornosti. Nejako som mu dala vedieť, že by som chcela, aby sa moja pozornosť tiež rozptýlila. Drak fúkol a začal vyfúkavať moju pozornosť do priestoru, až sa ako bielko vo vajíčku roztiahla po obrovskej ploche. Vznášali sme sa pod fialovým nebom nad mrakmi a začalo vychádzať oranžové slnko. Bola som, drak bol naproti mne ale súčasne som ho videla maličkého dole a videla som dole aj medvedicu a pantera, aj slony a fénixa… akoby všetko v jednom bode, položené fólie cez seba. Svetlo ma začalo napĺňať a cítila som, ako som nad tým všetkým, Zem bola tiež podo mnou ako maličká guľka, ale súčasne bola všade okolo mňa a ja som bola maličká v jej strede. Za chrbtom alebo kde som mala celý vesmír a ten sa začal pomaličky otáčať v smere hodinových ručičiek a vytváral čosi ako galaxiu, až na to, že tá galaxia sa točila i v horizontálnej i vo vertikálnej rovine. Všetko bolo okolo mňa a cezo mňa a ja som bola nad tým i v tom a zrazu som začala cítiť, ako hustnem.
Korunná čakra: Celá tá hmota z predošlého obrazu vytvorila tunel a ten ma do seba vtiahol a odrazu bolo všade svetlo a tentokrát som sa zmenila skutočne na vlnu. Prijímala som informácie odvšadiaľ, videla som súčasne makro, mikro i širokouhlo, jednu vec tak a inú onak a všetky obrazy boli prepletené v jednom, akoby sme boli obrovská guľa a jej stred sa sústavne presúval. Nič ma nezaujímalo, nič som nechcela, nič sa ma nedotýkalo. Napadlo ma, či sa takto dostanem až do vedomia Otca, ale to nenastalo – moja neviditeľná hmota sa začala zhusťovať a celá tá obrovská guľa okolo mňa sa začala zhusťovať do mňa a nakoniec som sa ja zhustila do nej a takto to pokračovalo, až som sa dostala do návratovej sekvencie.
Odrazu som bola znova oproti drakovi a ten ma vzal dole na skalu a ako som prišla, tak som odišla – stiahla som sa do sveta “nižšie”. A takto to pokračovalo – ako voda pretekajúca cez sitko som sa stiahla do srdcovej čakry a motýľ. medvedica a panter šli so mnou. Tam sme natrafili na slony a fénixa, ale potom to už bežalo celkom naopak. Miesto toho, aby sme sa vrátili o čakru nižšie, natiahli sme obraz tej čakry cez našu lúku v srdci a do nej pribudli veci odtiaľ. Takto sme tam dostali jazierko zo sakrálnej čakry i step z koreňovej čakry – všetko toto sa premiestnilo do srdcovej čakry a je to tam poprekladané jedno cez druhé. No haluz.
Som zvedavá, či nabudúce pôjdem zasa cez koreňovú a sakarálnu a solár, alebo skočím priamo do srdca.
Bolesť hlavy po meditácii pokračovala, ale teraz, ako som to dopísala, už vôbec nebolí.
No, neviem, čo táto cesta znamenala. To divné videnie a zahusťovanie a prelínanie sa obrazov… Nepamätám sa, že by to bolo už niekedy nastalo. 😕
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor