Newsletterom zo Simple Truths mi prišiel jeden príbeh, ktorý napísal Lance Wubbles. Nebudem prekladať, len prerozprávam:
Starý, vekom ohnutý muž v podkroví preberá krabice s vecami zo svojej minulosti. Osviežuje si tak spomienky. Berie do ruky staré fotografie a pripomína si svoju zosnulú ženu. Spomienky mu nikdy nechýbali, ale odkedy odišla, čas sa preňho zastavil.
V krabici nájde denník svojho syna, keď bol ešte maličký. Vtedy mal nejakých 6 rokov. Dnes je to už dospelý muž a odsťahoval sa preč, takže sa vídajú len zriedkavo. Starký potrasie hlavou. Ani si neuvedomil, že jeho syn si kedysi písal denník… Prečo jeho žena všetky tie haraburdy odkladala?
Prelistuje si synov denník. Pod ním je ďalší zošit, tentokrát jeho biznis-diár. V koži a s menom vytlačným zlatom. Vyzerá smiešne oproti denníčku jeho syna – obyčajnému zošitku písanému rukou.
Otvorí svoj vlastný denník a pozrie sa na stranu, kde ho otvoril. Je to stručná poznámka:
“Stratili sme s Jimmym celý deň na rybačke. Nič sme nechytili.”
A potom, hnaný zvedavosťou, si nalistuje presne ten istý deň v denníku svojho Jimmyho, že čo tam napísal on. Veľkými, do papiera vtlačenými nešikovnými písmenami tam stálo:
“Bol som chytať ryby s tatkom. Najkrajší deň môjho života.”
🙂
Je to všetko o tom, ako sa rozhodneme vnímať to, čo sa okolo nás deje. 🙂










Povedz svoj názor