Ako toto píšem, vrátila som sa čerstvo zo služobky. Počas služobiek sa stretávam so spústou ľudí; niektorých už poznám, iní sú pre mňa celkom noví.
Aj tentokrát som sedela so zmiešanou skupinou. Väčšinu z nich som poznala, ale bol medzi nimi jeden nový. Nebol nijako nápadný, tak som ho vzala na vedomie a sadli sme si.
Sedel naproti mne. V jednom okamihu sa na mňa pozrel – a vo mne hrkla duša… Mal anjelské oči. (Nejako vždy podľa očí rozpoznám anjela. Nie podľa tvaru či farby, ale podľa výrazu.)
Dokonale ma to vyviedlo z rovnováhy. Pozorovala som ho, ale boli tam len tie oči – dobrotivé, s vnútorným úsmevom, také nejaké… pobavene milosrdné a napriek tomu prenikavé… Bola som v šoku. Nečakala som, že sa niečo podobné môže prihodiť! A tak som s rukami pod stolom skúšala kineziologicky zistiť, či si to len navrávam, alebo mám pravdu. Kineziológia mi ukázala, že sa takmer nemýlim. Že mám do činenia s anjelom.
Samozrejme, okamžite som začala skúmať, s ktorým. Gabriel to nebol, Ihderael či Michael tiež nie (s tým som raz už mala takúto “česť” 😀 ), ani Messiel, ani Uriel… Cez prestávku som to skúšala znova a už ma nijaký iný nenapadal… a odrazu som si spomenula na Rafaela.
Bingo! Kineziológia ukázala, že ide o Rafaela.
Snažila som sa zistiť, o čo ide. Ovšem skúste niečo zistiť, keď jediná odpoveď je áno/nie! Niekedy to vychádzalo; prsty držali alebo sa hladko prekĺzli. Ale inokedy to bolo také “napoly” – aj by držali, aj by prekĺzli… Navyše chlapík sa začal správať ako každý normálny chlapík a tie oči už boli len ľudské. Nemala som kyvadlo a nedokázala som Gabriela počuť v hlave, takže už som to zahodila do koša ako “neplatné skúšanie kineziológie”. A potom sme sa lúčili – a chlapík sa v dverách náhle ototčil, vrátil sa ku mne, podal mi ruku, naklonil sa ku mne a pozrel mi do očí… očami anjela.
Keď som sa vrátila domov, okamžite som sa hrnula ku kyvadlu a začala sa vypytovať. Gabriel potvrdil, že som mala do činenia s anjelom – “tak napoly”. Ďalšie kyvadlovanie vyjavilo, že nejde o ľudský život anjela, ale o “anjelskú posadnutosť” 😛 (ja viem, znie to hrozne) – o dočasné prebratie tela človeka bez toho, aby si to dotyčný človek uvedomoval. Proste v niektorých okamihoch jedná z neho anjel. A tento jeden je Rafael, hoci daný človek sa na Rafaela nijako nepodobá a bola by som tipovala skôr na Messiela alebo som rozmýšľala už aj o Efnielovi, ale kineziológia a Gabriel tvrdia, že Rafael. Vraj má nejakú úlohu, na ktorú to telo potrebuje. No, neviem…ale zážitok to bol hooodne podivuhodný! 😕
Takže tak… Nielenže som mala (aspoň na okamih) pred sebou anjela, ale dokonca som si vyskúšala, že kineziológia funguje. 🙂
Sorry. Musela som to niekomu vykvákať… Ak mi teraz závidíte – dobre. Ak si myslíte, že mi šibe – aj tak dobre. Ale jedno vám poviem – ten pohľad mi už teraz nekonečne chýba… Na okamih som videla bezvýhradnú toleranciu Univerza, ktorá odo mňa nič neočakávala a kládla mi k nohám celý svet.
Škoda, že to trvalo len okamih. 🙂
The Bee Gees – Don’t forget to remember me
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor