Eprakone – ezoterika a spiritualita

Kladenie otázok je spôsob, ako sa niekedy snažím “donútiť” svojho poslucháča, aby si uvedomil, že to čo tvrdí, z môjho pohľadu nie je pravda a teda, že sa mýli. Ja som nad vecou a tak kladiem iba otázky, ktoré keď nebudú pochopené, nič sa vlastne nestane, moja pravda nebude vo svojej podstate ohrozená. V najhoršom prípade, nasadím dotyčnému chrobáka do hlavy, čo nakoniec aj tak vedie k môjmu zámeru, vmanévrovať svojho poslucháča do môjho uhla pohľadu a docieliť tak jeho pochopenie, resp. aspoň zamýšľanie sa nad mojím uhlom pohľadu.

Je to to vlastne forma spätnej väzby. “Toto a toto sa mi nepáči, na tom ako si to a to povedal/a, alebo nepáči sa mi ako to a to robíš”. Je to ale takisto aj forma spätnej väzby, cez ktorú sa sám snažím niečo dozvedieť o pohľade toho druhého.
“Prečo to a to, tak a tak robíš? Nie je to správnejšie, lepšie, ak to budeš robiť tak, ako to robím ja?”.

Tento priamy spôsob spätnej väzby sa mi ale veľmi neosvedčil, pretože často vedie pri dominantných tipoch poslucháčov / prijímačov ku konfliktu, lebo 2. strana to hneď chápe ako kritiku, že to a to robí vlastne zle a ono to aj je vlastne správne pochopené, lebo kritika je forma spätnej väzby, teda aspoň podľa mňa.

Keďže ja nie som tip, ktorý by mal rád konflikty, tak sa radšej spýtam nepriamo, aby som toho druhého trošku popostrčil mojím smerom. Ja sa bojím konfliktov, lebo keď prerastú do fyzickej podoby, ťahám za kratší koniec a to väčšinou zvykne bolieť (predpoklad). Neviem sa biť a v momente konfliktu mi akosi zdrevenejú končatiny, ktoré sa v tomto tipe spätnej väzby zvyknú používať :D. Ja namiesto toho pokračujem vo verbálnom spôsobe podávania spätnej väzby, čo tú radikálnu stranu ešte viacej motivuje použiť svoje končatiny na ukončenie môjho “monológu” :lol:. No a čo? Ja som proste takýto…teraz v tomto momente…ale viem sa meniť.

Kladenie otázok ako spätná väzba, má pre mňa ešte 1 výhodu. Keď prijímač cez otázku pochopí obsah spätnej väzby, tak si ho lepšie zapamätá a ľahšie prijíma takýto uhol pohľadu, lebo na to prišiel vlastne sám. Ja mám z toho vždy veľmi dobrý pocit, že to opäť vyšlo bezbolestne (trochu ego – ešte stále). Je to vlastne manipulácia. Ak je použitá na dobrý úmysel, tak je to svetlo, ak na zlý, tak tma.

Ja som skôr ten svetelný tip, záleží však aj na 2. strane, ak náhodou odhalí môj zámer, že ako to vidí ona. Je to hold riziko, ktoré sa dá akceptovať. Hold, keď to neklapne, proste to nechám tak a idem ďalej.

Lenže tá 2. strana to moje stiahnutie nie vždy pochopí tak, ako to ja myslím, že teda je dobojované, skladajú sa zbrane a ideme ďalej žiť každý to svoje. To semienko otázky, nájde živnú pôdu a začne rásť. Lenže niekdy úplne opačným smerom, ako som ja vlastne chcel (riziko manipulácie). Namiesto pochopenie, prinesie nepochopenie a túžbu, aby som ja pochopil uhol pohľadu môjho prijímača, lebo ten je ten správnejší ako ten môj.