
Tento sen sa mi sníval pred 2 dňami a nevedela som kam ho zaradiť, takže ďakujem Helar za ponuku a zdieľam ho na tomto blogu. Pôvodne som tento sen chcela dať do nejakého kontextu, ale márna snaha. Už niekoľko týždňov intenzívne snívam a toto je jedna ukážka, ako to môže dopadnúť, keď jeden nechá pod vankúšom zmes kameňov, podporujúcich snívanie. Dnes idú kamene späť na poličky 😀
Bola som v divadle a myslím, že som bola herečka, inak si svoje správanie neviem vysvetliť. Všetci herci ,ktorí sme tam boli, sme boli v pároch. Zosobňovali sme božstvá a ja s mojim partnerom sme zosobňovali božstvá, ktorých mená zneli ako Deos a Bagha. Pamätám si len, že tie mená voláme cez celú sálu navzájom na seba, pretože sa v tme, v ktorej sme nevidíme. Ostatní herci sedeli v uličke na zemi a boli mierne osvetlení svetlom zozadu, a periférne som videla, ako súhlasne prikyvujú hlavami. Potom som tú istú scénu (volanie na seba)videla, ako ju hráme už pred publikom a pamätám si, akú silu som vložila do volania mena Bagha, na silný prúd vzduchu, ktorý som vdýchla a vydýchla. Volala somto meno 3x a každým zvolaním som pocítila väčšiu ľahkosť,ktorá ma celú naplňovala až fyzicky. Bytosti- diváci mi tlieskali. Bolo to moje posledné predstavenie a bolo to v Londýne a ja som odtiaľ odišla.
Mená božstiev som hľadala v mnohých zdrojov, ale nenašla som. V snovej situácii mi však boli dôverne známe. Ja osobne vnímam tento úvod sna ako pripomenutie toho, čo som získala a naučila sa v Londýne, kde som žila pred 10 rokmi.
Potom som sa ocitla Prahe, kde som fotila ulice. Dosla som do veľmi krásnej ulice s domami postavenými tak zvláštne –boli zvláštne kockaté, s pravidelnými líniami, akoby ani neboli 3D, chýbal tomu celému pocit perspektívy, ale napriek tomu sa mi páčili. Pôsobili dojmom bezpečia a chcela som si ich odfotiť. V zábere bol aj môj partner, s ktorým sme sa v láske rozlúčili pred niekoľkými mesiacmi, ale ja som chcela fotiť len domy, tak som ho poprosila, aby ustúpil. Ustúpil, a aj domy sa akoby rozostúpili, cesta bola širšia a záber vyzeral ešte krajšie. Trochu ďalej vpredu sa objavil iný človek. Počula som svojho bývalého partnera, ktorý stál naľavo vzadu odomňa a pýtal sa ma, či tento človek mi v zábere nevadí a seba ako odpovedám že nie, pretože to už je teraz úplne iná ulica. Atmosféra tejto časti sna bola podivne pokojná a zároveň akoby zrýchlená.
Táto časť nepotrebuje komentár 😀 Jednak pripomienka môjho života v Prahe, ale tiež potvrdenie, že vzťah s daným mužom skutočne skončil na každej úrovni. Úľava a mierne prekvapenie 🙂
Nakoniec som sa ocitla na Slovensku. Kúpila som si v obchode šalát, ktorý mal živé listy. Vyzerali pevné ako ostrapkaná látka ale boli pružné ako listy bývajú, len menili svoju konzistenciu a pri jedení sa menili v ústach na vodu. Bolo trochu zvláštne, že mi to v tom sne prišlo normálne a prijala som to vedome, že to je vlastne môj obľúbený šalát. Tiež si pamätám, že sme stavali vonku nejaký altánok, bolo tako akoby pred bytom kde som vyrastala ako dieťa. Mala som pocit, že je zbytočne široký a že bude zaberať miesto či tieniť – hoci to bola len 1 laťka – susedom výhľad. Bolo to tam proste naviac a nebola som s tým spokojná.
Premena jedla na vodu – premena pudovej úrovne na citovú, fajn. Môže byť. Stavbu vnímam ako definitívne oddelenie od detstva, ale tiež, pretože siahala až ku našim pôvodným oknám, aj ako “cestičku”, ktorou ostávam so svojim detsvom spojená a umožňuje mi návrat do toho obdobia môjho života, ak to budem potrebovať.
Opäť som bola v bratislavskom byte v kuchyni. Mala som pocit, že zo spálne a kúpeľne počujem hlasy. A veru, boli tam 3 ľudia. Zabúchala som na sklo na dverách a povedala som im, nech sa zamaskujú, lebo tam idem a nechcem poznať ich identitu. Zamaskovali sa šálmi a šatkami, ale aj tak som mohla vidieť, že to boli dvaja mladí muži, jeden z nich bol partnerom ženy a tá mala v náruči bábätko. Masky im padali, lebo oni sa ani nesnažili maskovať sa, a mňa to mierne rozčuľovalo na rozumovej úrovni, že ich musím poznať. Pripadali mi ako cigáni ale neboli to cigáni. Tá žena mlčala, pri tvári a na hrudi mala bábätko, jej muž tiež mlčal a objímal ju okolo ramien z pravej strany, išiel z nich pokoj, a ten ďalši muž sa mi telepaticky vysmieval že čo ako teraz keď už tam sú. Napočudovanie z celej atmosféry vyžaroval pokoj. Požiadala som ich nech odídu a oni odchádzali oknom.
Zase som šla do kuchyne, a zase som počula ich hlasy z kúpeľne. Tak som sa už nahnevala, šla som z domu von, obišla som dom a videla som, že oni otvorili okno zvonku a zase sa tam nahrnuli. A zase sa ani len nesnažili svoju prítomnosť zamaskovať alebo byť potichu aspoň. Vrátila som sa do bytu a zavolala políciu. Najprv som vytočila číslo 154 keď som si uvedomila že to je zle a mám volať 158. Keď policajtka ale zdvihla, ja už som sa zase bavila s nimi. V izbe bolo veľa svetla a žena umývala dieťatko, bola s ním vo vani. Nevnímala som ani nahotu ani mokrosť vody, len som vedela že sa umývajú. V podstate to bola rodinno priateľská idylka len som odmietala uveriť, že sa odohráva v mojom byte a ja nerobím nič preto, aby som to zastavila. Telefón som bez rozlúčky či vysvetlenia položila, ani som ho nevypla. Ten najdrzejší muž z trojice návštevníkov (bábätko vynímajúc) môj počin telepaticky ocenil a drzo sa usmieval a ja som aj tak vedela, že nič by som tým privolaním polície nezmenila. Usalašili sa v mojej spálni a v mojom byte, aj keď som ich už nevnímala očami.
Úprimne povedané, v tejto časti sna vidím určité aspekty môjho súčasného i budúceho života, z ktorých mám zmiešané, nie však nepríjemné pocity. Každopádne, dnes mením kamene pod vankúšom, skúsim miniatúrny sardonyx, čo je kameň, o ktorom som ani netušila, že existuje, ale jeho meno i farba sa mi prisnili pred pár dňami. Radšej ale ani nepoviem, že som zvedavá, čo sa mi bude snívať teraz, pretože zajtra ma čaká jeden z tých zaujímavejších dňov, keď je v mojom kalendári každá hodina označená inou farbou, v preklade – na každú hodinu mám naplánované niečo iné – ostáva mi len zvládnuť všetko so cťou, zachovať si zdravý rozum a veselého ducha.










Napísať odpoveď pre Dušan Zrušiť odpoveď