V utorok som sa vybrala za Otcom. Bol to taký okamžitý impulz, ktorý som (ako vždy) až príliš ochotne zrealizovala… Obvykle sa Otca nedožadujem, len ak 1. sa vadím s Gabrielom a celou tou operenou cháskou, alebo 2. si neviem pomôcť sama. A presne z týchto dôvodov ho vnímam ako ultimatívnu autoritu, prísnu a spravodlivú a ochotnú pomáhať, ale halt… prísnu. Nou fuň. 😦
Aby ste pochopili: okolo decembra som zhasla ako sviečka. Koniec roka bol pre mňa taký únavný, že hoci som mala cez Vianoce čas, ani som nekyvadlovala, ani som nikam nechodila. Žiadne channelingy, žiadne automatické písanie. Keď som niečo potrebovala, tak rýchle áno/nie, ale nič viac. Až som už mala pocit, že som sa celkom stratila a že som prišla o svoje schopnosti.
Teraz sa to našťastie začína pomaly preklápať. Už som párkrát vyliezla z tela a bežala na “výlet” za Gabrielom či Gaiou, kyvadlovanie ešte zanedbávam, ale hlavne preto, že večne sedím pri počítači a prehadzujem stránku. Hovorím s nimi akurát tak cez deň v hlave, ale nie sú to tie pohodové rozhovory. No, azda sa to už zlepší…
Z denníčka v utorok:
Keď som si ľahla, nejako ma pochytila taká tá strata orientácie či čo a povedala som si, že by som šla za Otcom popýtať sa, či som v línii a čo nerobiť, aby som im nerobila zle. Len som sa sústredila a odrazu bol predo mnou (=v mojej hlave, aby bolo jasné 😀 ), ani nie veľmi presný tvar a vôbec nijaké prostredie okolo neho, neviem ani, či mal svoju briadku, ale viem, že nebol prísny a vecný, ako obvykle, ale sa tak nejako mierne usmieval. Fakt vyzeral ako anjel. 😀
Vysvetlila som mu, že nič nemám, len že som taká nijaká a niekedy reagujem skratkovito, ale že to nikdy nie je proti nim a že som im veľmi vďačná… Všetko vedel. Nahryzla som, že neviem nič o budúcnosti. Pozrel mi ponad ľavé plece kamsi a upozornil ma, že práve prišiel Gabriel. Obzrela som sa (ale bol ďalej ako na dĺžku ramena 😛 ) a zistila som, že vyzerá trochu znepokojene. Nevedel, čo tam robím (a prečo som ho obišla).
Vysvetlila som im, že nemám problém s Gabrielom, len že mám trochu obavu z budúcnosti, lebo neviem, aká bude. Otec sa ponúkol, že mi ju ukáže, ale dostala som strach, že sa mi možno nebude páčiť. Bol taký nesmierne zhovievavý… Vravel, že bude o mňa postarané. Aj začal, že ako, ale mala som taký hrozný strach, že … , že som ho zastavila. Vysvetlila som mu, že nie som pripravená počuť hocičo, že to by som nezvládla. Že ja chcem mať veci presne podľa svojej predstavy. Že si uvedomujem, akú chybu robím, ale že to zatiaľ je tak. A on mi na to povedal len, že tak potom by som už konečne mala začať snívať. 🙂
Neviem presne, čo tým mal na mysli, ale spýtam sa Gabriela. 🙂 Musím začať snívať. 🙂
No a keďže Gabriel ma ešte štengroval, aby som sa do toho dala, tak sa začalo snívať.
Keď snívam, začínam tým, že si nejako nastavím scénu. Určím si východiskový bod a osoby a obsadenie. A potom sa do toho bodu a medzi tie osoby prenesiem a rozohrám dej. Nad priebehom mám už len mizivú kontrolu. Kontrolujem jedine vstupný okamih.
Tak som to urobila aj teraz. Scénu som nastavila dosť dobre, osoby som vybrala vraj dobre a dostala som od anjelov i niekoho nového, koho tam mám premietnuť, ale niektoré sa mi ešte nepodarilo vymodelovať a tak to skúšam znova a znova, až nenadobudnú skutočnú “hmotu”. Už som takto nesnívala strašne dlho (možno vyše päť rokov), tak mi to chvíľu potrvá, než sa dostaví úspech. Jedna osoba ešte je len ako náčrt, hľadám pre ňu správny vek, výzor a povahu… a kým ich nenájdem, bude to len pokus.
Ale len čo ich nájdem, pohnem svetom. 🙂 Do slova a do písmena.
Tak aj túto noc. Mala som vstup a prehrávala som si ho s rôznymi verziami danej “nepostihnuteľnej” osoby. Ešte stále nič… ale keď som zaspala, začalo sa mi tak nejako divne snívať. 🙂 (Je rozdiel medzi “ja snívam” a “mne sa sníva”. To prvé čiastočne určujem; to druhé sa mi jednoducho deje. 🙂 )
Z denníčka dnes:
Ráno sa mi snívalo. Bola som neviem čo a mala som kolegu alebo nadriadeného, pomerne príjemného a veľmi pohľadného hejska, šaša počmáraného. Išiel mi na nervy. Niečo sa stalo, že spadol do plytkej rieky do vody (tak po kolená) a zamokril sa. Začal tam tancovať, krútiť zadkom a predvádzať striptíz, okolo bolo plno nadšených ľudí a bavili sa (aj ja). Hádzal mi veci, nech mu ich poukladám. Hodil jednu topánku, potom druhú. Nejako zle som videla a tú druhú topánku som nevedela nájsť, miesto nej som našla ženskú nízku čižmičku na strašnom ihličkovom vysokom podpätku a nesmierne špicatú, tak tú som priložila k tej prvej. Pamätám si, ako som sa v sne smiala z predstavy, ako bude pozerať… 🙂 Potom však vyšiel z nejakej budovy a mal oblečené bermudy a košeľu a topánky ho vôbec netangovali.
No a pri zobudení som mala veľmi jasnúvíziu čísla 1245. Viem, že trojka chýbala. Neviem, o čom to bolo. Topánka s ihličkou -> dávala som si podkuť svoje letné topánky, lenže tie nie sú ani čierne ani špicaté. A to šaškovanie a ten dátum… neviem… 😕 Napadlo ma 12.4., ale potom mi tá 5 visí; ak vezmem 1.2. a 4.5., tak by mali byť podobné. Musím čeknúť, či viem zistiť, aký bol 1.2. 😯 Ups… to bol ten deň, kde som mala to videnie!
Takže som zvedavá, čo z toho vylezie. 🙂 Máte nejaký nápad?
Matrioshka teraz mi docvaklo o čom si to pred vyše mesiacom písala 😀 …. že jakého maca ? 😛
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre matrioshka Zrušiť odpoveď