Význam a podstatu budhizmu ukrytého hlboko v japonskej duši som pochopila najlepšie ostatný týždeň v diskusiách s kamarátom Japoncom Y.O., ktorý komentuje na sociálnej sieti katastrofu v Japonsku zažívanú na vlastnej koži. Je obdivuhodné, ako ostáva vedome pokojný, akosi uzmierený so situáciou a vôbec nie v pozícii obete, na rozdiel od “bežného” Európana, ktorého by podľa mňa podobná hrôza rozložila na súčiastky. Je kľudný a nezúčastnený, ale nie ľahostajný k tomu, čo sa okolo neho deje a ostatných povzbudzuje, aby nepodliehali panickým reakciám.
Myslím, že do veľkej miery je to spôsobené tým, čo majú Japonci, izolovaný, na pohľad tvrdý a hrdý národ, zašifrované vo svojej DNA. Dôležitá časť ich vnútornej šifry je aj forma budhizmu – zen budhizmus – ktorý v minulosti nevedomky nasali s materským mliekom.
Zen (v preklade meditačný stav) je forma Mahayana budhizmu, v ktorej ústredný význam má meditácia, osobné skúsenosti z jej osvojovania a vyjadrenie závažných otázok života a smrti – nie v teologickom či metafyzickom zmysle, ale v praktickej každodennej podobe. Zen je založený na jednoduchej ezoterickej myšlienke: všetci ľudia majú v sebe princíp Budhu a jeho realizáciu musia hľadať jedine vo vnútri seba – sebapoznaním. Zen nemá etický kódex, takže ho môže praktizovať každý človek aj bez vyznania.
Jadrom zenovho učenia je prejaviť hlboký súcit i úctu ku všetkým tvorom a vážiť si vnútornú múdrosť každého jedinca. Rozdiel medzi zenom a inými smermi je v tom, že zen sa zaoberá dilemou bytia priamo, zaujíma ho podstata denného kolobehu, výhry a prehry citového života a vzťah k fyzickému svetu. Myseľ je kľúčom…
“Keď väčšina ľudí počuje
že Buddhovia prinášajú
učenie Jednej mysle,
predpokladajú, že tam
je niečo, čo sa dá dosiahnuť
alebo realizovať mimo mysle;
použijú myseľ na hľadanie učenia
a neuvedomujú si, že myseľ a
objekt ich hľadania sú jedno.
Myseľ nemôže byť použitá na hľadanie mysle;
ak sa tak deje; prejde aj milión večností
a hľadanie stále nebude u konca.”
Na jednoduchosť tohto svetonázoru (podľa mňa to nie je náboženstvo v “pravom” ponímaní) poukazuje aj tzv. osemdielna cesta, ktorou sa dá v budhizme dosiahnuť pokoj mysle:
- Správny svetonázor alebo chápanie
Život treba vidieť taký, aký je, netreba byť veľmi optimistický ani pesimistický. - Správne myslenie alebo úsilie
Myšlienky a plány nemajú byť veľmi idealisticky nepraktické ani veľmi materialisticky bezvýznamné. - Správne hovorenie
Nehovoriť klamstvá, v hlbšom zmysle to znamená reč, ktorá je v súlade s rečníkom i s poslucháčom - Správne konanie
Vždy sa riadiť situáciou a nepodliehať meniacim sa náladám a vrtochom - Správne živobytie
Schopnosť správne sa rozhodnúť o spôsoboch, ako si zarábať na živobytie - Správne úsilie
Jemná práca, ktorú umožňuje vnútorná harmónia a rovnováha - Správne rozoznávanie alebo uvedomenie
Pokojná, nerušená myseľ - Správna koncentrácia alebo meditácia
Nebyť veľmi úzkostlivý ani bujný, napätý ani uvoľnený
Myslím, že môj japonský kamarát spĺňa svojimi reakciami skoro všetky z horeuvedných častí osemdielnej cesty. Asi pri tom nesedí v zazen (meditácia v sede) oblečený do obradného rúcha, ale nejako to zvláda prirodzene, počúvajúc progresívnu japonskú hudbu a popíjajúc pivko. Som rada, že to vidím v priamom prenose a som naňho hrdá.
Y.O.drž sa 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor