Pred chvíľkou som dostala jeden úžasný mail:

Niekedy naše svetlo vyhasne, ale znova ho rozdúcha stretnutie s inou ľudskou bytosťou. Každý z nás dlhuje najhlbšiu vďaku tým, čo znova rozdúchali naše vnútorné svetlo. — Albert Schweitzer

(Sometimes our light goes out but is blown again into flame by an encounter with another human being. Each of us owes the deepest thanks to those who have rekindled this inner light.)

A ide to ďalej: Všetci sme mali obdobia, kedy sme potrebovali “nákop”, aby sme sa pohli ďalej. Kate Nowaková napísala inšpiratívnu knihu May You Be Blessed. Kniha nie je o viere či náboženstve, ale o radosti, ocenení, láskavosti a láske. Rozpráva v nej jednu peknú historku: Pár dní po otcovej smrti, kedy sa ešte len snažila nejako zrovnať so stratou drahej bytosti, išla do supermarketu na nákup. Supermarket bol poloprázdny a tak bola v svojej uličke celkom sama. Pretože ešte mala dozvuky sennej nádchy, náhle kýchla.

Odrazu sa zo susednej uličky ozvalo “Na zdravie!” a z ďalšej tiež a z ďalšej a ďalšej… Vraví, že takto narátala asi 11 hlasov ľudí, ktorých nepoznala – a odrazu sa cítila menej sama a opustená…

Ja za seba môžem povedať, že ešte som len druhý deň celkom sama, ale za tie dva dni som dostala toľko udičiek, že sa to ani zrátať nedá… Článok na článok, hudbu a pohladenia duše… 🙂 Myslím, že toto je spôsob, akým mi anjeli hovoria “Na zdravie!” Alebo potom vidím udičky aj tam, kde žiadne nie sú. 🙂

Anjeli vedia, kto som. A tí ostatní… môžu sebaviac nenávidieť môjho avatara, o mne a mojej duši nevedia aj tak vôbec nič. 🙂