Published by

Helar Sun Belangelo

Keď som čítala Bernadette Vigilovú prvýkrát, rozhodla som sa túto kapitolu pri spracovávaní preskočiť – taká samozrejmá sa mi zdala… Ale odvtedy zopár stalkujúcich (vrátane mňa 😛 ) zažilo čosi, čo považovali sa “pád späť do pôvodného”, a tak som sa rozhodla netváriť sa premúdrelo, nevysvetľovať to každému jednému v extra komentári, ale to spracujem ako článok raz prevždy a pre všetkých.

Ide o vec, ktorej Vigilová hovorí “končená bitka”. Je to o tom, že ako prechádzame rôznymi stupňami stalkovania, môžeme sa stále potkýnať o jeden a ten istý problém v jeho rôznych odtienkoch. Sú to rôzne prejavy tej istej dohody. Emocionálny vzorec správania, pochádzajúci z nej, sa k nám stále znova vracia. Istý typ situácie nás zakaždým ešte rozžeraví do biela. Pod tlakom ešte stále začneme cúvať a spochybňovať sami seba. Už sme si ten vzorec správania premietali nespočetnekrát, čistili sme ho a zbavovali sme sa ho – a odrazu je tu znova! A tentokrát je emócia ešte silnejšia, ešte intenzívnejšia. Ako keby sa zväčšovala!

V skutočnosti sa deje to, že naša energia, ktorú sme si nazbierali doterajším stalkovaním, sa zväčšila. Už sme si vybrali späť ohromné množstvo našej energie a naše vnútorné svetlo a láska nesmierne zosilneli. Keď sa teraz uprú na opakujúci sa vzorec správania, vnímajú ho intenzívnejšie. Nič viac a nič menej… len väčšia sila je sústredená na jednu vec.

Vigilová používa pekné prirovnanie, ktoré si už celkom nepamätám, ale pokúsim sa ho odovzdať čo najpresnejšie… 🙂 Hovorí o našej ceste k bezchybnosti ako o ceste na vrchol kopca. Keď sa vyšplháme až celkom na vrchol a pozrieme sa nadol, vidíme, že cesta sa podobá špirále, ktorá sa vinie nahor kopcom.

Vrchol kopca je náš stred, naša vediaca duša. V nej je sústredená pamäť nášho života. Všetky poznania majú svoj pôvod v nej a z nej sa vylievajú nadol kopcom ako potôčky. Medzi nimi sú okrem iného aj potôčky rôznych dohôd, ktoré takisto kaskádujú nadol kopcom.

Keď začíname stalkovať, začíname na úpätí kopca. Pustíme sa špirálovitou cestičkou nahor a po ceste skúmame potôčky dohôd, ktoré ju pretínajú. Keď ich nájdeme a vyriešime, pokračujeme v ceste ďalej – a na vyššej úrovni zasa našu cestu pretína ten istý potôčik dohody, ktorý sme riešili už o vrstvu nižšie…

Keď sa s ním stretávame znova, už sa s ním stretávame na inej vibrácii, pretože sme tú najťažšiu vibráciu už odstránili a sme o kúsok vyššie na kopci a bližšie k našej dokonalosti. Ako stalkujeme a postupujeme vyššie, čistíme koryto potôčika tejto dohody – a preto sa s ňou stretávame dookola, kým nedosiahneme vrchol.

Podstatné je nenechať sa odradiť. Keď sa znova musíme pasovať s prejavom, o ktorom sme boli presvedčení, že sme sa ho už zbavili, značí to len jedno – dostali sme sa o úroveň vyššie a čistíme dohodu o úroveň vyššie, na inej vibračnej úrovni.

Keď v nás znova vybúšia emócie, je dôležité zastaviť sa a pozrieť sa na dohodu, aj keby nás to bolelo. Bolí nás to preto, lebo celá energia, ktorú sme doteraz zozbierali, sa kanalizuje do danej emócie – a emócia je Parazit. Aby nás Parazit zastavil, znepríjemňuje nám cestu nahor a odvádza našu pozornosť od dohody na to, ako sa práve teraz cítime – nie prečo sa tak cítime.

Keď nami teda znova začnú mykať absurdne silné emócie, nehanbime sa za ne, len si uvedomme, že nás práve Parazit hryzie do zadku. Je v poriadku cítiť to, čo práve cítime. A potom sa pohnime ďalej.

Nedovoľme Parazitovi, aby ovládol celú našu pozornosť, a nakoniec nad ním vyhráme. Napriek tomu nemusí byť tento vytúžený okamih príjemný -možno sa budeme cítiť divne, akoby sme to ani neboli my. Odrazu zostaneme odpútaní, nezúčastnení a s hlbokým pokojom v duši sledujeme svoj život a svoje dohody, akoby to boli život a dohody niekoho iného. To, čo sme o sebe mysleli, že sme, prestáva byť dôležité. Už nevnímame seba alebo reakciu nášho okolia, vnímame len svoje vnútorné svetlo a mier v duši.

Vigilová tomu hovorí “zrod anjela”.

…

Enigma – Silent Warrior

Long ago, for many years
White men came in the name of GOD
They took their land, they took their lives
A new age has just begun
They lost their GODS, they lost their smile
they cried for help for the last time.
Liberty was turning into chains
But all the white men said
That’s the cross of changes
In the name of GOD – The fight for gold
These were the changes.
Tell me – is it right – In the name of GOD
These kind of changes ?
They tried to fight for liberty
Without a chance in hell, they gave up.
White men won in the name of GOD
With the cross as alibi
There’s no GOD who ever tried
To change the world in this way.
For the ones who abuse His name
There’ll be no chance to escape
On judgement day.

Rate this:

Naspäť

Your message has been sent

Ďakujem. :-)

Aktívna strana večnosti, Bosorácky stalking

Bernadette Vigil, dohody, hudba, Parazit

18 odpovedí na na “Stalkovanie: keď sa vzorce správania vracajú”

Calieen

10. januára 2011

jaj, hryzie potvora parazitná….ale nech, aspon viem, že sa mu nepáči najnovší vývoj 😉

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
nik

10. januára 2011

Dobrý článok, tri malé poznámky k niektorým odstavcom:

“Keď začíname stalkovať, začíname na úpätí kopca. Pustíme sa špirálovitou cestičkou nahor a po ceste skúmame potôčky dohôd, ktoré ju pretínajú. Keď ich nájdeme a vyriešime, pokračujeme v ceste ďalej a na vyššej úrovni zasa našu cestu pretína ten istý potôčik dohody, ktorý sme riešili už o vrstvu nižšie…” — Je to jedna možnosť (cez mnohé životy). Iná možnosť je vyriešiť vzorec správania v jednom bode (živote) cez všetky úrovne, t.j. cez všetky pretnutia potoka.

“V skutočnosti sa deje to, že naša energia, ktorú sme si nazbierali doterajším stalkovaním, sa zväčšila. Už sme si vybrali späť ohromné množstvo našej energie a naše vnútorné svetlo a láska nesmierne zosilneli. Keď sa teraz uprú na opakujúci sa vzorec správania, vnímajú ho intenzívnejšie. Nič viac a nič menej… len väčšia sila je sústredená na jednu vec.” — Jeden pohľad. Reálnejšia varianta je, že keď sa vnútorný pohľad po istom prečistení uprie na vzorec správania, nevidí len jeho ľudskú formu, ale hlbšiu formu v jemnejších rovinách, ktoré keďže sú bližšie stvoreniu, sú intenzívnejšie.

“Bolí nás to preto, lebo celá energia, ktorú sme doteraz zozbierali, sa kanalizuje do danej emócie a emócia je Parazit. Aby nás Parazit zastavil, znepríjemňuje nám cestu nahor a odvádza našu pozornosť od dohody na to, ako sa práve teraz cítime nie prečo sa tak cítime.” — Emócia, ktorá nás bolí nebola pochopená a signalizuje, že náš vzorec správania v konkrétnej situácii je strnulý a neadekvátny. Emócia je pomocník na ceste poznania, nazvať ho parazitom je lacné a povrchné.

Ten záver o víťazstve nad parazitom je síce pozitívny ale naivný. Ešte tam chýba poznanie čo a ako sa naozaj deje keď sa veci riešia, aj keď záleží na tom, ako kto chápe použité slová.

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. helar
  
  11. januára 2011
  
  🙂 Nerob si predpoklady, pretože potom reaguješ na svoj predpoklad a nie na realitu. 🙂 Realita totiž vyzerá tak, že v článku (a v knihe) sa hovorí o jednom jedinom živote, o tu a teraz, nie o viacerých životoch.
  
  Sorry 😛 , nemohla som inak – je to moja povaha: keď niekto posudzuje, tak ja rýpem. 🙂 IF – THEN – ELSE.
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
  1. nik
    
    12. januára 2011
    
    Nerobil som predpoklady, ale poukázal na alternatívy. Sú rôzne cesty pre rôzne temperamenty ľudí, – to čo opisuje kniha je z môjho pohľadu taká strnulá a zaťatá cesta ako ísť ďalej a ďalej a ďalej … Citát v tomto článku (https://eprakone.wordpress.com/2011/01/11/pribeh-o-alchymistovi/) lepšie vysvetľuje to, čo som sa snažil opísať tu. Prosto emócia napovie, kam sa ubrať, ak jej ale nerozumiem a bojujem s ňou, stáva sa z nej “parazit”.
    
    Páči sa miPáči sa mi
  2. helar
    
    12. januára 2011
    
    Nik,
    
    je pre mňa dôležité rozlišovať medzi emóciami a pocitmi. Pocity sú nám vrodené, sú súčasťou nášho BIOSu. Emócie sú vovychovávané a sú súčasťou Parazita – manipulácia, ktorá má za účel udržať nás “v stáde”. Emócie majú vždy diváka; pocity majú len prijímateľa, teda nás.
    
    Predpokladám, že tam, kde hovoríš o emócii, máš na mysli skôr pocit. Pocit napovie. Pokiaľ napovedá emócia, máme veľmi zlého poradcu… 😕 a koledujeme si o problémy.
    
    Preto je toltécka cesta taká, aká je. 🙂 Ako je to s tebou? Tiež sa toltéctvom zapodievaš?
    
    Páči sa miPáči sa mi
  3. nik
    
    12. januára 2011
    
    Ale to ma až tak neberie, každý si môže narábať s poznávacím procesom podľa svojej ľubovôle a môže sa kľukatiť cez 12 potokov. Ide mi skôr o to, že Don Juan vysvetľoval Carlitovi veľakrát rozdiel medzi tonalom a nagualom, medzi poznávaním mentálnym a celistvým (svojim celým telom) a v podstate v rámci tonalu predstavuje práve emocionálny vnem najbližšie spojenie s nagualom. V rámci emócie, v jednom okamihu je človek schopný získať tisíc mentálnych informácii. To je výhoda, jeden z aspektov použitia emócie. Ale keď sa chce niekto o túto výhodu pripraviť tým, že sa posunie do odporu a nazve ju parazitom – be my guest.
    
    Páči sa miPáči sa mi
nik

12. januára 2011

Aha, sorry, písal som paralelne a to ešte k predchádzajúcej reakcii. Teraz ti rozumiem lepšie. V tom prípade by som v troch posledných odstavcoch namiesto emócie použil slovo “”vzorec správania”. V tom prípade je to OK – pretože vzorec správania je parazit, prostredníctvom ktorého sme manipulovaní, prípadne držaní v konkrétnom bode spojenia. (Nakoniec aj ten názov je úplne v poriadku.)

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
matrioshka

12. januára 2011

mne je tiez furt proti srsti to zbavovanie sa emocii.mam trochu problem pochopit rozdiel medzi pocitom a emociou.respektive neviem si pod tym v praxi ziadny konkretny rozdiel predstavit.

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. helar
  
  13. januára 2011
  
  Matrioshka,
  
  to všetko chce len čas. Myslím, že sa touto cestou neuberáš ešte dlho… 🙂 a možno si prevažne emocionálna energia, takže ti sú emócie prirodzenejšie ako mne. Možno dokonca toltécka cesta pre teba nie je taká vhodná ako bežná ezoterika (skús preto pozrieť stránku eldhwen, či ti nesadne lepšie, alebo stránku white82, tá je taká “mäkšia”).
  
  A k tým pocitom a emóciám: napríklad nervozita/napätie je pocit (fyzický). Telo ho cíti, často nevieš, prečo, len ťa upozorňuje na nejakú vec, čo nie je v poriadku. Je to čisto vec medzi tebou a tvojím telom a ten pocit budeš mať nezávisle od toho, či si v dave ľudí alebo sama.
  
  Emócie sa viažu na spolužitie v spoločnosti. Z nervozity sa môže stať strach – odrazu sa bojíš, ako budeš vyzerať v očiach iných, že iní uvidia tvoje zlyhanie. Už to nie je len medzi tebou a tvojím telom, ale už je to medzi tebou a publikom, ktoré máš.
  
  V partnerskom vzťahu niečo nie je tak, ako by malo byť. Telo cíti nervozitu. A emócia je žiarlivosť, strach alebo závisť… všetko je viazané na “svet tam vonku”.
  
  Ešte jedno: fyzický pocit môžeš jedine vziať na vedomie. Nemôžeš ho zmeniť. Emóciu dokážeš zmeniť (neutralizovať), ak zmeníš uhol pohľadu. Pocit je základňa, emócia je umelá nadstavba nad ňou, výplod interpretácií ľudského sveta.
  
  Dúfam, že aspoň trochu pomohlo… Je naplánovaný článok od Maresa k emóciám, ale trochu ešte treba počkať. (Nepamätám si, na kedy som ho dala, ale rozhodne ešte v januári).
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
Sophie

13. januára 2011

Pre rozlíšenie pocitov a emócií bude možno niekomu dobrou pomocou aj výcuc z knihy Susan Gregg Velká kniha toltécké moudrosti… 🙂

POCITY:
“Jaké jsou vaše pocity práve teď? Je možné, že si nejste vědomi teho, jak se teď cítíte, anebo že na tuto otázku odpovíte tak, že popíšete své myšlenky nebo emoce. Já pocity definuji jako to, co cítí vaše tělo. Vaše myšlenky a emoce mohou tyto pocity vytvářet, ale stejně tak je může vytvářet vaše uvědomování si okolní energie.”

EMÓCIE:
“Emoce jsou rozcestníky, které nám pomáhají zmapovat krajinu našeho vnitra. Pochopení této krajiny a její proměna jsou esenciálně důležité, pokud chceme zlepšit kvalitu našeho života. Každý útržek informací či paměti, který v sobě skladujeme, má svoji činnou součást a emoční součást. V našem životě se něco stane; my na to zareagujeme a uložíme si to do paměti. Když později dojde k podobné události, vyhledáme tuto informaci, přehrajeme si její emoční součást a pak se rozhodneme, co si o tom máme myslet a jak na to reagovat.

Naše emoce a reakce jsou naučeným chováním. Vybavíme si „správné“ emoce a pak podle nich tancujeme jako loutka na provázcích. Naše emoce jsou vskutku výsledkem našeho filtračního systému, který v sobě pojímá vše z našich názorů, přesvědčení, ujednání, předpokladů a očekávání. Když si uvědomíme, že naše emoce jsou našimi vlastními výtvory, můžeme je použít k tomu, abychom se osvobodili od našich omezujícich názorů. Události v životě můžeme použít k osvětlení našeho filtračního systému. Místo toho, abychom se soustředili na své emoce a pokusili se změnit své životní příhody, můžeme změnit způsob svého myšlení.

Lidé často říkají věci jako: „zranil jsi mé city“ nebo „fakt jsi mě rozzlobil“. Ve skutečnosti pouze někdo něco udělá a my si pak ve svém vnitřním dialogu vyprávíme o tom, co se stalo, a tato slova vytvářejí naše emoční reakce. Jakmile začneme mít emoce, je už pozdě na to, abychom je neměli… a je důležité, abychom si je přiznali.

Pokud jste rozhněvaní, napište dopis, který nezamýšlíte poslat; stáhněte okénko u auta a zařvete; bušte do postele tenisovou raketou. Pokud jste smutní, poplačte si. Pokud máte strach, zhluboka se nadechněte a umožněte si ten strach pořádně procítit. Když pocítíte nějakou takovou emoci, naslouchejte tomu, co si o tom říkáte, a než se odhodláte k nějaké reakcii, si řeknete, co byste chtěli zažít. Nedovolte emocím, aby vám říkaly, co máte dělat; raději je nechejte, aby vám ukázaly, co si myslíte.”

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. helar
  
  13. januára 2011
  
  Díky, Sophie, pomohlo. Presne to, čo som hľadala… 🙂
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
matrioshka

13. januára 2011

ok,zacinam rozumiet ako by som to mohla pouzit.cize ak pocitim emociu,snazim sa ju preskumat,kde ju citim v tele.respektive sustredim sa hlavne na pocity v tele namiesto toho aby som si hned zadefinovala ze som napriklad nahnevana a rozmyslala o tom koho to je vina.no ano,ved emocia aj tak neprichadza s transparentom ja som hnev,ale prichadza ako telesny pocit.ten transparent tomu telesnemu pocitu priradujeme sami a vela krat aj nespravne. inak,mne to nesedelo preto,lebo uz dlhsi cas pracujem na takej jednej svojej chybe a sice ze ja mam sklon uplne odignorovavat negativne pocity aby som sa vyhla negativnym emociam.a uvedomujem si ich az ked uz su tak vystupnovane,ze potom uz reagujem fakt intenzivne.ale netyka sa to len vztahov.vela krat aj cisto telesnych pocitov ako je hlad,unava,alebo bolest.no a kedze som sa presvedcila ze odignoravavat ich je pre mna dost skodlive,tak to zbavovanie sa emocii mi prislo ako by som sa mala vracat spat k tomu v com som akoze dobra,ale dost nespravnym sposobom s neprijemnymi dosledkami.a dik Helar za tie tipy,kuknem aj tam,ale aj tato stranka sa mi paci,aj mi sedi a ked mi nieco nesedi len sa spytam:)

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. helar
  
  13. januára 2011
  
  Matrioshka,
  
  nemyslím to tak, že sem nemáš chodiť… 😀 Len ide o to, že ak si prevažne emocionálna energia, tak tú ja mám najnižšiu – a na stránke je to cítiť. Môžeš mať pocit, že sa ti nedostáva dostatok “ľudského pochopenia” a “pocitu spolupatričnosti a ochrany”. Možno si dokonca z článkov nebudeš vedieť vybrať všetko, pretože nebudem komunikovať na tvojej vlne. Ja to tak mám s článkami, ktoré píšu emocionálne energie – som stratená. 😕 Nedokážem čítať, čo píšu, pretože nechápem ich spôsob myslenia. (A väčšinou ma ešte aj dobre srdí. 🙂 )
  
  Takže kľudne sa pýtaj, ale ak máš pocit, že to ide na hranicu tvojej príjemnosti, tak sa zariaď podľa seba, nie podľa niekoho iného. Možno v rôznych obdobiach života človek ide rôznymi cestami a ty sa neskôr dostaneš aj do štádia vôľového. Ja som tiež kedysi do života štartovala ako emocionálno-mentálna energia 😛 – len si na to už vôbec nepamätám. Našťastie (pre mňa). 🙂
  
  Ešte ma napadla aj Tinina stránka. Tina je síce už tiež taký ten racionálny typ, ale ešte vždy je o hodný kus ľudskejšia ako ja 😛 , takže aj tam sa človek dokáže cítiť pochopený a “medzi svojimi”.
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
nik

13. januára 2011

Až neskôr sa asi dozviem, prečo znova reagujem, pokúsim sa ešte raz a z iného uhla. Vzory správania a sprievodné emócie (synonymom ktorých sú pocity) sú základným bodom pri poznávaní samého seba a pri odstraňovaní nánosov, pre ktoré je dominantnou technikou v nagualizme/toltéckej ceste rekapitulácia (jej varianty sú napr. v najnovšom článku – https://eprakone.wordpress.com/2011/01/13/bosoracky-stalking-3-dohody-s-priatelmi/).

K téme. Predstavte si oheň, horí. Prídete bližšie – hreje, alebo sa s ním viete pohrať – robíte fakíra, strčíte doň ruky – spálite sa. Akým spôsobom sa to týka ohňa? Stal sa oheň parazitom, pretože vám popálil ruku? Alebo voda. Plávete, pijete ju, utopíte sa v nej. Akým spôsobom sa to týka vody? A teraz tu máme emócie ako radosť, smútok, stress, úzkosť – to je to isté. Len naše správanie je pôvodcom toho, čo pri interakcii s ohňom alebo vodou nastane, prečo sme ich vôbec zapálili, alebo sme si napustili vaňu s vodou, prečo sa radujeme alebo smútime. To sú vzory správania, ktoré stanovujú spôsob, ako nakladáme s emóciami a celkovo s energiou. Vzory správania postupom času určitým spôsobom konzervujú a stabilizujú energiu (a emócie), ktorá sa potom aj fyzicky prejavujú na človeku.

A teraz spoločnosť. Pre spoločnosť je bezpredmetné, aké emócie si vytvárate. Pre spoločnosť je prioritné vyrobiť indetické vzory správania – na to sú školy, spoločenské kasty, rozširované ideológie. Keď sedíte v triede, nepovedia vám, ako sa máte cítiť, povedia vám – budete počúvať učiteľa. A či budete mať pritom strach, radosť, úzkosť alebo odpor je pre spoločenský systém jedno, je to na vašej individualite. Systému stačí, že váš vzor správania bude – počúvať.

Keď sa stopuje príslušná emócia, privedie vás ku vzoru správania, z ktorého pochádza. Ak sa odstraňuje/rekapituluje emócia bez pochopenia toho, z akého vzoru správania (a po správnosti štruktúry myslenia) pochádza, nastane dočasné uvoľnenie, ak sa však zopakuje situácia v rámci ktorej máme naučený konkrétny vzor správania, všetko je späť (to sú tie pretnutia potôčika v článku). Môžete začať znova.

Je ešte varianta, že si silou zámeru dokážete jemne posunúť bod spojenia (napríklad uvoľnením energie pri rekapitulácii, alebo inou technikou) a v identickej situácii už bude pociťovaná len odpútanosť a uvoľnenosť (záverečný odstavec článku). Ak bola rekapitulácia urobená s vedomým poznaním toho, aký bol vzor správania, je to vyčistené. Ak poznanie nenastalo, je to len kompenzácia, ste síce posunutý v inom bode spojenia, ale zostatky energie a vzor správania ostal a ten si odpracujete v budúcnosti za iných okolností.

Inak, táto téma je z mnohých dôvodov kľúčová a som rád, že sa na tomto blogu objavila a oceňujem prácu, ktorá je urobená, čo sa týka prekladov, ako aj poskytnutých vysvetlení v kontexte obsahu knihy.

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. helar
  
  13. januára 2011
  
  Nik,
  
  celkom s tebou nesúhlasím v tom, že spoločnosti je jedno, ako budeme emocionálne reagovať. Myslím, že spoločnosť veľmi cielene vyvoláva v nás emócie, aby nás donútila správať sa spôsobom, ktorý od nás očakáva. Keď som učila marketing, učila som štyri základné motivátory: strach, vinu, chamtivosť a exkluzivitu. Cez tieto do nás súkajú všetky tie správy, ktoré potom ovplyvňujú naše podvedomie. A pretože emócie sú vylúčenie nejakých blbých látok do organizmu a proti tomu sme ako ľudia bezbranní, držia nás emócie v spoločnosťou preferovaných vzorcoch správania. Ale to, akou emóciou na akú situáciu reagujeme, je do vysokej miery naučené. Ideš po ulici s holým zadkom? Od hanby sa musíš prepadnúť pod zem! A austrálsky domorodec z buša s tým nemá problém – akurát nemá ulicu, aby po nej behal s holým zadkom. Ale inak pohoda. To, čo u nás vyvoláva neprekonateľnú emóciu, u inej kultúry nevyvoláva vôbec nič.
  
  A este trochu pre Matrioshku: je jedno, akú úroveň vzorca správania u seba odhalíme a ideme meniť. Stačí, že nás emocionálna reakcia na situáciu na ten vzorec správania upozorní. Ak ho nevyriešime okamžite a do hĺbky, bude sa opakovať v zmiernenej podobe alebo v iných situáciách – a zas nás naň emócia upozorní a my ho ošetríme. A takto dookola, až už nebudeme reagovať emocionálne na nič, o čom sa vedome nerozhodneme, že na to chceme zareagovať emocionálne… 🙂
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
matrioshka

13. januára 2011

to si napisal perfektne.len ja zas mam otazku,aby som to dako vedela pouzit.ako konkretny musi byt ten vzor spravania,ktory musim odhalit?napriklad vzor spravania:posluchaj mamu a otca.staci?ci treba konkretne:nebehaj na cestu,nesparaj sa v nose,nehojdaj sa na stolicke?:)trochu mi to pripada ako z pomocnej skoly co som napisala,ale chapes co tym myslim?tych vzorov spravani je tolko,ze nemam paru ako to vsetko riesit:)

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
matrioshka

13. januára 2011

a este ma napadla jedna vec,vzdialene to s tymto asi suvisi.ze totiz tento system ze emocia zabezpeci pozadovany vzorec spravania u druheho mame asi zakorenene uz od babatiek.spomenulo som si na mojho maleho,ked bol este kojenec a mal spat v kociku a on chcel aby som prisla ku kociku a hrala sa s nim,tak najskor klasicky reval.rev som odignorovala,lebo bolo jasne o aku hru ide.no lenze cavo ked zistil ze rev nefunguje,tak sa zacal nahlas rehotat v hotovych zachvatoch smiechu.no a skuste odignorovat toto!zachvilu som sa rehotala s nim, mal ma tam kde chcel a bolo po spanku:)

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
nik

14. januára 2011

@Helar

Hej, dosť som to abstrahoval, aby som mohol hovoriť o podstate veci. Emócie sa časom tak napoja na vzory správania, že s nimi prosto splývajú – preto je stopovanie (stalkovanie) také náročné (platí minimálne pre mužov 😉 No a sama píšeš, že to, akou emóciou reagujeme, máme do veľkej miery naučené, a ja hovorím to isté a nazývam to prijatý vzor správania.

@ Matrioshka

Vyber si techniku podľa svojho temperamentu a intenzity s ktorou to chceš riešiť, podstatné je ale niečo naozaj robiť, pretože ako píšeš, vzorov správania sú mrte, niektoré tlačia nebadateľne a iné zasa neustále srpčujú život. — K veci – táto stránka má solídny základ o stopovaní a rekapitulácii; potom môžeš vyskúšať kineziológiu čo je pôvodom tiež spoza Atlantiku (tam to nazývajú one brain, alebo three in one); sú rodinné konštelácie (od Nemca Hellingera); je aj regresnú hypnóza; môžeš si nechať veci vyložiť v tarote; ak máš kontakt s anjelmi tak si to môžeš odkomunikovať cez nich; ak poznáš Aurasomu môžeš použiť ich equilibriá (flakóny); veľa z esencií ako napr. Bachové rieši priamo konkrétne vzorce správanian (ale btw sú aj havajské na sexualitu a pod.). Fungujú samozrejme kombinácie techník, niečo ide ľahšie jednou, iné druhou, niektoré sú aktvínejšie iné pasívnejšie. Čaro je v tom, že čo si človek v tomto sám neurobí, nikto zaňho neurobí …

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať