Channeling s Gaiou z 12.12.2010:
Gaia, dá sa s tebou hovoriť? Budem ťa počuť?
🙂 Veď už ku mne hovoríš chvíľku. Počujem ťa a ty počuješ mňa.
Vieš, zostala som trochu zaskočená. Dnes som channelovala Gabriela a povedal niečo o tom, ako to vyzerá so vzostupom – že niektoré staré veci budú nahradené novou verziou tej istej veci. Automaticky som to vztiahla na Zem. Ale potom mi došlo, že teda neviem, ako to bude – ak Zem vzostúpi do vyššej vibrácie, čo sa stane s tými ľuďmi, ktorí ešte stále na vyššiu vibráciu mať nebudú? Pôvodne som myslela, že zostanú v terajšej verzii Zeme – ale ak tá bude nahradená inou…
😆 Prestaň! Je to celé zle pochopený obraz! 🙂 Vychádzaš z toho, že existuje priestor a v tom priestore sú poukladané rôzne vrstvy reality s rôznymi vibráciami.
Počkaj…
😀 Už sa rozvidnieva? Nie je nijakú „tu“ a „tam“, nie je vrstva A, v ktorej sú nízkovibrujúci ksichti, a vrstva B, v ktorej sú vzostúpení borci! 😀 Si taká zábavná… Miestami vidíš celkom presne a potom zasa spadneš do tej svojej človečiny… Je len jeden bod, v ktorom je všetko: tu a teraz. Všetky vibrácie sú v tomto bode. Všetky dimenzie sú v tomto bode. Všetky vesmíry sú v tomto bode. Všetci ľudia a všetci anjeli sú v tomto bode. To je ten bod, ktorému hovoríme najnovšie existencia.
Čiže…
🙂 …nikto sa nikam neprepadne. Nijaké Nebo a Peklo, len tu a teraz. So všetkými aspektmi a všetkými vibráciami, ktoré existujú. To nie je vec toho, že v tvojej realite by nejaká vibrácia nebola; je to v tom, že ju nevnímaš. Veď po toľkom čítaní toltékov by ti to malo už byť dávno jasné… Jediné, čo utvára svet, je tvoje vnímanie. Tvoje vedomie. Ktoré nie je tvoje, ale je to súčasť Jediného Spoločného Vedomia, ktorá sa cíti oddelená.
Buch. Zložitý obraz… Dostala som doňho všetko?
🙂 Dostala si doňho to podstatné. Teraz s ním budeš vedieť narábať. Povedz, ako si doteraz vnímala to „tu a teraz“?
😕 Ako daný okamih, kedy môžeme čokoľvek ovplyvniť – napríklad cez zmenu nášho vnímania.
🙂 Vieš, tam, kde niet času, niet ani „daných okamihov“.
😦 Toto je na mňa momentálne príliš vysoká matematika… 😦
🙂 Ale nie. Len nie si ochotná pozrieť sa na vec inými, menej človečími očami. Odpoveď máš už dávno v sebe! Skús si spomenúť na mačku. Vieš sa do nej vžiť. Tak to skús a povedz, ako vníma ona…
Gaia, neviem to povedať. Cítim to, ale neviem to povedať.
🙂 Ale cítiš to.
Áno.
Tak sa ťa idem pýtať: ako vie mačka, že žije?
Noooo… Ja si myslím, že ma to nezaujíma. Je mi to fakt jedno. Žije to „vonku“ a preto žijem aj ja.
🙂 Ako vieš, že ti je dobre?
Že môžem robiť, čokoľvek sa mi zapáči. Nič ma neobmedzuje. Nad ničím nešpekulujem. Gaia! Ja vôbec nerozmýšľam… len reagujem… nie, to nie je reagovanie, konám, ale bez premýšľania!
🙂 A ako vieš, že konáš správne?
😀 Že môžem konať aj v najbližšom okamihu.
Ako vnímaš priestor?
Ako to, čo práve vidím.
A čas?
Vôbec.
🙂 A teraz to vezmi do svojho ľudského života.
No, to teda nedokážem. Nedokážem nemyslieť. Nevytvárať si predpoklady o všetkom naokolo.
Ale tá mačka to dokáže. Ako je to možné?
Neviem… Nezaujíma sa sama o seba. Keď si čistím kožuch, tak preto, že to tak cítim. Niečo ma zasvrbí, tak sa ide čistiť. Keby som to nedokázala… to by som už bola mŕtva? Počkaj, Gaia, strácam sa… Nechcem byť človek, chcem byť mačka!
😆 Nebudeš. Dobre už bolo.
😀 To nie je fér.
🙂 Nerozoberaj, čo je fér a čo nie. „Fér“ je len ľudská predstava. Nemáš si robiť predstavy. Poď späť k tej mačke. Predstav si…
…a to si nemám robiť predstavy…
…a nefrfli… 🙂 Predstav si, že ťa niečo bolí. Dokážeš to?
Ee. Nedokážem. Nič mi nie je.
No dobre, tak poď späť do svojho ľudského rozumu. Predstav si, že si mačka, ktorú niečo bolí. Čo asi tá mačka vníma?
Bolesť?
🙂 Presne. Skús sa do toho dostať. Skús si predstaviť, že máš tŕň v labke.
Nechcem!
Skús! Čo cítiš?
Zlosť, podráždenie, nepohodu… Tŕň musí von! Je mi jedno, čo sa okolo mňa deje, je tam ten tŕň a to je jediné, čo ma zaujíma… Gaia, nie je mi dobre!
Pod späť! Pod okamžite späť!
Nemôžem. Mám tŕň v labke.
Mysli na Gabriela! Ten nemá tŕň v labke! Poď späť!
Ty, tento experiment mi fakt neurobil dobre… je mi do plaču!
🙂 Nezlosti sa… Nemáš labky a v žiadnej nemáš tŕň. Ale niečo si sa naučila.
Čo?
🙂 Ty.
Nie… Nie je mi dobre.
Vráť sa do človeka! Nezostávaj v mačke, keď jej nie je dobre! Máš schopnosť prepínať sa, tak sa vráť do človeka. Napi sa niečoho.
Fuj… Takéto experimenty už nerobme.
🙂 Niečo si sa naučila.
No… že keď mi nie je dobre, nedokážem vnímať nič než to, ako zle mi je.
A pritom si neopustila svoju realitu. Ale tvoje vnemy boli z inej reality, pretože tvoje vnímanie sa nastavilo na inú realitu. A tak je to aj so svetom: všetci sme v „tu a teraz“, v tom bode, kde je všetko. Niektorí z neho vnímajú jednu časť, iní inú a tí, ktorí majú tŕň v labke, z neho vnímajú utrpenie.
No dobre… ale ako je to s tým vzostupom? Chápem, že proste tí nižšievibrujúci budú vnímať nižšie vibrácie, hoci budeme stáť tesne vedľa seba. Ale Gabriel hovoril aj o tom, že sa celý systém posunie dopredu.
Presne… A tie vibrácie, ktoré sú dnes 10, sa potom znížia; ak sa systém pohne dopredu o 5, tak z 10 sa stane 5. Rozdiel oproti tým vyšším bude oveľa zreteľnejší – a bude viac bolieť.
Vieš, čo ma napadlo? Že takto nejako asi vyzerá Peklo…
🙂 To je Peklo. To, čo bolo pomerne znesiteľné, kým ostatní nemali nič lepšie, bude oveľa neznesiteľnejšie, keď všetok zvyšok sveta bude na tom o dobrý kus lepšie…
Chápem obraz. Neviem, či som ho dostala dobre do slov.
🙂 To je jedno. Teraz som s tebou hovorila cez obraz a energia obrazu je v tých slovách zakódovaná. Majú vibráciu. Kto ju je schopný prijať, prijme i zvyšok toho obrazu.
Ako to funguje?
🙂 Rozbehnú sa vo vás asociácie. Mnohé do seba zapadne a dá vám nový vhľad. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor