Channeling zo 7.11.2010:
Gaia, skúsime písať?
🙂 Skúsime.
Pýtala som sa ťa na bezmocnosť. A vzišlo z toho, že sa bojím opýtať Gabriela a že môj strach je bezpredmetný, lebo nemám čo stratiť. Že strach majú len ľudia, ktorým záleží na tom, ako budú vnímaní alebo aký bude výsledok. Ale keď ti je všetko jedno, že nemáš strach. Ale čo potom cítim, ak to nie je strach?
🙂 Necítiš nič. Bola si vychovaná v istých situáciách cítiť strach. A tak sa tváriš, že ho cítiš, hoci ho necítiš. Je to zvyk. To nie si ty, to je autopilot.
[…] tá bezmocnosť ma vytáča!
🙂 Len preto, že ešte stále chceš riadiť. Ešte nedôveruješ natoľko, aby si sa nechala padnúť s vedomím, že niečo ťa zachytí. 🙂 […] Nemôžeš za to. Si proste človek s malým ľudským vnímaním. Chce to len čas. Potrebuješ zažiť skúsenosť, že ťa vždy niečo zachytí. Už si to uvedomuješ, len to ešte nie je presvedčenie.
Čo môžem urobiť pre to, aby som to urýchlila?
🙂 Nič. Nechaj to na Gabriela. On sa postará. Doteraz ťa viedol bezchybne. Spoľahni sa, že vie, čo robí.
Ale veď to ja viem, Gaia… Ja by som len najradšej mala všetko hneď a zaraz!
🙂 Viem. Vydrž. Všetko bude. Nechaj to na Gabriela.
Gaia, je mi smutno a mám obavu. Nechcem, aby ste boli len výplod mojej fantázie!
🙂 Nie sme. Boli sme tu dávno pred tebou. Nevnímala si nás, ale boli sme tu. Ani vzduch nevnímaš a predsa je tu… Nerob si starosti. Ty si svoju časť práce už odviedla. Nechaj to na nás. My to musíme dokončiť. Spoľahni sa a dôveruj.
Veď ja vám dôverujem… Len už by som bola rada tam.
🙂 Kráľ trpezlivosti. Je to za rohom. Ale kým si robíš starosti, tak len prešľapuješ na mieste a nenapreduješ. Čo sa ti môže také strašné stať?
Neviem… Asi nič, ale aj tak ma to desí. 🙂 Ja viem. Už som tíško. Ďakujem ti, že mám aspoň kde fňukať!











Povedz svoj názor