Gaia, si tu? Môžeme hovoriť?
🙂 Prirodzene… Máš otázku?
Nie. Tentokrát rozmýšľam, čo budeme hovoriť… ale predsa len mám otázku! Napadlo ma, či pri najbližšej meditácii by sme nemali meditovať nielen pre teba, ale aj pre seba. Odpustenie ľuďom/zvieratám/veciam, ktoré nás desia alebo jedujú. Dáva to zmysel?
🙂 Všetko, kde sa čistíte od nízkych emócií, dáva zmysel.
Nemusí to byť meditácia len na teba zameraná?
🙂 Nebuď smiešna. Sme jedna energia. Vy ste ja a ja som vy. No a je tam toho, prirodzene, ešte trochu viac… Všetka tá hmota, v ktorej sa pohybujete, živá či neživá, a všetka tá ne-hmota, ktorú ani nevidíte ani necítite, ale cez ktorú ste napojení na nás a na Otca. 🙂
Takto to znie veľmi pekne. Bolo by pekné, keby sme to cítili a videli… 🙂
Máte tú schopnosť, nemáte tú zručnosť. Nikdy ste to nevnímali.
Je to tým, že máme skúmať? Že sa máme cítiť oddelení?
🙂 Nie. Je to tým, že ste sa dohodli na istej interpretácii sveta… Dnes si o tom čítala. Vieš, že ťa vedieme a že čítaš to, čo práve potrebuješ. Jednoducho ste sa dohodli na istej interpretácii sveta a teraz ho všetci tak interpretujete. Preto ten svet zostáva reálny aj potom, keď ho prestaneš ty tak interpretovať a siahaš po iných interpretáciách – ale všetci tí ostatní ľudia ho udržiavajú nažive!
Je naša interpretácia sveta „astrál“?
🙂 Áno. Zhmotnenie v menšom. 🙂 Menej silné, menej hmotné a rovnako násilnícke ako vaše videnie hmotného sveta.
Už sme sa tak do hmoty narodili?
Nie… Je to do vás vovychovávané. A už ani netreba, aby to bolo vovychovávané u každého jedného z vás – už platí niečo ako „globálny odtlačok“, do ktorého sa ľudia automaticky sami od seba natesnávajú, aby nezostali na kraji spoločnosti. Takže už nikto nemusí striehnuť, či meníš svoje vnímanie na také, ako sa od teba očakáva – robíte to sami od seba a dobrovoľne. To je tragédia človeka.
Ako k tomu došlo?
Prvou dohodou. Bola silná, lebo ju uzavreli bytosti, ktoré vtedy boli ešte silné. Ale dohoda zdeformovala ich sebavnímanie, začali sa považovať za slabých a začali slabnúť. A slabnete zo dňa na deň viac a viac. Svoje rozhodovanie prenechávate politikom. Vaše myslenie miesto vás robia médiá. Robíte zo seba stádo – ale stádo bez napojenia na zvyšok sveta. A preto sa cítite nepohodlne. Nemáš niekedy pocit, že toto tu jednoducho „nie je ono“? To je presne ten pocit, kedy dostávaš záblesk skutočného sveta a skutočných možností človeka. Ale sú to len záblesky. Tisícročia slabnutia sa na vás podpísali.
Je to skutočne také zlé?
A nie je?! Koľkokrát si sa stretla s niekým, kto má spojenie s nami – a pýtal si informácie od teba?! Koľkokrát si stretla „liečiteľa“, čo od teba očakával, že ho dáš do poriadku? Nejde o to, že by ste si nemali pomáhať – ale nemali by ste pomoc hľadať prednostne u iných! Ak chce niekto hovoriť s anjelmi, nech s nimi začne hovoriť a nepýta sa napravo-naľavo! Ak niekto chce vedieť, či ho Fero miluje, nech nejde k veštici, ale sa spýta Fera! Každé spoľahnutie sa na niekoho iného vás oslabuje. A keď ste vy slabí, je celá moja energia v nerovnováhe. Nespotrebovávate jej dostatok a tak sa viaže niekde inde. A pamätaj – moja energia je neosobná. Nemusí sa viazať na živé bytosti. Môže sa viazať na čokoľvek. I na počasie…
Ale ako by to vyzeralo, keby sme mali zosilnieť? Čo by sme mali robiť?
Vziať svoje osudy do vlastných rúk. Nenechať si navrávať od nikoho, čo máte chcieť a čo nie. Nepozerať na druhých, aby ste vedeli, čo potrebujete. Nesúťažiť s nikým, pretože sami ste jedineční a nikto podobný vám neexistuje. Brať len toľko, čo bezprostredne potrebuješ, a starať sa, aby aj iným zvýšilo. Nielen ľuďom; aj zvieratám, rastlinám. A hlavne – neupínať sa k nedostatku a pocitu ohrozenia. Ak pred tebou stojí šabľozubý tiger a už až škúli, aký je hladný, rieš situáciu! Nerieš, že niekedy možno niekde natrafiš na hladného šabľozubého tigra… Možno nenatrafíš. Možno zbytočne míňaš energiu na myšlienkové rošády. Odovzdávaš svoju energiu každému šabľozubému tigrovi tohto sveta – a seba oberáš. Keby si sa chcela vyhnúť všetkým šabľozubým tigrom, nemohla by si vyjsť z domu. Tú situáciu môžeš ošetriť len vtedy, až nastane.
No dobre, ale pripraviť sa na ňu môžem, nie?
🙂 Pokiaľ to znamená naučiť sa bežať rýchlejšie ako šabľozubý tiger, tak to hej. Potom budeš rýchlejšia aj ako hladný lev, hladný vlk, hladný medveď… 🙂 To je rozumné opatrenie. Ale obohnať svoj dom mohutným plotom a nevystrčiť nos von… to je slabé opatrenie. Svet je svetom preto, že je plný nepredvídaných situácií. Je dobré vziať ich na vedomie – nie je dobré začať sa ich báť. Strach je zlý radca. Radí ti chrániť… čo? Život? To, že nevystrčíš nos z dverí, to nazývaš životom? 🙂
😀 Spomínam si na film Conan Barbar a moju obľúbenú scénu: „A čo chceš žiť večne?“ 🙂
🙂 Ale vy žijete večne… Len si to neuvedomujete!
Jo… Gaia… Je smiešne, ako sa bojíme situácií, o ktorých si myslíme, že ich neustojíme. A potom prídu a my ich ustojíme.
🙂 A miesto toho, aby ste sa prestali báť, nájdete si nejakú inú situáciu, ktorej sa budete obávať… 🙂 A odovzdáte svoju silu zas niekomu inému. 🙂
Takže tvoja rada?
🙂 A ako by znela tá tvoja? 🙂
Nebáť sa, schytať po papuli, dať po papuli a ísť ďalej.
🙂 A treba stále dávať a dostávať po papuli? 🙂 Ak nejde o život, nejde o nič.
A niekedy nejde o nič ani vtedy, ak ide o život… 🙂
🙂 Naučila si sa.
Jediné, čo je skutočne dôležité, je integrita. A to je také široké slovo, že si ani približne neviem predstaviť, ako by som ho zadefinovala… Je to pocit.
🙂 Pocit, že niečo robíš, pretože to treba urobiť – nie kvôli tebe a tvojmu pocitu spokojnosti so svetom, ale proste preto, lebo ak by sa to nestalo, život stráca zmysel. Svet stráca zmysel. Vesmír stráca zmysel.
🙂 Viem. Už som takéto situácie našla.
A čo si sa rozhodla urobiť? 🙂
🙂 To, čo robím vždy, keď sa o ne potknem – dôverovať vám. 🙂