“Ľudstvo je závislé na utrpení.” José Ruiz
“Humanity is addicted to suffering.”
Prenáša sa to na nás napríklad cez televíziu. Pozeráte televízne noviny. Niekto niekoho unesie. Chytia ho, strčia ho do basy – a v tom istom okamihu sa už stane nový zločin a potom ďalší a ďalší… A všetko, čo pozeráte v televízii, je zbierka katastrof z rôznych koncov sveta, zbierka vrážd, podtrhov, podvodov… a všetko toto v nás vyvoláva negativitu a pocit bezmocnosti.
Malcolm Gladwell v ktorejsi svojej knihe písal, ako sa rodia takéto “traumy ľudstva”. Popisoval to na príklade štátu, ktorý tvorí súostrovie 350 ostrovčekov. V mori okolo ostrovčekov žijú žraloky. Kedy-tedy zaútočí žralok na človeka. Ale pretože všetky ostrovy majú spoločnú televíziu, v kuse v nej počujete o tom, ako zas niekde nejaký žralok zaútočil na človeka… až si nakoniec netrúfnete do vody, hoci práve pri tom vašom pobreží sa ešte nikdy nič podobné nestalo!
Takýmto spôsobom si v sebe ľudstvo buduje obraz zlého, nepriateľského a ohrozujúceho sveta. Len čo tomu obrazu uveríme (a je veľmi ťažké neuveriť mu, keď ho do vás hustia dennodenne), začneme jeho potvrdenia vyhľadávať v našom dennom živote. Začneme zbierať “čierne body”, prepadáme depresii a pocitu bezmocnosti.
José Ruiz tomu hovorí:
“Denne dostávame pozvánky zúčastniť sa tohto sna. Sú to nielen správy v televízii, ale aj naši priatelia alebo členovia rodiny, ktorí klebetia o iných ľuďoch. Je nesmierne dôležité, aby sme ich neprijali: aby sme hovorili iným jazykom a mali svoj vlastný sen.”
A Gabriel to zhrnul po svojom, maximálne pragmaticky 🙂 :
“Keď si mohla nepočúvať farára v kostole, môžeš nepočúvať aj televízne noviny.”
…
Steve Lukather – Borrowed Time
Just silence, from the thunder
The reflection of a life
Can’t reveal the light inside
But it’s no wonder
Never took the chance to say
For whatever reasons why
Good intentions aren’t enough
Can’t afford to put them off anymore
But there’s nothing to do to make it right
Cause the path of our fate won’t be turned aside
Can’t expect anyone to understand
But the answer is in your hands{Chorus:}
Cuz it’s borrowed time
When’s the dime running out
Yes it’s borrowed time
Just so much life
Without a doubt
Only borrowed time
Who decides, I wonder why
I can’t say goodbyeDaylight casts my shadow like the rest
Cause the world keeps going on
And I know that from beyond
You feel my helplessness
But if you were standing here
You would laugh about my fears
Like you always did before
You demanded nothing else
Than you ever save yourself
So what am I frightened for
You were the one
To lead the way
Never fooled by the lights
That lead us all astray
And the last one to think
The worst of things
Doesn’t change what
Tomorrow brings
“Ľudstvo je závislé na utrpení.” José Ruiz









Povedz svoj názor