V článku Ako sa stať toltékom? (príde 7.9.2010) popíšem, ako prebiehalo učenie Castanedu. Bola tam i pekná pasáž o jednej z toltéckych techník. Don Juan ju použil, keď prvýkrát videl Castanedu, videl jeho dvojitú energetickú obálku a pritom nemal čas na veľké prejavy a presviedčania. Mal pred sebou svojho budúceho “žiaka-naguala” a musel ho nejakým spôsobom nalanáriť – okamžite, než mu príde autobus… 🙂
„Učiteľ si nikdy nehľadá žiakov a nikto si nemôže vyžiadať jeho učenie. Jeho učňov mu označí vždy nejaké znamenie. Bojovník, ktorý by sa mohol stať učiteľom, musí byť ostražitý, aby zahliadol svoj centimetrík šance. … Čo som urobil ja, bolo zmocniť sa ťa svojou vôľou. … To bol najrýchlejší spôsob, ako ťa do toho vtiahnuť. Bol to priamy úder tvojmu tonalu. Oťapil som ho tým, že som naň uprel svoju vôľu.“
Tento spôsob popisuje ako uprieť pohľad do pravého oka inej osoby. To v nej zastaví vnútorný monológ a vtedy môže nagual na chvíľu vyliezť na povrch – ale v tom je aj celý manéver nebezpečný, pretože kedykoľvek nadobudne nagual silu, čo i len na kratučký okamih, nemožno predpokladať, čo to s danou osobou urobí.
Pohľad do priameho oka nie je zízanie, ale je to skôr mocné a cielené uchopenie niečoho, čo je za pravým okom danej osoby. V pozerajúcom to vytvára priamy fyzický pocit, že svojou vôľou skutočne niečo drží.
Neexistuje však spôsob, ako si to trénovať. Je to niečo, čo sa dostavuje s dostatkom osobnej sily. Akoby sa zo solárneho plexu niečo vymrštilo dopredu – a toto „niečo“ možno zacieliť hociktorým smerom. Tento pocit sa dostaví, keď sa bojovník naučil sústreďovať svoju vôľu. Proste v istom bode života sa tento pocit dostaví – a nikto nevie, ako.
Túto skúsenosť mám z prvej meditácie pre Gaiu. V okamihu, kedy sa na kanál napojilo viac ľudí, akoby sa mi od pupku vymrštilo dopredu chápadlo, na ktoré sa ich energia “navesila”. Bolo to celkom mimovoľné, nevedela som to ovládnuť a po meditácii to zmizlo.
Niekedy sa ten pocit dostavuje pri žam žungu, keď mám problém ustáť a chápadlom sa “zachytím” o nejakú inú energiu, aby som udržala chrbát vzpriamený. V začiatkoch som sa takto operala o svoje “dračie krídla”. 🙂
Podstata tajomstva je v ľavom oku bojovníka. Ako sa bojovník zdokonaľuje na ceste poznania, jeho ľavé oko sa stáva schopným uchopiť čokoľvek. Niekedy máva ľavé oko u bojovníkov odlišný výzor – niekedy zostane natrvalo škúliť alebo je menšie alebo väčšie ako to druhé oko… proste je iné.
Keď som si prečítala túto pasáž v Castanedovi a pri žam žungu mi energia začala stúpať práve do ľavého oka, ešte si pamätám, ako som si počas žam žungu odriekala: “len nie škúliť, len nie škúliť”… 😀 Našťastie, oči zostali rovnaké! To možno preto, že to ľavé oko mám aktívne už od detstva… ale prišla som na to až pri čítaní Castanedu! 😛










Povedz svoj názor