…skočte. Nebojte sa, zachytíme vás. 🙂
Vo februári, keď som na minigrimi dávala článok o tom, ako sa nám postupne menia vzťahy, som si ešte neuvedomovala, že ide o silnú predpoveď. V tomto roku akoby sa všetko vyhrocovalo (tiež vám to pripomína Psí?): vzťahy medzi ľuďmi v mojom okolí (a aj ich vzťahy ku mne), moje vzťahy k veciam i k svetu okolo, vzťah k tomu, čo budem považovať za “realitu”… a zjavne nie som jediná, ako čítam ostatné ezo-blogy! Keby som nebola svedkom tejto silnej polarizácie posledných týždňov a dní, už si asi ani nespomeniem na ten článok na minigrimi. Ale ako to vyzerá, niekto nechce, aby som naň zabudla… Takže som sa rozhodla dať ho sem znova, mimo “poradia”:
2010: rok, kedy sa zmenili vzťahy
Ako vnímate vzťahy?
- Spozorovali ste, že svet okolo vás akoby bol iný?
- Začínate si uvedomovať, že ľudia sa k vám začínajú správať inak? Že keď s nimi hovoríte alebo im ponúkate pomoc, akoby vás nepočuli, akoby nedokázali prijať to, čo im hovoríte?
- Zisťujete, že vaše vzťahy s priateľmi a ostatnými nie sú už také zaujímavé ako kedysi?
Mnohí ľudia registrujú obrovské zmeny vo svojich vzťahoch – a s niektorými z nich nevedia dobre zaobchádzať. Aj keď si uvedomujeme “premenu” a sme na ňu pripravovaní, niektoré problémy pretrvávajú.
Mnohí z nás sa tiež zamýšľajú nad tým, ako dokážeme naplniť našu rolu liečiteľov, učiteľov a vodcov, ako dokážeme čo najúčinnejšie pomáhať ľuďom okolo nás a ako stanoviť hranicu, ktorá oddeľuje tých, čo chcú pomoc, od tých, ktorí sa rozhodli zotrvať v svojom “polospánku” a nepohnúť sa vpred…
Zmena, na ktorú sme všetci čakali, už dorazila a začína sa rýchlo šíriť v nás, okolo nás i cez nás. Priebežne mení všetko, čo poznáme, a hlavne spôsob, akým vieme a ako vnímame to, čo vieme.
Najsilnejšie nás Zmena zasiahne práve na osobnej rovine. Bude sa zameriavať na zmenu spôsobu, akým vnímame, chápeme a tvoríme si vzťah so všetkým mimo nášho vedomia. Ako bude Zmena napredovať k roku 2012 a zaň, naše vnímanie vzťahov už nikdy nebude to, čo doteraz. Keď dnes myslíme na “vzťahy”, myslíme na milencov, manželov/manželky, dieťa a rodiča. “Ja vo vzťahu k tebe, ja vo vzťahu k spolupracovníkom, priateľom a ľuďom, ktorých mám rád, prípadne ktorých nemám rád.” Ale naše vzťahy k iným ľuďom sú utvárané viacerými aspektmi než len týmto jedným.
Keď Stvoriteľ povedal “Choď na najvzdialenejšie miesto najvzdialenejšieho miesta, aby som sa poznal v svojej plnosti” (neviem, odkiaľ je tento citát, takže možno znie inak ako pôvodné slová Stvoriteľa, pokiaľ si ich ešte niekto pamätá; môj citát je preklad z angličtiny 😛 ), bežali ste vpred a kričali ste “pošli mňa!” Čo Stvoriteľ chcel vlastne povedať je “chcem poznať seba vo vzťahu k všetkému, čo ma obklopuje”. Ale časom sa naše chápanie vzťahov a ich prežívanie zmenilo na niečo dosť odlišné. Naučili sme sa poznávať samých seba nie podľa toho, ako vnímame sami seba vo vzťahu k všetkému okolo nás, ale sme sa naučili poznávať náš vzťah ku všetkému okolo nás na základe toho, čo si o nás myslia tí okolo nás.
Napríklad ma nemusia vôbec zaujímať červené tričká, ale všetci moji priatelia nosia červené tričká, pretože sú “in”, v móde. Tak sa vzdám svojho vnútorného rozumu a života podľa vlastného uznania a vlastných hodnôt a oblečiem si tiež červené tričko, aby som zapadol, aby ma akceptovalí tí naokolo, ktorí vyjadrujú svoje úsudky o tom, čo je “správne” alebo “nesprávne”, čo by som “mal robiť” alebo “nemal robiť”.
Od okamihu prvého nášho nádychu až po náš posledný výdych sme vychovávaní, aby sme sami seba definovali a merali svoju hodnotu len jedinou vecou: naším vzťahom k tomu, čo je mimo nás. Sme systematicky pripravovaní tými, čo nás vychovávajú, na vstup do “konsenzuálnej reality” alebo “skupinovej dohody”, ktorá mnohokrát nemá nič spoločné s tým, kto sme, ale má všetko spoločné s vierou, presvedčeniami a zvyklosťami systému, ktorý vychoval našich rodičov a starých rodičov.
Konsenzuálna realita (teda realita založená na vzájomnej dohode) je veľmi mocný vplyv. Podmieňuje naše vzťahy so všetkými vecami mimo nás, ale ešte drastickejšie obmedzuje naše vnímanie vzťahu so sebou samými.
Od mala sa učíme, že to, čo si o nás myslí vonkajší svet, je oveľa dôležitejšie ako to, čo si o sebe myslíme sami. Ako vyrastáme, naše myslenie, presvedčenia, konanie, reagovanie a správanie v treťodimenznej realite je ovplyvňované a modifikované tým, čo leží mimo nás. Takže takmer všetko od našich zvyklostí, postojov, preferencií až po naše túžby a sny sa zakladá na tejto jednej spoločenskej dohode: “Takto sa to robí; toto je akceptovateľné a toto už nie.”
Naučili sme sa cítiť myšlienky a pocity iných a skôr, než konáme, dávame si veci schváliť osobami v našom okolí. Naučili sme sa “sondovať” tým, že nie celkom jasne vyjadrujeme svoje prvé myšlienky a najprv overujeme akceptovateľnosť toho, čo chceme povedať. Naučili sme sa z reči tela tých druhých odčítať, č je bezpečné vyjadriť svoje priania, nádeje a sny, než ich začneme zhmotňovať. Bez toho, aby sme si to uvedomovali, vybudovali sme svoj pocit sebahodnoty na názore a posúdení iných: “Som v poriadku? Súhlasia so mnou? Som prijateľný v očiach tejto konsenzuálnej reality?”
A toto všetko sa teraz zmení.
V protiklade ku všetkému, čo nás doposiaľ naučili, vzťahy nie sú to, čo si iní ľudia myslia o nás. Aj keď je to základná pravda a podvedome ju vieme, budeme ju vnímať z celkom nového, širšieho zorného uhla. Cez tento nový uhol pohľadu zistíme, že ten najdôležitejší vzťah, aký môžeme mať, je náš vzťah k sebe samým. A všetko mimo tohto vzťahu je dar, ku ktorému si môžeme vybudovať nejaký vzťah.
Ako mnohí z nás už pociťujú, v rámci zmeny fungujú dve veľké vlny Svetla, ktoré menia naše vnútro. Prvá vlna Svetla premazáva tie naše staré spomienky, vzorce myslenia a hodnotové systémy konsenzuálnej reality, ktoré neslúžia pre naše blaho. Táto vlna destabilizuje a rozpúšťa všetko, čo nie je v súlade s naším vnútorným vzorom blaženosti a naším vzťahom k naším vlastným pravdám. Zvyšuje našu schopnosť naladiť sa na vyššiu mieru Svetla, otvára nám prístup k novým informáciám, väčšiemu porozumeniu a osvieteniu tým, čo sme už kedysi vedeli ale potom zabudli.
Druhá vlna je vibrácia Svetla vyššej dimenzie, ktorá nám dodá istotu, osobnú moc a kontrolu a vyváži nás. Táto vlna prináša so sebou aj príležitosti spoluutvárať, spoločne nažívať a existovať bez posudzovania a predstáv o dobre a zle, správnom a nesprávnom a čo by sa malo alebo nemalo robiť.
Zmena vedomia vyvoláva Prebúdzanie. V jeho priebehu nespočetné masy ľudí pociťujú výrazné zmeny v svojich vzťahoch. Mnohí si začínajú uvedomovať, že už si netvoria vzťahy k iným tým starým spôsobom. Vnímajú vzťahy inými očami a zbavujú sa mnohých generácií programovania k poslušnosti a splynutiu s masou, ktoré nám bránilo rozlišovať medzi “kto som” a “kto nie som”.
V priebehu tohto procesu sa mnohí ľudia cítia zmätení, pretože všetko to, čoho sa mohli chytiť, o čo sa mohli oprieť, v čo mohli veriť a čo obdivovali, sa postupne rúca pred ich očami.
Treťodimenzné uznávané hodnoty sa rúcajú. Tie štruktúry, ktoré nás živili, kŕmili a chránili, sa rozpadajú. Odrazu vidíme, že všetky tie autority, na ktoré sme sa spoliehali, od liečiteľov volajúcich “poď ku mne!” cez učiteľov hlásajúcich zaručenú pravdu ať po vodcov dovolávajúcich sa našej dôvery, všetky tie ustanovizne, v ktoré sme verili, sú len ilúziami postavenými na piesku.
Aj keď je tento prechod veľmi ťažký, musíme si uvedomiť, že za tým všetkým sa skrýva dôvod. Tento dôvod je presunúť našu pozornosť z nastavovania sa na požiadavky okolia dovnútra, na nastavovanie sa na potreby nás samotných. Od závislosti na pravdách iných k spoliehaniu sa na svoju vlastnú pravdu. Prvá vlna Svetla nerúca “to, čo som”, ale skôr “to, čo nie som”.
Keď k tomu dôjde, druhá, nesmierne mocná vlna Svetla nám poskytne možnosť vytvoriť si nové štruktúry, rozpamätať sa na to, kto vlastne sme a odkiaľ sme prišli a vybudovať svoju existenciu na tomto poznaní. Druhá vlna nám dáva možnosť znova naplniť vyprázdnenú šálku… V tejto druhej vlne sa naše emocionálne telo každú noc počas spánku prispôsobuje novým podmienkam. V tejto druhej vlne vzniká naše nové, láskavejšie ja. Keďže sme premazali to, “kto nie sme”, začíname si spomínať na nový typ vzťahu. Je to vzťah, ktorý máme so svojím Srdcom a svojou Dušou – vzťah, ktorý nám umožňuje myslieť Srdcom a konať s múdrosťou Duše. V tomto vzťahu začíname spoznávať sami seba a znovu sa nalaďujeme na Lásku, ktorou v našom Srdci sme.
Láska je taký rozsiahly pojem, že naša racionálna myseľ ho nie je schopná plne postihnúť. Keď však začneme žiť jej jednotlivé aspekty, Uznanie, Vďačnosť, Pohoda, Krása, Láskavosť, Vznešenosť a Istota ožijú. Keď sa s nimi zžijeme, začne magická premena, ktorá aktivuje naše vnútorné éterické svetelné telo.
Toto je tá príležitosť, ktorá sa pred nami rozprestiera v roku 2010. Sú to jednotlivé stupienky, ktoré vytvoria rámec pre najbližiu úroveň nášho vzostupu.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
ja to vôbec nevnímam pozitívne, cítim sa podvedená univerzom a všetkými bytosťami čo mi veštili tú istú vec….. necítim sa ako nad priepasťou ale v priepasti a končím s akoukoľvek duchovnou prácou… 😦
Páči sa miPáči sa mi
Snake,
je mi ľúto toho, čo píšeš… Život ešte nikdy nebol jednoduchý. Pozri sa spätne na všetko, čo si musela doteraz zhltnúť. Iste, môžeš si zbaliť kufre a vzdať to – ale potom to všetko doteraz bolo pre kočku?!
Ak je to len to, že sa potrebuješ odventilovať, tak OK. Ale ak to myslíš vážne, tak mi je skutočne smutno. Dobre, Univerzum ťa “podviedlo” (je vôbec niečo podobné možné?) – tak čo s tým urobíš? Povedieš aj ty sama seba o to, čo sa ti podarilo doteraz dosiahnuť? 😦
Všetko je to o tom, ako reagujeme na veci, ktoré “tam vonku” sú. Lebo ony tam budú nezávisle od toho, ako my zareagujeme… takže je to len na nás. To je to, čo som si hovorila v nemocnici, keď ďalšieho pacienta vynášali nohami napred.
To mi pripomína text jednej pesničky, už neviem, ktorej: “But that was yesterday / I had the world in my hand / But it´s not the end of my world / Just a slight change of plan”. (Asi Foreigner: Yesterday)
Páči sa miPáči sa mi
Snake,
myslíš, že stojíš nad celým univerzom? Myslíš, že univerzum je mimo teba, ak ťa podviedlo? Sama si sa podviedla…v mojich očiach si slabá.
Páči sa miPáči sa mi
Tomáš,
trochu tvrdá reakcia… Nepoznáš ju. Nevieš, aký má problém. Z času na čas všetci spadneme späť do našej ľudskosti – z jednoduchého dôvodu: lebo sme ľudia medzi ľuďmi…
Bezchybný bojovník (a teraz evidentne rýpem 🙂 ) si síce drží odstup, ale súčasne aj pochopenie pre tých druhých. Ak prestaneš mať pochopenie, spadneš do posudzovania – a to je signál, že svoj pohľad na vec staviaš nad pohľady iných ľudí.
Tento svet je príliš komplikovaný na to, aby si si mohol byť istý, že práve ty máš pravdu… alebo práve ja… alebo práve niekto iný… Spomeň si na Orla: “Beriem na vedomie.” 🙂 Proste to je, ako to je. Povedať svoje musím, ak som priateľka, ale “si slabá” je už posúdenie, aj keď si dodal, že len v tvojich očiach. Ale keď niekomu poviem “vieš, ja si myslím, že si debil”, je to tiež posúdenie, hoci relativizované. 🙂
Toto nie je sprduňk! Len niekoho, koho názor si vážim, potrebujem stiahnuť na zem, aby neuletel… a dúfam, že to urobí aj on pre mňa, až nastane čas. 🙂 Pax.
Páči sa miPáči sa mi
Helar,
nič nieje na sto percent, a preto nemusí nutne platiť, že každý občas spadne od “ľudskosti”. A nieje prirodzené, že staviame práve svoje pohľady nad pohľady druhých ľudí?
Súhlasím, že nemôžeme vedieť, čo je pravda, a kto ju má, ale môžeme si byť istý tou svojou pravdou, však?
Posúdiť veci je človeku zrejme prirodzené. Hm…
Vieš, Helar, ja myslím, že vôbec nevieš, čo mám za ľubom.
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Je to veľmi pravdepodobné, keďže nevidím ľuďom do hláv. 🙂 Ak budeš chcieť, aby sme vedeli, čo máš za lubom, tak to povieš. Keďže to nehovoríš, asi nechceš, aby sme to vedeli… alebo snáď od nás očakávaš, že sa budeme domnievať? 🙂 Prečo by sme to mali robiť? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Áno, očakávam, že sa budete domnievať, kedže som na to upozornil. A to preto, aby ste ma pochopili.
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Ako tomu hovoril Castaneda? Self-importance? 🙂
Máš právo byť si istý svojou pravdou – pokiaľ si uvedomuješ, že je platná len pre teba. Ale čo ti je platná “pravda”, ktorá je platná len pre teba? 🙂
Môžeš aj očakávať, že teraz budeme hádať, čo si mal na mysli… ale ja to neurobím. A čo teraz?
Páči sa miPáči sa mi
no pozor, aby si sa v tej tvojej pravde neutopila..
Páči sa miPáči sa mi
Znieš nepriateľsky? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Snake, mozno vies ze pri vesteni vychazda vzdy len jedna mozna cesta v momente vestenia. Staci aby sa nieco zmenilo a uz je to zase inac. Buduj si sama tvoje cesty, reaguj na polena co ti niekto/nieco hadze pod nohy, zdvihni sa, kasli na vsetkych a chod tvojou cestou.
Drzim ti palce a posielam ti silnu podporu.
Páči sa miPáči sa mi
Ale no! 😕
Páči sa miPáči sa mi
Veľmi pekný článok,už som ho raz “dávno”čítal,ale teraz si mi ho Heli čo by na zavolanie opäť pripomenula….:)))
v ostatnom čase sa veru človek potýka s všeličím ale tu je mnohé vysvetlené…:-)))
a som tomu nesmierne rád pretože potom …cítim že takto je to správne:-)))
Páči sa miPáči sa mi
Fajn Helar,
karty ma stol. Chcel som s tym sice pockat az do zajtra, ale takto budem mat lepsi spanok 😀
ked sme diskutovali k clanku o tom obrazku, vyvolalo to vo mne prilisny pocit niecoho viac. Bolo to : ANO! Bol som chytrejsi nez TA Helar! Tak som sa jednoducho potreboval zviest dole. Urobil som to celkom dobrovolne, pretoze viem ze ak by som to neurobil, anjely ano. A viac.
Ved si len vsimni ze sme isli uplne oftopik 😀 len som priblblo regoval na to, o co som sa vedel chytit. A co si si aj myslela? Ze si liecim komplexi? Alebo si hrala so mnou?
Ja som toto cele urobil, aby som bol silnejsi a mudrejsi. Verim ze pomohlo. Uz mi az tak nezalezi na tom ako ma vnima okolie.
😀 neber toto ako gameover. Mozno mam len schizu, a teraz sa to snazim zakriet. Ber to ako : oci na stopkach, nic nieje samozrejme. Ja viem, ze aj tebe to nieco da.
P.S.: aj udicku som ti hodil 😀
Páči sa miPáči sa mi
Som rada, že sa veci dávajú do poriadku. 🙂 Vieš (alebo možno aj nie), v minulosti som sa už potýkala s “úžasnými mladými mužmi” a zľakla som sa, že by to mohlo nastať znova… Keď na niekom, koho si vážim, vidím, že má prejavy týmto smerom, proste musím zareagovať – v prvom okamihu nechcem, aby v tom pokračoval, nechcem oňho “prísť”. V druhom okamihu si uvedomím, že mi to je vlastne jedno… že veci sú presne také, aké majú byť. 🙂 Ale toho “prvého okamihu” som sa zatiaľ ešte nezbavila. Takže nie, nehrala som s tebou. Bála som sa, že poznám koniec… našťastie som sa mýlila.
A čo som sa naučila? Tentokrát som bola odhodlaná udržať komunikáciu do posledného okamihu. Neviem, či je to “naučiť sa niečo”, ale rozhodne som ne-robila. 🙂 (Aspoň raz. 😕 )
Páči sa miPáči sa mi
Tomáš, možno som slabá, ale som aká som a nebudem zo seba robiť niečo čo nie som, a ani nie je prečo lebo mi je úplne jedno čo si o mne myslíš. Nezaujíma ma aký si ty, netúžim ťa spoznať a nezaujíma ma ani čo si o mne myslíš. Každý sme nejaký a nie som tu preto aby si bol so mnou spokojný alebo nespokojný ani neusilujem aby si ma pochváli (koniec koncov o tom je tento článok, že nežijeme preto aby sme spĺňali niečiu predstavu o sebe), každý hráme sám za seba, máme inak nastavené štartovacie línie, možnosti a vôľu a nikde nie je písané, že všetci musíme duchovne pracovať.
Páči sa miPáči sa mi
Snake, zhlboka dýchaj… tu si medzi priateľmi, aj keď väčšina z nás má rohy a kopytá… 😆
Zamysli sa a uvedom si, čo zhmotňuješ! Ty si predsa v zhmotňovaní podstatne ďalej ako ja… Ak sa naladíš na negativitu, dostaneš negativitu. Ja viem, niekedy je ťažké nalaďovať sa na “hepi”, keď máš chuť do niečoho kopnúť, ale nepoznám iné riešenie. Príliš si sa upla na jednu jedinú vec a začala si hodnotu svojho života odvodzovať od nej – akoby nič iné neexistovalo. Ale ja existujem a tiež ťa potrebujem. A Gaby existuje a tiež ťa potrebuje. Mysli na to, že ak sa oddáš negativite, začneš do nej vťahovať aj nás! Sme spojené nádoby a každá nesieme zodpovednosť i za tie zvyšné dve! (Počuj, nie si ty takáto depresívna už tak 4-5 dní? Ja asi tak dlho nič nevládzem – a celkom bez dôvodu! 😦 )
Idem skúsiť vyvážiť ťa, ale prosím, prispej k tomu aj ty. A zajtra napíš, či to aspoň trochu pomohlo.
A inšpiruj sa tým obrázkom k článku. Keď sa strepeš, tak proste vstaneš, vezmeš sekundové lepidlo, dolepíš períčka na krídla a teperíš sa ďalej. Možno nie najelegantnejšie, ale je to rozhodne zaujímavejšie než zostať sedieť na mieste a nariekať. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Snake,
zabudni na to. Niesi slabá. Ja myslím, že máš veľmi pevný stred. To nieje slabosť.
Ja som jednoducho priliš závisel na názoroch ostatných – a mal som svoj stred hodne krehký. Teraz už nie.
Helar,
ďakujem. Aj keď to bolo celé o mne, bol som fakt zvedavý aj na tvoje reakcie. Boli bez chyby.
A ešte jedna vec – cením si, že si vážiš môj názor. Ale to som predtým napísať nemohol – prezradil by som sa 🙂
Páči sa miPáči sa mi
najvtipnejšie mi pripadá ako ľudia, ktorí sa tvária duchovne a prečítali milión článkov na tému NEPOSUDZOVAŤ posudzujú 😀
Páči sa miPáči sa mi
Snake, mám ťa nesmierne rada, ale… a svoj vlastný pôvodný komentár považuješ za celkom “kóšer”? 🙂 To, že končíš s duchovnou prácou, pretože si nedostala, čo chceš? 🙂
Či sa nám to páči alebo nie – všetci sme len ľudia. Máme okamihy, kedy sa správame ako svätci, a máme okamihy, kedy sa správame ako blbci. Tak to neposudzujme, len berme na vedomie – u seba i u iných.
Páči sa miPáči sa mi
ja som predsa v pôvodnom komentári nekomentovala konanie iných osôb, zo všetkého najviac uznávam slobodnú vôľu, takže ak sa niekto rozhodne ukončiť nejakú činnosť, ostatných je do toho nič pokiaľ tým neškodí iným. v žiadnej reakcii na nejaký článok som v živote nekomentovala rozhodnutie iného človeka pretože ma do toho nič, som absolútny individualista
Páči sa miPáči sa mi
by the way, už ľutujem, že som nejaký komentár napísala, nepíšem komentáre v diskusiách práve preto, že moje vnútorné prežívanie a moje psychické stavy sú moja vec a netreba ich prezentovať na verejnosti.porušila som túto svoju zásadu práve preto, že toto leto nemôžem vnímať pozitívne – prišla som o bývanie, všetky úspory, všetky istoty aj o všetko čo som chcela a nemám chuť sa tváriť že to beriem ako pozitívny stres ktorý ma niekam posunie (najlepšie k vzostupu, ktorý nám sľubujú všetci ezoterici už pár rokov a mne to pripadá ako keď pre somárom ukazujú mrkvu aby ťahal káru želaným smerom). ak sa momentálne cítim zle, je to moja vec
Páči sa miPáči sa mi
Dobre. Ale dúfam, že napriek všetkému vieš, že ťa mám rada a vážim si ťa. 🙂 A hlavne vieš, kde ma nájdeš, keď potrebuješ rozprávať. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Zvláštne že pred včerom som chcel tiež napísať taký pesimistický koment, lebo tiež sa už hodne dlho cítim zle kvôli jednej veci a tento týždeň bol obzvlášť ťažký… Už som mal myšku na tlačidle keď som sa zrazu rozhodol sa s tým tentoraz pobiť bez pomoci a ten komentár som si odložil len pre seba ako dobrý opis toho čo sa so mnou deje :). Včera nastal pre mňa úplný zlom keď ma naštvali ďalší (tiež by som ich mohol nazvať úžasní mladí muži 😀 ) a cítil som len zlobu a že ma Boh nenávidí, trestá ma a skúša koľko ešte vydržím… Moje staré klasické správanie. Keď som sa dostatočne osamote vykričal (nakoniec hnev je lepší než zúfalstvo, tak aspoň verím ja :)) tak som na to išiel tým čo Helar vždy hovorí- brať to ako fakt a nič viac. Zaujímajú ma len holé, presné fakty. Trochu som sa oprostil od emócii a akotak sa vyhrabal aj keď je to tiež dlhodobý boj a budem s tým ešte musiť bojovať veľakrát, hlavne si musím tiež dať pozor na ten hnev voči Univerzu, ak by som nepoznal vás všetkých skúsenejších a silnejších na týchto stránkach 🙂 určite by som úplne spadol. Aj včera napr. som zistil že ma okradli o 20 Eur, a moji “priatelia” sa na tom schuti zabávali. Najskôr som bol zlosťou bez seba, potom som sa ukludňoval a snažil sa prestať na nich reagovať a teraz to beriem ako nič iné než fakt: dobre spravil som chybu, mnoho chýb je to ľudské, neplač nad rozliatym mliekom a choď ďalej, a hlavne pouč sa :). Kedysi mi Lilah napísala niečo ako: a na koho iného by si sa mal spoliehať ak nie na seba”? V poslednom čase som sa k sebe choval trochu macošsky a teraz sa mi podarilo trochu sa konečne pozbierať. Už som prežil aj ďaleko horšie a nakoniec “prečo by som mal byť tak zatracene dôležitý”? (inak sformulovať ma to teraz nenapadlo). Nie som šaman a myslím že ani ezoterik, ja by som povedal že len bojovník 🙂 (rytieri Jedi ma fascinujú od dectva :)). Nuž “srdce má moc proti ktorej neobstojí žiadna kázeň”, môžem to len skúsiť prežiť :). Snakebite prajem veľa síl a nevzdávaj sa, život nie je ani dobrý ani zlý, život je ;).
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Výborne! Najlepší a naprísnejší učiteľ sme vždy sami sebe… A Lilah ja môžem. Je múdra, aj keď niekedy povie pravdu priamo na hlavu, čo nie každý ustojí; ale keď má pravdu, tak má pravdu – nad tým niet čo bádať alebo zaujímať k tomu postoje! 😆
A nič si z toho nerob, že si “len” bojovník. Keď budeš dosť dlho “len” bojovník, zistíš, že si rovnako ďaleko ako každý mystik, ezoterik, mág či bosorák… Cesty sú rôzne, cieľ je jeden. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
🙂 ja som tiež napísal úplne taký pesimistický koment ako Snake. A to dokonca dva. Obidva som zmazal. Keď to už píšem, musím tiež povedať, že tento rok je úplne celý na nič. Ale načo by to aj komu bolo? Aby sme sa tu ľutovali navzájom? Tak som zvolil inú alternatívu 🙂
ale vedel som, že tento rok bude drsný už dávno pred ním 🙂 ale netušil som, že až tak 😀 viete, jedna vec je nechcieť už viac žiť, ale druhá je rozmýšľať ako sa zabiť 😀 zniem vtipne? 😀
Páči sa miPáči sa mi
🙂 A mal to byť vtip? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
pred pár rokmi hej 😀
inak napadli ma nejaké veci (popíšem bodovo, netreba to rozpisovať) –
sudca-obeť-hrdina (pamätám si to z psychológie, a hrdinu si ešte nerozoberala)
snažiť sa byť stále dobrým človekom vs. vyťažiť maximum zo situácie
-také inšpirácie na premýšľanie 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Tomáš,
to s tým hrdinom mi nič nehovorí. A vyzerá mi to aj dosť nebosorácke (ovšem ťažko posúdiť, keď k tomu nič neviem). V mojom vnímaní je hrdina hrdinom, pretože ho tak iní vidia. Keby som bola jediný človek na svete, čokoľvek urobím, je to úplne prirodzené a nikdy nie hrdinské, pretože to nemá kto oceniť. Bosorák robí veci preto, že ich treba urobiť, nie preto, že si to niekto všimne. Keď ideš popri rieke a na brehu vidíš metať sa rybu, tak ju hodíš do vody preto, že je to jej prirodzené prostredie a ty máš schopnosť ju doňho vrátiť, a nie preto, že máš tri želania… 🙂 A je ti jedno, či to tá ryba prežije alebo nie. Ty si len napravil niečo, čo nebolo prirodzené. Ak to tak malo byť a ona mala umrieť na suchu, tak z tej vody vyskočí zas. 🙂
Tým som, zdá sa, odpovedala na oboje 😀 .
Páči sa miPáči sa mi
Tomáš,
hej aj ja mám drsný rok, veď ja som na silvestra skoro plakal.. ale myslím že predošlé roky (2008-9) boli najdrsnejšie v mojom živote takže si to už až tak nevšímam, som rád že som to obdobie prekonal a teraz ma trápi zas niečo iné. A keď už hovoríš také pesimistické vtipy ja mám vždy odpoveď aspoň pre seba: STÁLE SOM TU :D. Inak to čo píšeš sme my na psychológii ešte nebrali, vizerá to zaujímavo :). A ja mám ajtak filozofiu never give up :), keďže niesom schopný zapametať si všetko múdre, držím sa väčšinu života na takýchto heslách 🙂 A hej je zbytočné sa len sťažovať a ľutovať sa, tým sa v tom len sám držíš, treba proste len bojovať ďalej a neprepadávať beznádeji, lebo “zúfalstvo je predzvesťou temnej strany” :D, aj ja predtým než tunak požiadam o radu sa snažím mať čo najčistčie myšlienky, čo sa mi zatiaľ nedarilo často 😀
Páči sa miPáči sa mi
Táto pieseň mi pomáhala cez jedno veľmi ťažké obdobie môjho života, keď som sa pokúsila vrátiť opäť do “sveta živých” 🙂 . Nikdy sa mi to celkom nepodarilo. Ako raz povedal Woody Allen: “Je objektívne nemožné prežiť vlastnú smrť a nezačať spievať falošne.” 🙂
Corey Hart: Never Surrender
Just a little more time is all we’re asking for
Cause just a little more time could open closing doors
Just a little uncertainty can bring you down
And nobody wants to know you now
And nobody wants to show you how
So if you’re lost and on your own
You can never surrender
And if your path won’t lead you home
You can never surrender
And when the night is cold and dark
You can see, you can see light
Cause no-one can take away your right
To fight and never surrender
With a little perserverence you can get things done
Without the blind adherence that has conquered some
And nobody wants to know you now
And nobody wants to show you how
So if you’re lost and on your own
You can never surrender
And if your path won’t lead you home
You can never surrender
And when the night is cold and dark
You can see, you can see light
Cause no-one can take away your right
To fight and never surrender, to never surrender
http://www.youtube.com/watch?v=ocnrPLKbkD0
Páči sa miPáči sa mi
Hm, takže toto sa so mnou dialo… Prvá a druhá vlna, premena. A žeby aj náznak vyvažovania energií? Hm. No ale jedno je isté. Stojím nad priepasťou, viem že CHCEM skočiť. Kvôli sebe. Viem, že to bude to najlepšie, čo sa mi môže prihodiť. Len… 🙂 sa odhodlať.
Tento rok skutočne praje vzťahom, to je fakt. Keby že mi to niekto povie na začiatku roka, že budem riešiť toto a presne kvôli tomuto dôvodu… no poklopkala by som si na čele… 😆 Ale som za toto všetko nesmierne vďačná, lepšia lekcia ma ani nemohla čakať. 🙂
(vďaka za pripomenutie článku)
Páči sa miPáči sa mi