Dnes som našla u Smejka nový článok a v ňom krásny citát:
“Zatiaľ čo pozorovaním sa človek dostáva vpred, lipnutím na obraze z minulosti stráca možnosť prežiť niečo nové v prítomnom okamihu. Niečo, čo je občas dokonca omnoho krajšie a príjemnejšie ako táto spomienka.”
Smejko, Smejkov blog
hádaj, čo mi už asi 2 týždne beha po rozume… Stať sa tichým pozorovateľom. 😀
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Mám pre teba správu. Z channelingu z 18.7.:
Ten Tomáš… Lovíte aj jeho?
🙂 Keď sa hlási, tak ho lovíme.
Páči sa miPáči sa mi
Tak predsa !!! vždy som mal tušáka, že sme pre niečo dôležitý …
My sme ich POTRAVA !!! 😮
Matriiiiix …. 😮
Páči sa miPáči sa mi
to si s kým chanelovala? 😀
Páči sa miPáči sa mi
S Gabrielom. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Helar, neviem kde sa mozem opitat tak pisem tu:
Citam teraz 5. dohodu od Ruiza, mam od neho precitane skoro vsetky jeho knihy, v pohode, 4 dohody su super, pekne cloveka oslobodia no ta 5. dohoda mi nejde pochopit. Hovori tam nieco o symboloch, budte skepticki a nasluchajte. Moc to nechapem co ma mrzi, neviem co sa tym snazi povedat. Mame na vsetko zabudnut, vsetky vedomosti zahodit, vsetky predstavy o vsetkom zrusit alebo co? Viem ze sa zaoberas aj Ruizovcami tak sa ta pitam ci by si mi to nemohla par vetami vysvetlit. Dakujem 😕
Páči sa miPáči sa mi
Samuel,
neviem, či ti poviem to podstatné, pretože knihu som nečítala, ale čítala som Ruizov článok o sile pochybnosti. A to, čo som čítala, mi hodne pripomenulo lekciu, ktorú som dostala od mojej učiteľky SRT: “Ak sa to necíti dobre, nie je to pravda, ale ego. Vtedy ho pošli do kúta.”
Aj Ruiz v článku hovorí, že najväčšiu paseku robíme sami sebe tým, čo si v duchu hovoríme. Ak tieto správy v nás nevyvolávajú pocit pohody, tak by sme mali byť voči nim podozrievavejší, pretože z nás hovorí buď Sudca alebo Obeť. Ide o to, že náš vnútorný monológ pre nás fixuje istý svet v našom vnímaní. Ak nám ten svet nevyhovuje, potrebujeme zmeniť vnútorný monológ a zafixovať si v našom vnímaní iný svet.
Ale aby sme zmenili vnútorný monológ, na to potrebujeme nástroj, ktorému sa hovorí “spochybnenie”. Čokoľvek si hovoríme, musíme podrobne skúmať. V NLP do mňa nadupali dve techniky (ono je to vlastne len jedna technika a dve jej verzie):
1. Hľadaj v svojich vyjadreniach slová “každý”, “nikto”, “všetko”, “nikdy”, “vždy”. Toto sú zásterky, za ktorými tvoj Parazit skrýva svoj úmysel. Keď ich používaš – bacha! Práve si manipulovaný.
2. Len čo zistíš, že si hovoríš “Ja som taký babrák, ešte nikdy sa mi nič nepodarilo…” prichádza spochybňujúca otázka: “Naozaj sa mi ešte nikdy v živote nič nepodarilo? Ani jediná maličká vec?” Toto si overíš. Logicky ti vyjde, že sa ti toho podarilo mnoho, i keď je to čo len to, že si ráno úspešne šiel na záchod. Ergo: vyjadrenie bolo nepravdivé. Nehovorí realita, hovorí Parazit. Parazit, do kúta! A ticho!
To je to, čo viem povedať ja z článku i z vlastnej praxe. Ale neviem, čo presne v knihe ťa poplietlo, takže nemám šajnu, či triafam do čierneho… vlastne, či vôbec triafam. 🙂
Ovšem celá táto teória nijako neráta s komplexom užasnutosti sebou samým, komplexom velikášstva. Ten sa asi cíti dobre (neviem odhadnúť; ja som skôr odborník na komplexy menejcennosti 🙂 ) a napriek tomu to je Parazit… 😕 Ale tam by som zas použila inú techniku. Kontrolná otázka: “S kým sa porovnávam?” Len čo viem povedať niekoho iného okrem seba, je to zasa Parazit.
Páči sa miPáči sa mi
Diki Helar, nie som taky zdrteny ako posobi moj komentar, no 5. dohoda ma uplne poplietla. No ja sa s tym nejako popasujem. 😉
Páči sa miPáči sa mi
som rada, že som ťa opäť našla, Helar….
Páči sa miPáči sa mi
Samuel,
v tvojej otázke bolo ešte čosi, čo som si všimla až neskôr a už nebolo času odpovedať: “Mame na vsetko zabudnut, vsetky vedomosti zahodit, vsetky predstavy o vsetkom zrusit alebo co?”
Problém je, že svet mimofyzický nedokážeme vysvetliť pomocou pojmov nášho fyzického sveta. Takže celý toltécky cyklus je zameraný na to, aby v nás “zlomil” napojenosť na vnímanie “tonalu” a nahradil ju pozornosťou nagualu – mimofyzického sveta. O tom sú vlastne všetky tieto články. Celý Castaneda nie je o ničom inom.
A teraz k našim predstavám: áno, treba ich zrušiť. Naše predstavy, ako by veci mali vyzerať a správať sa, sú totiž do nás vovychovávané a sú použiteľné len pre jeden jediný svet – fyzický. (Náš fyzický svet nie je totiž nič iné ako celoplanetárna ľudská “dohoda”, čo budeme vidieť, keď budeme vnímať to či ono.) Ak s nimi ideme do mimofyzického sveta, kým sa ich neodučíme, dovtedy nerastieme. Jedna z bosoráckych zručností sa u castanedovcov nazýva ne-robenie. Práve k nemu robím 🙂 článok. Tu je z neho citát: “Odpovedať na tvoju otázku áno alebo nie by bolo robenie. Ale pretože sa učíš ne-robenie, musím ti povedať, že skutočne je celkom bezpredmetné, či to je alebo nie je pravda. Práve tu má bojovník výhodu nad obyčajným človekom. Obyčajný človek chce veci deliť na pravdivé alebo nepravdivé, ale bojovník to nepotrebuje. Obyčajný človek sa k veciam, o ktorých vie, že sú pravdivé, stavia špecificky a inak než k veciam, o ktorých vie, že sú nepravdivé. Ak veci považuje za pravdivé, koná a verí v to, čo robí. Ale ak veci považuje za nepravdivé, nedáva si tú námahu, aby konal, alebo neverí v to, čo robí. Bojovník naopak koná v oboch prípadoch. Ak veci vyzerajú byť pravdivé, koná robením. Ak veci nevyzerajú pravdivé, ešte stále koná, ale ne-robením.” Ale zvyšok fakt až neskôr. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Helar, to je uplan bomba ako mi dnes chodia udicky. Vdaka tomuto tvojmu komentu som pochopil, co je to ne-robenie. A zistil som, zase raz, ze na to som uz prisiel davno celkom intuitivne. To sa mi stava s vela vecami.
Davno sa ma kamarat pytal, ci verim v boha/Boha. Ja som povedal ze nie. Ale mal som na mysli ze ne-verim, a nie ze neverim alebo verim. Dobre, co? 😀
Páči sa miPáči sa mi
Takže teraz už vieš, prečo od istého času neverím na náhody… 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Hmmm no ja myslim ine predstavy. Napriklad normalny clovek nema ziadnu predstavu o cloveku ako takom – vidi hmotne telo a to je cele. Ale clovek co ide trocha do hlbky, uz ma o nom inu predstavu. Ked sa pozrie na cloveka vidi tam dusu, vidi nieco viac, uvedomuje si napriklad ze je s tym clovekom Jedno a co ja vem ake veci. Ale ved to su predstavy. Takto si menime predstavy o vsetkom, na predstavy krajsie. Predstavy o zmysle zivota, predstavy o smrti. Ved iba preto sa napriklad ezoterik neboji smrti lebo ma o nej uplne inu predstavu ako normalny clovek……tak teraz neviem. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Samuel,
je rozdiel medzi predstavou a vedením. Predstavu získavaš zo svojich predpokladov. Ale predpoklady, ako je známe, môžu byť správne alebo nesprávne. Najmä tie, ktoré robíme o mimofyzickej realite. Preto je nezmysel robiť predpoklady (=robiť si predstavy) a potom sa spoliehať, že budú správne… Predpoklady nám dávajú falošnú istotu, že máme veci pod kontrolou, že ich dokážeme predvídať. To je to robenie z môjho komentára vyššie.
Lenže mimofyzická realita nemá takmer nič spoločné s fyzickou! Ten interfejs je veľmi úzky. V mimofyzickej realite nemá žiadny zmysel robiť predpoklady. Má zmysel byť večne v absolútnej pohotovosti, pripravený dať zo seba 100% toho najlepšieho, čo v tebe je. Tomu sa hovorí bezchybnosť správania. A aj veci, ktoré sa tvojmu hmotnoviazanému mozgu zdajú samozrejmé alebo zjavné, brať ako nesamozrejmé a tajuplné. To je to ne-robenie.
Veľa ezoterikov vlezie do mimofyzickej reality s predstavami o duši, láske, zásluhách, odplate a podobných nezmysloch. Potom to v mimofyzickej realite hľadajú a nájdu – pretože interpretujú len tú časť mimofyzickej reality, pre ktorú im ich predstava nastavila filtre. Rozumieš, čo ti chcem povedať? Nijaký poriadny bosorák neberie nikdy nič za samozrejmé. (A to aj z hľadiska tej formulky NLP, čo som ti písala vyššie.) Ak nie si ochotný v hociktorom momente spochybniť všetko, aj seba samého, tak máš nastavené filtre a v danej situácii nedávaš 100%. Nie si bezchybný bojovník, si len človek tváriaci sa ako bojovník. Základný postoj bojovníka je odosobnenie sa – od seba, svojich predstáv, svojich túžob, svojich strachov. Existuje len realita a ty a v podstate nemáš šancu to ustáť – ale môžeš sa nevzdať tak dlho, ako to len pôjde. 🙂
Na konci aj tak všetci zomrieme… alebo aj nie. 😆
Páči sa miPáči sa mi
Ešte ma napadá: Akú predstavu v tebe vyvoláva slovo “jediný”?
Pretože moja skúsenosť z mimofyzickej reality ukazuje, že “jediný” sa niekedy rovná “jeden z piatich”. A obe situácie sú absolútne pravdivé. Jedna je pravdivá i druhá je pravdivá, opisujú ten istý stav a tú istú osobu a pritom sa medzi ne nedá vložiť rovnítko… hoci to rovnítko je tam na mieste!
Ako na to hovorí zakaždým Gabriel, keď ho nachytám, že zasa je niečo celkom inak, než mi to hovoril: “Realita je mnohovrstvová.” 😀
Páči sa miPáči sa mi
A co priklad nejakeho cloveka, prechadza sa po ulici s blazenym usmevom, precituje naprostu lasku a bezpodmienecnost – a to len preto ze ma svoj svet podla predstav – podla predstav lasky, aby vsade videl lasku, no su to predstavy. Tak co potom. Potom ta jeho laska je falosna, ten jeho usmev a vnutorna radost su falosne? – lebo su to predstavy? Neviem mne to nejako nejde do hlavy. Jednoducho aj to ze ,,vsetko je Jedno,, je iba predstava. Ale ked pri nej citim neskutocnu lasku, tak chcem podla takejto predstavy stale zit, chcem si ju stale uvedomovat a spravat sa ku vsetkemu s tymto vedomim. Je na tom nieco zle? 😕 …….. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Inak zatial si mi pekne nalozila…..dakujem 😀
Páči sa miPáči sa mi
Samuel,
teraz som trochu zaskočená… Urobila som ti zle? Lebo to som nechcela… 😦 Čo presne myslíš tým “pekne naložila”? Dúfam, že nemáš pocit, že som na teba útočila – lebo to som nemala v úmysle!
A späť k tým predpokladom: dnes som spracovávala práve pre teba jeden článok k týmto predpokladom. Je od syna Miguela Ruiza, ktorý sa volá Miguel junior 🙂 . Najbližší “pohnuteľný” termín som mala 27.7., takže ťa poprosím dovtedy počkať. Tam sa píše aj o pozitívnych presvedčeniach a prečo sú niekedy tiež ošemetné. Ale to, čo popisuješ hore, je v pohode – máš predstavu, ktorá sa týka len teba samého a nekoliduje s ničím iným. Môže ti akurát tak skryť niektoré udičky, že niečo zlé je za rohom – ale nič viac. Je rozdiel cítiť sa hepi a vedieť, že je to len pocit z tvojho vnútra, alebo sa cítiť hepi a myslieť si, že na svete nič zlé neexistuje, ani ten hrdlorez za rohom… Vieš čo, ja ti to sprístupním, ale bude to zaheslované a len pre teba. Heslo ti pošlem mailom, dobre? A zajtra naobed to zasa stiahnem. Aby si nemusel až tak dlho čakať na svoju odpoveď.
Páči sa miPáči sa mi
Nie, nic sa nedeje, prave pre to som za tym ,,ze nalozila,, dal samaila aby to nevyznelo zle. 😀 Ja som ti iba vdacny za tvoju ochotu. Je dobre, lebo vdaka tvojim komentom som vela stareho pomenil. Takze super , ja som vdacny. 😉 A inak zatial na mail nic neprislo, no nic nemusis posielat, naozaj netreba. 😉
Páči sa miPáči sa mi
Ak sa moze este spitat, tak mam este jednu/dve veci 😀 :
Miguel Ruiz (senior 😀 ) hovori o tzv. virtualnom ja a skutocnom JA. Hovoria tam myslienku , a hovoria ju uplne naopak ako som sa s nou doteraz stretaval – Nie ste to co si myslite ze ste, ste to co skutocne ste. Trochu ma to zaskocilo ale potom som pochopil ze pre to nie sme to co si myslime ze sme lebo to pretvarame iba to virtualne ja. Doteraz som sa riadil peknou vetou – Budte svojou najkrajsiou predstavou o sebe. No zrazu to so mnou otriaslo. Takze uz nie najkrajsiou predstavou o sebe ale iba tym kym skutocne sme.
Potom si ale neviem vysvetlit to, na co sa vyvijame. Na co nieco dosahujeme, na co mame vzory (napriklad ja som mal kedysi Dalai Lamu) , naco to vsetko, ked staci by len tym kym skutocne sme. Ved to je nejaka blbost. Ziaden vyvin, ziadne pracovanie na sebe, nic? Iba byt kym, kyms kutocne sme. A na to sa predsa nemusime vyvijat. Tym uz sme. Na co sa budem ucit vacsej laske, ved to iba pretvaram virtualne ja…..tak toto mi nesedi.
2 – Mal som vzory. Mam doma pekne fotky vseliakych spiritualnych ucitelov no asi to nie je dobre. Lebo to je predstava dokonalosti. Cize teraz asi budem musiet zrusit vzory….a uvidi sa.
😕
Páči sa miPáči sa mi
Samuel
skúsim to ešte aj ja, lebo to, čo písala Hela by som nepochopil ani ja … (prepáč Hela, nič v zlom 😀 :D)
Máš chaos, že načo sa vyvíjať, keď tvrdia, že sme dokonalí … aby sme boli tým čím skutočne sme.
Zamysli sa nad tým, či si skutočne tým, čo si …. alebo či tvoje správanie, myšlienky a názory nie sú len tým, čo ťa za celý tvoj život naučilo okolie.
Predstav si, že to, čím skutočne si, je JADRO teba a to, čo si teraz myslíme že sme, je iba OBAL s mnohými vrstvami. Takže vyvíjať sa znamená, postupne odstraňovať tieto vrstvy obalu, až kým neodhalíme čisté jadro. To jadro tam bolo a je stále, len ho musíme odokryť.
Byť tým, kým skutočne sme, je proces odhadzovania vrstiev filtrov, ktoré sme získali nielen tento život, ale po mnohé životy pred týmto.
Hádam zrozumiteľnejšie … (zas na druhej strane, to, že pre mňa bolo Helarine vysvetlenie nezrozumiteľné, ešte neznamená že si to nepochopil ty, alebo niekto iný) 🙂
Páči sa miPáči sa mi
😥
Páči sa miPáči sa mi
Samuel,
samozrejme, nemôžem si byť istá tým, čo myslel MRsen. 🙂 , ale pripomína mi to jeden článok, čo tu už bol: Ako zrušiť posudzovanie a pripomína mi to budhistické úvahy z Mračnej hory Sme viac ako naša predstava o sebe a Kto je “ja”? .
Tá tvoja “najkrajšia predstava” nemusí byť nutne nevhodná – len si musíš dať pozor, aby to bola tvoja vlastná predstava, nie niečo, čo si automaticky prebral od iných a z prostredia.
Veľmi často nevieme, kto vlastne sme. Zisťujeme to tak, že na iných ľuďoch niečo s nami zarezonuje (zákon rezonancie) a my sa pustíme tým smerom. Po čase možno niečo na tom človeku u nás “odrezonuje” alebo nám “zarezonuje” niekto iný. Takto nás naša duša, náš nerealizovaný potenciál, ťahá dopredu. Mať vzory nie je zlé – ale zasa: mal by si vedieť, prečo tento vzor je tvojím vzorom, teda ktorá časť z neho rezonuje s tebou. Rezonuje totiž na tvojom skutočnom ja a bola by chyba, keby si od vzoru prebral aj veci, ktoré “nerezonujú”, len sú tak nejak “pribalené”.
No, je to guláš. 😦 Takže: máš dve ja. Jedno je prirodzené, druhé je umelé. (Článok Dve mysle v nás.) Rozvíjať treba tú prirodzenú časť, ale veľa ľudí to robí práve naopak a rozvíja tú “nadstavbovú”, aby sa zapáčili svetu. Potom žijú falošný život.
Ak si dáš pozor a rozvíjaš tú prirodzenú časť (teda najprv si ozrejmíš, kto si), potom hocijaká metóda rozvoja ťa dostáva dopredu. Ak rozvíjaš tú nadstavbovú časť, zostávaš stáť na mieste nezávisle od metódy, ktorú použiješ.
Je to zrozumiteľné? 😕
Páči sa miPáči sa mi
No kupodivu som teraz pochopil vas oboch. 😉 (samozrejme nic v zlom) Teraz som dostal 2 nahlady na problematiku, no teraz ja si z toho musim spravit v hlave nejaky rešerš. 😀
Páči sa miPáči sa mi
Teraz ma nieco napadlo. 🙂 Mame pohar do polky napusteny vodou. A mozu k nemu prist 3 typy ludi. Prvy pride a povie napol prazdny(je pesimista, vidi vsade tu ,,horsiu stranku,, a vlastne mozeme povedat ze sa ubera o celu realitu, nevnima pravdu.)
Druhy povie napol plny, (optimista, pravdepodobne sa snazi vidiet vsade tu lepsiu stranku veci, vidi vsade lasku, no viac menej tiez nevnima celu realitu)
Treti pride, nevyprodukuje ziaden usudok, vnima holu pravdu – pohar a v nom voda.
No ja ja sa pitam ze ktorym sa my teraz snazime byt. Pesimistom asi nie, ale optimistom tiez nie? Sice nevnima (asi) celu realitu, no vidi vsade tu lepsiu(pre neho….) stranku veci. Vidi vsade lasku. No nie su to predstavy, s nicim sa neztotoznuje. Jednoducho chce vidiet veci krajsie tak ich tak vidi – pre neho krajsie. Kym chceme – (ak to tak mozem nazvat ze chceme) byt?
Heh….dneska mam volnejsi den tak to vyuzivam na zamyslanie sa. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Pesimista aj optimista sú jeden a to isté, len s iným znamienkom (myslím +/-). Obaja posudzujú – podľa svojich filtrov. Podstata je prijať tú skutočnosť bez posúdenia obsahu (teraz nemyslím obsah pohára 😀 )
Vidieť všade lásku, to nemusí byť predstava. Záleží síce čo pod tým pojmom myslí, ale ak naozaj vníma tú nepodmienečnú (nie tú našu “ľudskú”) tak vidí práve to, čo je. To nie je predstava niečoho krajšieho …
Páči sa miPáči sa mi
Diki Miro, dakujem. 😉
Páči sa miPáči sa mi
No, a jedna z mojich poslednych otazok, pre mna asi najdolezitejsia a pre vas asi jedna z tych cudnejsich. Ako si vy organizujete svoju cestu, ako ju chapete? Ja som si svoju cestu doteraz rozdeloval na male podcesty, napriklad: som si hovoril ze je to – cesta lasky, cesta majstra sna (pojem od Ruiza) , cesta majstra zivota, ….a takych ciest som mal vela.
Toto co som sa vas tu pred tym pital, tak to ste mi postupne zrusili moje cesty. Som rad, dostal som nove nahlady na ne. No ja teraz neviem co dalej. Mam si zase urobit nove cesty? – asi nie, ako uz asi je citit som sa s nimi dost ztotoznoval. Tak co…mam mat jednu cestu a iba po nej kracat alebo co.
No a z toho prudi moj dalsi problem. Nedokazem veci len tak robit. Na to aby som si napriklad otvoril nejaku knizku, som si musel povedat: OK, mozem ju ist citat, lebo patri do mojej napriklad cesty lasky. Ale takto nic nedokazem robit, do nicoho sa pustit. Vsetko si musim overit….a to vobec nie je prirodzene kracanie. Musel som to zrusit, ved som si uvedomil ze predsa nepotrebujem ,,cestu jogurtu,, 🙂 na to aby som isiel do chladnicky a dal si jogurt. Jednoducho si ho dam lebo chcem.
A preto obdivujem vas co v pohode chodite na chi kung, v poho robite samanske cesty – ja to nedokazem, jednoducho neviem preco, ale mam nejaky blok. Asi bude problem v tom ze nedokazem len tak kracat po ceste…no neviem. Nedokazem sa do toho len tak opriet a nechat sa viest prudom.
Vy ste asi take nieco nikdy nemali, ale toto je moj staly problem. Nedokazem si iba tak pozerat stranky, a jednoduho sa tomu venovat absolutne prirodzene… tie veci chcem aby sa stali pre mna normalne, no ako keby to neslo……..no, nalozte mi.. 😕
Páči sa miPáči sa mi
Samuel,
každý máme svoj vlastný prístup k životu. Niekto potrebuje začať robiť a potom si z toho poskladá veľký obraz. Iný potrebuje najprv poznať veľký obraz, aby si vedel vyberať. To sú dva extrémy a medzi nimi je ešte nespočetné množstvo kombinácií.
Podľa toho, čo píšeš, si šmrncnutý trochu do toho druhého extrému – plánuješ. Je to absolútne OK, pretože ti to dáva pocit úžitku. Ale (:-) vždy sa nájde nejaké “ale”) keď máš dobre stanovený cieľ, tak potom čokoľvek urobíš, vie ťa k tomu cieľu posunúť. Čiže neplytvaj priveľa energie na rozmýšľanie o technikách. Ak chceš do Ríma, nakoniec sa tam dostaneš. Možno všelijakými poľnými cestičkami, ale ak máš nezvratný úmysel, tak sa tam dostaneš. To je moja jediná skutočná lekcia z celého môjho života – stačí nezvratný úmysel. Ale nie pol dňa, týždeň, rok… “Nezvratný” znamená “večný”.
Myslím, že na 3.8. je naplánovaný článok, ktorý by ti mal ukázať, ako tá toltécka cesta “vyzerá” (je tam dokonca obrázok, ktorý už dnes nepovažujem za najšťastnejší 😕 – to sa stáva ľuďom, keď chcú mnohovrstvovú informáciu preniesť v prehľadnej podobe). Z neho možno pochopíš, že všetky tvoje “cesty” sú len jednotlivé “etapy” na celkovej ceste, ktoré ťa vždy dostanú v nejakej oblasti dopredu, aby si sa mohol posunúť súčasne v tých ostatných. Aj tu totiž platí teória úzkeho hrdla – a práve si mi dal nápad na ďalší článok! 😛
Páči sa miPáči sa mi
Vies ja…. umysel nie je moj problem. Ja tak chcem, tak velmi chcem zit a uzivat si zivota s mudrostou, tak nadherne a predsa tak lahko. Mam svoj vysnivany zivot a je pre mna uzasny, niekedy mam aj slzu na krajicku. Pre to , lebo po tom velmi tuzim (co asi neni dobre – rozdiel medzi je a malo by byt) a pre to lebo mi nejde dosahovat to. Mam nejaky blok, ludia v poho medituju, a tieto veci pokladaju za uplnu samozrejmost. Ja sa do nich stale musim ako keby osmelovat. Nebojim sa….. Jednoducho z toho este nie je ordinary reality. Aj tebe tak dlho trvalo zvykat si a absolutne v poho to prijimat? Hmm…. 😦
Ja iba nejaku malu radicku zo zivota ako sa z tejto blbej veci vymanit a zacat Zit…
Páči sa miPáči sa mi
Čo tak: byť bezchybným bojovníkom? Vo všetkom, čo robíš? Nech už robíš čokoľvek – robiť to naplno a pri plnom vedomí, teda aj s poznaním, že možno ide len o tvoju predstavu a nie o realitu… Keď si poskladáš moje komenty z posledných dní, tak vlastne svoj návod máš. 🙂 Tu a teraz – na 100%. Dôverovať sebe a dôverovať svetu. A ne-robiť, teda pokračovať v dôverovaní aj napriek tomu, že niekedy spadneš do pochybností a budeš vidieť veci, ktoré to do tvojho momentálneho svetonázoru nepasujú. Existuje jeden bod, v ktorom nám zapadne absolútne každá vec do skladačky. A ten bod je náš cieľ. To, že niečo nezapadá, je len signál, že sme stále ešte iba na ceste k nemu. 🙂
Ako dlho to trvalo mne? No, anjeli ma lámali 1,5 roka a bola to dosť príšerná životná skúsenosť. Tak príšerná, že dnes mi už kdečo prichodí ako hračka… 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ešte jeden malý podryp: “tak velmi chcem zit a uzivat si zivota s mudrostou”
Tak začni! Fake it till you make it. (Rob sa, že to tak je, až kým to tak nebude.)
😛 Tak toto teda asi bola nakladačka… 🙂 …ale v dobrom! 🙂
Páči sa miPáči sa mi
No, niekomu treba nalozit, a niekoho zas upalit 😛 ……ale myslim si ze ty to urcite nebudes (aspon ja zapalku neprilozim) 😉 … Dakujem.
Páči sa miPáči sa mi
Hm.. ale predsa len byt bezchybnym bojovnikom nie je zase ztotoznovanie? Totiz neviem odhadnut tu zdravu mieru. Na jednej strane symboly su neuzitocne, zbytocne zavadzaju a tak… No na strane druhej mozeme vdaka nim chapat veci – napriklad symbol, slovo ego. snazime si do toho symbolu natlacit nase interpretacie, chapanie az kym nezapadne do skladacky a tym sa pohneme vpred. Viem, nie je efektivne sa ztotoznovat s ,,som clovek,, ,,som Slovak,, . No niekedy nam to moze pomoct – som bojovnik (samozrejme najprv do symbolu bojovnik musime vlozit nase interpretacie a chapanie). Tak isto povedanie ,,som na ceste lasky,, moze byt omedzujuce presvedcenie, ktore nam moze zabranit robenie nejakych veci ak ho zle chapeme, no na drhej strane nam moze pomost prekonat vela veci. – samozrejme ak nase predstavy o tom nie su obmedzujuce….. alebo? 😀
Páči sa miPáči sa mi
Samuel,
ja ťa pohryziem… 😛 Príliš špekuluješ! Samozrejme, bezchybným bojovníkom sa najprv treba stať, ale potom sa s tým už možno pokojne stotožniť, pretože základom bezchybného bojovníka je nestotožňovať sa s ničím… takže ak sa stotožníš s tým, že sa s ničím nestotožníš, nemáš problém! 😆
No a ako sa ním stať: preskúmať svoje presvedčenia a dohody a zlúpať ich zo seba ako šupinky cibule. A keď prídeš k tomu mäkkému, zraniteľnému jadru, tak ho akceptuješ presne také, aké je. Nečakáš od seba viac než to, čo si. Nečakáš od iných viac než to, čo sú. Všetci sme dokonalí – svojím spôsobom. Ten spôsob však musíš mať snahu odhaliť – pre seba i každého, kto ti prejde cez cestu.
Ak toto zvládneš a súčasne ošetruješ každú situáciu, akoby bola tá najdôležitejšia v živote, bez záujmov a predpojatostí, žiješ bezchybne. Či už si hovoríš “bojovník” alebo “tvarohový závin”. 🙂 Vtedy si na správnej ceste. A všetci sa zídeme v blázinci. 😀
Páči sa miPáči sa mi
😀 ….. 😆 😆
Páči sa miPáči sa mi
30 dní vďačnosti (30) 2012 (27) afirmácie (48) Ako si zhmotniť sen (31) Anielov kameň týždňa (93) astrológia (63) bezchybnosť slovom (55) bezmocnosť (31) bolesť (32) budhizmus (26) Carlos Castaneda (234) denník vďačnosti (31) depresia (39) dohody (44) duša (40) Eckhart Tolle (29) ego (102) emócie (145) energetické štruktúry (114) fokus (32) Gabriel (179) Gaia (52) Guy Finley (29) hnev (35) hudba (181) humor (433) interpretácie (41) Jiddu Krishnamurti (29) karma (50) koreňová čakra (33) kotviaci bod (45) LOA (59) Lujan Matus (41) Láska (69) mandala by Ambala (53) mantry (33) meditačná hudba (36) Miguel Ruiz (94) Misa Hopkins (29) nagual (40) neber nič osobne (40) negativita (88) nerob predpoklady (38) NLP (27) Nájdi chybu (37) náš príbeh (101) Obeť (52) obmedzujúce presvedčenia (31) Od zimy do jari (92) osobná sila (101) osobné (39) pathworking (157) podvedomie (42) postoje (27) posudzovanie (79) pravda (27) presvedčenia (33) programovanie podvedomia (31) príkoria (41) psychohygiena (119) rekapitulácia (40) relaxácia (29) Rok pre seba (53) samonastolené obmedzenia (117) sebadôležitosť (115) sebahodnota (39) sebaobraz (124) sebapoznanie (107) sebavnímanie (26) silové zviera (35) smrť (28) sny (153) Sonia Choquette (27) spirituálny sprievodca (46) strach (125) tarot (80) testy (31) toltékovia (28) toning (72) tri energie (27) tu a teraz (71) vedomie (55) vibračné vyladenie (75) vnímanie (85) vnútorný monológ (77) vzostup (121) vzťahy (92) vôľa (27) vďačnosť (48) zhmotňovanie (516) zmena (26) zmena fokusu (51) zrkadlá (46) zvyšovanie vibrácie (65) zákon rezonancie (76) úmysel (intent) (26) šťastie (54)
Ďalšie moje knihy nájdete na mojej druhej stránke Belangelo.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre helar Zrušiť odpoveď