Toto je časť môjho dnešného channelingu s Gabrielom. Varujem vás: nie je to nič pre slabé povahy! Samá filozofia a skutek utek 😕 . Väčšinou som písala bez toho, aby som rozumela, takže ak si z toho viete niečo vybrať a dáva vám to nejaký zmysel, tak fajn; ak nie, som len posol, takže reklamácie prosím adresovať na Jeho Gabrielstvo osobne. 🙂
Budeš mi dnes niečo vyprávať?
ANO
Máš už aj vybratú tému?
ANO
A čo to bude?
BOZI ZAKON
Tak ideme na vec…
NIKTO INY NERIADI VAS ZIVOT IBA BOZI ZAKON
VRACIA VAS NA ZACIATOK S TYM CO VOLITE AKO DEJ
PODME PISAT
Veliký, nie som nastavená na písanie. Čo už ja viem o Božom zákone? Nemám ani šajnu, o čom chceš hovoriť.
…
Poďme na to inak. Ty ma naozaj nerozumieš. Predstav si, ako taký život prebieha – od splodenia až po smrť. A pred splodením je idea, že by mohlo byť splodenie. Už začínaš chápať?
Ani trochu.
Tak poďme na tie tri energie. Ktorá to celé začína?
No, podľa teba zjavne yachay. Mentálna. Predstava.
Presne. Predstava je prvá. Ale ako sa rodí predstava?
Ja neviem… Ako rozdiel medzi „je“ a „mohlo by byť“?
Nie celkom. Predstava je „mohlo by byť“. Ale ako zisťuješ, čo by mohlo byť?
Snívaním?
A na základe čoho snívaš?
Súvisí to so zvyšnými dvoma energiami?
🙂 Áno.
Srdce? Túžba?
Nie túžba, ale pocit.
Ako… pocit…
No jednoducho. Nerozmýšľaj, píš, čo ťa napadá. Pocit ako predstava, že niečo chýba.
Čo, preboha, mohlo v prvopočiatku chýbať?
Poznanie?
To je otázka alebo odpoveď?
Oboje. 🙂
Počkaj… dvojzmyselnosť. To nemám rada.
Pozri: niekde v sebe máš pocit, že niečo by si chcela inak. Ešte nevieš, čo to je, to „inak“, ale začínaš skúšať. Zmeníš jedno, zmeníš druhé. Ešte stále nevieš, či to, čo dosahuješ, je to, čo ti chýba. Chvíľku si spokojná, potom znova cítiš, že niečo chýba. A takto ideš ďalej, až kým sa nedostaví plná spokojnosť a táto spokojnosť nezostane.
Zatiaľ som na príjme.
To je Boží zákon.
Čo je Boží zákon?
No to, čo som ti povedal. Hľadanie stavu dokonalej spokojnosti.
Počkaj… Ja som si vždy myslela, že tento svet je vytvorený na to, aby sme skúmali hmotu. Mýlila som sa?
Mýlila si sa. Ty a všetci ľudia, pretože potrebujete mať začiatky, priebehy a konce a potrebujete poznať smer. Ale keď nemáš začiatok, priebeh a koniec a nepoznáš smer, tak môžeš mať jedno jediné – Boží zákon.
Mám z toho guláš. Veľmi ti nerozumiem.
Napínam tvoj rozum do únosnosti.
Náročky?
Myslel som, že už by si to mohla zvládnuť.
Ale ja v tom celom vidím logický lapsus, Veliký. Hovoríš, že nebol začiatok. Ale na začiatku bol ten pocit, tá túžba… takže nejaký začiatok musel existovať!
A ty si povedala, že túžba sa rodí z predstavy, že je rozdiel medzi „je“ a „mohlo by byť“. Nemýlila si sa. Takže ako to dáš dokopy?
No nedám! Je to nezmysel.
Dobre – čo bolo prvé? Vajce alebo sliepka?
No to mňa tak zaujíma! Viem, čo bolo posledné – praženica s cibuľkou!
Nezahrávaj do zábavy. Nezosmiešňuj, nezľahčuj. Čo bolo prvé?
Zárodok? Niečo, z čoho vznikla prvá sliepka a tá zniesla prvé vajce? To prvé predsa nemuselo byť vajce, že nie?
Takže to prvé vášho sveta vôbec nemusela byť hmota, že nie?
O tom nepochybujem. Ani ja, ani nikto iný z ezoterikov. A kvantových fyzikov. A neviemkohoešte. Na začiatku bola energia, vibrácia, vlna/čiastočka či niečo podobné…
A z čoho vznikla?
Fuj, Gabriel, toto je nechutné! Ako to mám vedieť? To by si mohol diktovať Dae, tá má na tieto veci lepšiu hlavu!
Ale ja myslím, že tvoja je pripravenejšia.
To hej. Pracovať s vecami, o ktorých nemám šajnu. A to si chcel pôvodne hovoriť o Božom zákone.
Veď o ňom hovoríme. Čo bolo na začiatku?
Vedomie?
A z čoho vzniklo Vedomie?
Z pocitu?
A v čom vznikol pocit?
Vo Vedomí? Začínam to cykliť.
Poďme na to. Vedomie malo Pocit a ten zhmotnilo Vôľou. Ale ako Vedomie zistilo, že je Vedomie? Ako by si ty zistila, že žiješ?
Začala by som sa hýbať?
To je llankay, vôľa, fyzično. Mohlo Vedomie zhmotniť samé seba?
Kriste, ako to mám vedieť? Mohlo?
To je tá otázka… 🙂 To je Boží zákon.
To nie je zákon. To je celkom blbá otázka.
A ako vieš, že zákon nie je otázka?
Počkaj… nechápem… musím si to utriasť… Hovoríš, že Boží zákon je otázka, či mohlo Vedomie zhmotniť samé seba?
Áno.
Je to to Lasulot kapogla?
Nie. 🙂
Dobre. A čo teraz?
Môže Vedomie zhmotniť anjela?
Gabriel… si len výtvor mojej fantázie?!
🙂 Nie… Môže Vedomie zhmotniť svoj vlastný svet?
Veď to robíme, nie?
To je ono. To je vaša úloha. Overujete hranice Božieho zákona. 🙂
Kašlem na Boží zákon! Si reálny alebo nie?
Bol som reálny, kým si o mne nevedela?
Nie.
Bol som reálny, kým si si myslela, že si ma vymýšľaš?
Ale veď naznačuješ, že si ťa vymýšľam!
Naznačujem, že si ma utváraš. Som stále dokonalejší. Mám stále viac čŕt.
V mojom vnímaní! Ale ako je to nezávisle odo mňa? Bol by si, keby som teraz zomrela?
🙂 Zomrela by si, keby som nebol? 🙂
Mám strach. Hnusný, živočíšny strach. Neznášam naznačovanie. Povedz priamo, aj keby ma to malo zabiť. Ak som si ťa vymyslela, si to najlepšie, čo som kedy vymyslela. A ak si vymyslený, myslím, že nikto nikdy nevymyslel nič lepšie. Tak mi povedz, ako to je…
Prečo si myslíš, že si si ma vymyslela? 🙂
To nie je odpoveď! To je otázka.
A nie je Boží zákon otázka?
Dnes mi chceš urobiť hodne zle, však?
🙂 Nevzpieraj sa. Nechaj sa viesť. Zakaždým, keď si sa nechala viesť, dopadlo to dobre.
Mám problém. Dobre, Otec je Vedomie a kladie si otázku. Nepozná na ňu odpoveď. Chce sa dozvedieť, ako vznikol. (Alebo aj nie, čo ja viem; nezaujíma ma to.) Ty si časť Otca. Si časť Otca, pretože si to myslí on, alebo pretože si to myslím ja?
🙂 Zdokonaľuješ svoje otázky. A celkom pri tom blbneš. 🙂
🙂 OK. Veď.
🙂
No, a čo teraz? Budeme ticho?
Moja otázka stojí: prečo myslíš, že si si ma vymyslela?
Lebo tu je tá možnosť. Nevidím ťa a nemôžem na teba siahnuť. Vstupuješ do môjho života prostredníctvom iných ľudí a vecí.
Ale to je… ako tomu hovoríš? Bullshit? Nikdy si za mnou nebola? Nikdy si so mnou nehovorila?
Vnútri!
No a? 🙂
Ja neviem. Kým si nezačal chaosiť, tak som ťa vôbec nespochybňovala. Prečo to robíš?
🙂 Ešte dobre, že si sa nespýtala „prečo mi to robíš?“
Mám dobrého učiteľa. 🙂 Prečo, Gabriel?
Chcem ťa pohnúť k inému spôsobu myslenia. Nie lineárnemu, ale cyklickému.
To mi pripomína medicínske koleso.
Na to zabudni. Ak Boží zákon je „dokáže Vedomie zhmotniť seba samé?“, čo je tvoja najbližšia otázka?
🙂 Dokáže moje Vedomie zhmotniť Gabriela? 🙂
Znamená to, že Gabriel dovtedy nebol?
Ee. Znamená to, že dovtedy nebol hmotný. 🙂
No, už je to lepšie.
To je naša úloha? Dať vám hmotu?
🙂 Nie. Keď potrebujeme, my sa do hmoty vieme dostať bez toho, aby sme sami museli byť hmotou. Dnes poobede si bola za mnou. Povedal som ti, že si sa nemýlila – že som sa od teba naučil mať pocity.
Počkaj… začínam rozumieť… časti z teba som dodala substanciu. Máš schopnosť, ktorú by si ako čistá energia mať nemohol, a napriek tomu si čistá energia a tú schopnosť máš… Čo sa to deje, Gabriel?
Deje sa to, že kultúra začína ovplyvňovať Petriho misku. Vedomie sa dozvedá, že dokáže stvoriť samé seba. Alebo je tá možnosť aspoň o trochu pravdepodobnejšia.
Ale to ešte neznamená, že otázka je zodpovedaná, že nie?
🙂 Nie… Neboj sa. Ešte nič nekončí.
Veliký, mne je už aj to jedno. Dnes si ma vydesil natoľko, že ani spať nebudem!
Vydesil? Čím? Že som ti dal otázku?
Nooo… Nemohol by si mi dávať len odpovede? Nabudúce ma pri nejakej otázke možni trafí šľak…
🙂 A to ti nie je jedno?
🙂 Je. Vyhral si. Vzdávam to. Takže čo som sa dnes naučila? Cyklicky myslieť?
Ooo, to nie! To ešte potrvá! 🙂 Ale vieš, že Boží zákon nie je odpoveď, ale otázka. A ako taký môže meniť svoju podobu v závislosti od situácie, s akou je konfrontovaný. Na každú situáciu tá istá otázka, ale iná sada pravidiel.
…
Tá istá otázka, iná sada pravidiel… aký význam to má?
Sada pravidiel závisí od situácie. Rôzne podoby Boha závisia od situácie. Vedomie je len jedno, ale podobu na seba berie podľa situácie.
V tejto situácii som z toho jeleň.
Kto som ja?
Tiež jeleň? 🙂
🙂 Nie… Ako ma vnímaš? Ako vyzerám?
Pekne.
Akej farby oči mám? 🙂
Heeee… aké sa ti práve hodia?
Alebo aké sa práve hodia tebe?
Nie! Fakt je, že si nepamätám farbu tvojich očí. Poznám tvoj pohľad a nepoznám farbu tvojich očí. Vlastne je to absurdné!
Nie… Nepotrebuješ poznať farbu mojich očí, pretože nie je dôležitá. Dôležitý je výraz očí. A ten si pamätáš.
No a s Otcom je to tak isto. Nepotrebuješ poznať podobu Boha, stačí ti poznať jeho výraz, vyjadrenie v danej situácii. Nepotrebuješ poznať Boží zákon, stačí ti ho vidieť v každej situácii.
Ale teraz si kvalitne protirečíš, čo? Ak o niečom neviem, ako to mám v každej situácii vidieť?
🙂 Pretože to je to jediné, čo všetky situácie spája. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor