Minule som na jednom z blogov čítala, že sa niekomu podarilo “vystúpiť z času”. A ešte v ten deň mi od Suzan Carrollovej prišlo ďalšie posolstvo od Arkturiánov – o tom, ako sa práve potrebujeme zbaviť nášho vnímania priestoru a času, aby sme pokojne preplávali do vyššej dimenzie (tej piatej):
Pre život v piatej dimenzii sa potrebujete zbaviť svojej závislosti na ilúzii času a priestoru. Používame slovo „závislosť“, pretože žiť v predstave času a priestoru bolo podstatnou súčasťou vášho treťodimenzného myslenia.
Tento typ treťodimenzného, lineárneho myslenia vám do veľkej miery prekáža vnoriť sa do vášho života v piatej dimenzii. Lineárne myslenie si stále myslí, že treba čas na to, aby sme sa dostali na miesto, kde sa deje piata dimenzia. V skutočnosti je piata dimenzia stav vedomia, v ktorom sa čas a priestor zliali do TU a TERAZ.
Novoaktivovaný Multidimnzionálny Operačný Systém podstatne podporí vašu schopnosť myslieť z uhlu nekonečnosti. Myslenie z pohľadu nekonečnosti vám umožňuje vnímať realitu ako tok zážitkov, v ktorom sa rozhodujete účastniť TU a TERAZ. Niet tam miesta pre zážitky, ani ich začiatok alebo koniec. Ale tak, ako potrebujete zapnúť televízor, aby ste mohli prijímať program, potrebujete v sebe zapnúť vaše myslenie z pohľadu nekonečnosti, aby ste plne pochopili naše správy.
Keď zapínate televízor alebo diaľkovým ovládačom meníte kanály, vysielate špecifickú vlnovú dĺžku, ktorá ten kanál aktivuje. Takisto sa môžete naladiť na myslenie z pohľadu nekonečnosti tým, že sa sústredíte na váš výber reality a potom použijete silu úmyslu na to, aby ste ju vnímali.
Toľko Arkturiáni a ja ich len doplním, že to, čo píšu, je vlastne návod na zhmotnenie – nasimulovať v sebe fyzické pocity situácie, ktorú chceme zhmotniť.
No a dnes ráno už si viem predstaviť, ako to v tej 5. dimenzii asi vyzerá 🙂 … Robila som si šamanskú cestu za Gabrielom a Efnielom. Kým ich som vnímala ako pevné fyzické telá, celý svet okolo nás bol akoby “blikajúci” – prebleskovali cez seba rôzne scenérie toho istého. A keďže som teraz “nadupaná” z Castanedu 😀 , tak mám hneď aj svoju teóriu: ak dokážeme “prichytiť” našu pozornosť o jeden z týchto prebleskujúcich okamihov, tak dokážeme daný svet zhmotniť. Jediné, čo to od nás chce, je schopnosť preniesť sa doňho… A to prebleskovanie bolo podľa mňa zhustenie času a priestoru v jednom jedinom bode – v tu a teraz.
Plus cvičenie…
Dole je jeden pohyblivý obrázok. Ak máte čas a vydržíte to, chvíľu sa naň pozerajte. Pozerajte sa naň tak dlho, až ho budete pred sebou vidieť, keď zavriete oči. Robievajte to častejšie. Uložte si ho do počítača a pozerajte naň, kedykoľvek budete mať čas. Pripravujem vás na niečo… Čo, to sa dozviete niekedy v júli (ak sa nemýlim). 🙂











Povedz svoj názor