Tento clanok poslal Peter Gasparik:
Potrebujeme aby si bol takýto. Potrebujeme aby si splnil to a to. Ak to nesplníš, nezapadneš do partie, nebudeš in. Prečo si taký odlišný? Žiješ Ty človeče ešte vôbec? Vieš čo to je život? Kde to žiješ? Myslíš si o sebe, že si niekto? Si nič. Si len úbohá nula a budeš makať tak ako všetci, lebo a to si teraz dobre zapamätaj – nikto Ti zadarmo nič nedá …
Tieto slová. Zapadajú Vám? Počuli ste ich niekedy? Stalo sa, že niekto Vás tlačil tam, kde ste nechceli byť? Ktosi Vám hovoril čo je a nie je pre Vás dobré? Stalo sa Vám to? Nerobte teraz nič. Skúste prestať čítať. Odpovedzte si. Buďte k sebe úprimní. Vedia o Vás Vaši najbližší, rodičia, priatelia, kolegovia, kto skutočne ste? Vedia, čo máte v sebe? Akú veľkosť a silu? Načo to potrebujete vedieť? Kto vlastne ste? Že hovorím hlúposti a chcete ma zavrieť? Do toho. Aj tak si budem hovoriť to, čo chcem ja. Nik mi to nezakáže. A viete prečo? Lebo to tak chcem. Lebo po tom túžim a je to moja voľba. Zároveň tým nebudem nikoho obmedzovať. Som sám sebou. V tomto je viac len Boh. Nik iný. Pretože aj Boh chce, aby ste odhodili lano a boli takými akí ste vo vnútri. Jasné, je to uletené, je to nemožné a pošetilé. Hej! Je! A viete prečo? Pretože je to tak skutočné. Tak veľmi. Lebo to, čo sa Vám zdá dobré, pekné a uhladené je niekedy mimo Vás. Nesúhlasí to s Vami, lenže Vy o tom neviete. Prečo o tom neviete? Lebo ste v tom až po uši. A nevidíte to kde ste, čím ste a ako veľmi v tom ste. Zdá sa Vám nemožné, keď sa niekto prejaví inak? Práve v tom je jeho sila. Práve on si dovolil byť slobodný a odviazaný. To je cesta k sebe. Jedna z ciest. Dôležitá. Ideme na to. Kto chce ísť so mnou, pripútajte sa. Kto nie- je veľa ciest a možností. Ale stopárov dnes neberieme. Máme plné auto… a vypredané.
Zrieť nemôžete v dave
Máte vedomosti, schopnosti a cítite sa nedocenení, pretože nik nestojí o Vaše slová, pohľady? Iste aj Vy chcete, aby si Vás niekto všímal, pohladil, zastavil sa pri Vás. Môžete to napraviť mnohorakými spôsobmi, no ponúkam Vám jeden osvedčený, tiež fungujúci. A ten znie. Prestaňte chcieť, aby si Vás niekto všímal. Je v tom háčik. Keď vystúpite z radu povrchne, všimnú si Vás ľudia a získate aj nejaký ten obdiv, no má to dočasný charakter. Časom zhasnete. Bude to aj tak falošné, pretože Vy nepotrebujete získavať obdiv od iných ľudí. To, čo sa počíta, je získať obdiv samého zo seba. Získavať Vašu silu len z Vás samých. Alebo budete nútení stále zachraňovať svoju situáciu a osobnosť plytkými rečami, skutkami. Možno niekoho rozosmejete. No stále bude Vaša osobnosť viac-menej závislá od iných. Keď zostanete sami, nebudete vedieť čo si počať. Stále budete nútení čosi robiť, aby ste prehlušili Vašu samotu. Aby ste nezreli. Čiasi ruka Vás bude nútiť zachytávať všetky potrebné informácie, vedúce k zahlteniu Vášho Ja. Preto je tento postoj dočasný, pretože je stavaný z cudzieho betónu a vody. Tu sa dostávame k druhému bodu. Ten znie. Potrebujete niečo dať. Tým, že nechcete aby si Vás niekto všímal, nie ste viazaní na chvály a záujem o Vás od iných – si zdokonalíte seba. Odstúpite od davu a stiahnete sa. Už to si ľudia všimnú a nevedia, čo sa deje. To, čo si o Vás myslia, je spravidla menej dôležité, pretože takmer vždy je to to, čo si myslia sami o sebe. I pozitívne, či negatívne. S tým sa často netreba stotožňovať. Vy potrebujete zrieť. A zrieť nemôžete v dave. Pozorujte a ukladajte si informácie tak, aby ste vedeli byť príkladom hlavne pre seba samého. Keď sa odpútate od davu, ľahko do neho preniknete. V tom je druhý háčik. Pretože pokiaľ v ňom ste, nevidíte dôvody, ktorú hrajú za a proti Vám.
Ustúpte a zachovajte si Vašu tvár. Pred každým. Tým sa vyčleníte, no nadobudnete si rešpekt. Pretože ľudia vycítia odlišnosť a majú ju radi. Aj keď navonok sa to tak nejaví. Vy nepotrebujete hovoriť iným ako majú žiť a byť. Jediné, čo potrebujete naozaj urobiť, je byť príkladom pre seba a mať spokojnosť sami so sebou. Toto keď niekto vycíti, vždy sa ku Vám vráti a Vy mu vždy, pokiaľ je to potrebné, môžete pomôcť. Ak by ste šli prvou cestou davu, nikdy by ste z neho nevyšli a vždy by ste zapadali. Stali by ste sa síce príjemným človekom, no neboli by ste spokojní. Prečo? Lebo by ste neukázali, to čo vo Vás je. Boli by ste natoľko ovplyvnení davom a väčšinou, že by ste o Vašom vlastnom názore a jadre buď ani nevedeli, alebo by bolo zapratané nepotrebným balastom cudzieho vplyvu na Vašu osobnosť. Je to ako s národným povedomím. Čím viac si národ prestáva vážiť a strážiť jeho korene, históriu a kultúru, tradície, tým viac upadá otvárajúc sa cudzím vplyvom. Potom sa už ťažko rozpozná, čo je jeho skutočné, zdedené po predkoch, alebo umelo nainfikované, podrývajúce jeho identitu. Napríklad u nás už nie je skoro žiadna slovenská firma, všetko majú Nemci, Rakúšania, Japonci, Kórejci. Ľudia sa stravujú v hyper marketoch- obchodu sa povie už skoro len shop a rozmachu zase boom. Mc Donald je známejší než Pribina….Potom upadá aj sila národa. A tak ako padá jeho sila, tak sa zmenšuje i naša vlastná. Sme súčasťou národa.
Moje dieťa sa volá Mc Donald ….
Takže aj Vy ak zapadnete do šede /síce často pútavej šede/ davu, obalíte sa množstvom Mc Donaldom, mainstreamov, boomov, coolov, hamburgerov, shopov a iných cudzích vplyvov majúcich za úlohu len jedno. Odtrhnúť Vás od samého seba akýmkoľvek spôsobom. Tak sa stáva človek ľahšie manipulovateľným a viac sa bojí. Toho práve využíval Hitler. Zasial do ľudí strach a obalil to vlastenectvom. Tak ľudí dobre manipuloval až tak kvalitne, že veľa Nemcov ani netušilo o existencii koncentračných táborov. Potrebujete odísť od toho celého, vypnúť seba, vyčistiť, obmedziť balast spoločnosťou na Vás nanesený a urobiť si hranice. Pozorovať a uvedomiť sa. Zhodiť starú kožu a vydať sa za samým sebou. Vtedy ste silní a spoločnosť sa takýchto ľudí bojí. Ona síce hovorí o ideáloch, no bojí sa. A systém ešte viac. Práve títo ľudia, odídení a znovu nájdení ako jediní môžu povedať odlišné stanovisko. Vedia ako to je, aj keď nie dokonale. Ak by ste neodišli, vždy by ste to maskovali pod prílišnú spokojnosť, ústretovosť, úsmevy a potrebu každému pomáhať. Stali by ste sa príliš známym. A urobili by ste ďalšiu chybu, keby ste príliš o sebe hovorili. Nechajte si Vaše tajomstvá pre seba. Aj tým stúpate na cene. Ale Vy keďže ste už lepším pozorovateľom a viete, že každý jeden z nás je výnimočný a naozaj zázrak, pomôžete už len tým, že vypočujete.
Takže zhrnieme si to. Najprv nechceme, aby si nás niekto všímal. Hľadáme silu zo seba a urobíme si hranice čo je pre nás potrebné a čo nie. Čo nás tvorí a čo je pre nás skutočne potrebné. Tým sa oddelíte a začnete viac zrieť, pretože nebudete prenasledovaní cudzími myšlienkami. Naopak. Začnú sa vynárať Vaše vlastné. Tie si spracujte pokiaľ sa Vám to dá. To je dlhá cesta a ťažká. No je v nej Pravda. A práve to je dobré na to, aby ste splnili druhý bod. Potreba niečo dať. Ak by ste z tejto pozície začali dávať a nemali splnený a prejdený prvý bod odídenia, čo by ste dali? Ako by ste vystupovali? Poviem Vám ako. Ako Stallone, či naštvaný manžel, hrdinský super pilot formuly 1, Robocop, Buddha, alebo zvodná kráska vo vnútri frustrovaná a plachá. Mám pokračovať? Je veľa variant. Ľudia vycítia, že nie ste to, čo ste. A ste nahraní, pretože takto nie ste stále ničím. Ani sám sebou, pretože sa stotožňujete s hocikým, len nie s Vami – Vašimi vlastnosťami. A tiež ste ich nemali čas kedy a kde spoznať, pretože ste zostali v dave. Neodišli ste. Potrebujete odísť od davu a čo najviac prísť ku sebe. Je jedno akým tempom. Len to skúste. Potom sa môžete opäť vrátiť, nikdy nie skôr.
Rastiete, napredujete a silniete
Potom môžete začať dávať. A nebude to nič cudzie. Bude to Vaše vlastné. Teda to, čo ste sa naučili vo fáze odídenia. Vtedy si Vás ľudia nielenže všimnú, ale aj keď fyzicky odídete, budete stále tam. Začnete byť viacej spokojnejší, pretože ste potrební. Odrazu vidíte, že všetko, čím ste, sa zmestí len do Vás samých. Nikam inam. Zapnete telku, rádio, čokoľvek, a tam už nie ste. Je to cudzie. Len ono to chce, aby ste to boli Vy. Láka Vás to. Bude Vám to ťahať medové motúzy popod nos a sľubovať hory-doly. Pán Systém. Len aby ste nebol sám sebou. Viete prečo? Pretože od tejto chvíle ste nebezpečný a nákazlivý! Nebezpečný pre systém, chápadlá, ktoré potrebujú tak veľa energie, aby držali ľudí v tom ako veľmi nie sú sami sebou. Odkiaľ berú túto energiu? Z ľudí samotných. Preto ste možno aj unavení, pretože nesiete na sebe lopatku obľúbeného amerického herca, predstavy nového auta, či pekných šiat. Tiež kilogram hnevu na moderátorku, pretože zarába tri krát viac ako Vy a pol tony zloby na to, že robíte, to čo z duše neznášate. Peknú kôpku to už máme na sebe, však? A čudujeme sa, že sme chorí a unavení? Keď to, čo si nesiete na sebe z veľkej väčšiny ani nie je Vaše? A Vašou energiou živíte chápadlá čo Vám stále nahovárajú aké je to potrebné a že to tak má byť? Že toto je cesta a keď žije tak milióny ľudí na svete, tak potom ani Vaše utrpenie nie je tak ťažké? Je to blud.
Lenže Vy už máte zbrane
- Vás samých a Váš nový vzťah k samému sebe.
- Nechcete, aby si Vás niekto všímal. Vašu silu hľadáte hlavne vo Vás.
- Odišli ste z takmer všetkého, čo ste neboli Vy. Čo nehovorilo o Vás. Hovorí reklama o Vás? Hovorí ohováranie o Vás? Hovoria o Vás reči o počasí, alebo bulváre? Potrebujete tak veľmi vedieť, čo sa stalo v Afrike, aké zemetrasenie, alebo ako hrali naši hokejisti? Skutočne to potrebujete k životu, zábave, alebo rozšíreniu obzorov? Viete koľko tisícok pre nás nepotrebných informácií denne prijmeme? Potrebujete vedieť kto vyhral v lotérii? Potrebujete vedieť koľko stojí v Bille mäso? Potrebujete tak súrne vidieť správy v telke? Je to o Vás?
- Otázka na Vás – Čo je z toho všetkého o Vás? Je to pre Vás skutočne potrebné?
- Dovolím, aby ma toto a toto tvorilo? Z čoho som tvorený?
- Už zrejete na to, čo Vy naozaj ste. Nie na to, aby ste boli hocikým, hocakým ľahkým vetríkom, pri poľnej bráne. Vy máte na viac! Zrejete do seba.
- Už sledujete rozdiely čo človeka tvorí a čo ho netvorí.
- Predtým ste to nevideli, pretože ste boli v dave. Už nie ste. Ste bokom. A máte tak VEĽA!
- Už to vidíte a posilňuje Vás to.
- Otvárajú sa Vám nové dvere, aby ste boli ešte silnejší.
- Zanechávate za sebou zvlečenú kožu ilúzií a odpadkov.
- Aj toto ste boli predtým Vy. Teraz sa Vám to zdá absurdné.
Rastiete, napredujete a silniete. Ste pre druhých človekom, ktorý je iný, ale je aj tajomný. Veľa sa o Vás nevie a tým stúpate na cene. Je tu ale obrovská priepasť. Všetko toto ste urobili a zrazu stojíte nad priepasťou. Tou je pýcha a ego. Pýcha Vám hovorí, že ste lepší ako iní a ste dokonca najlepší. Vy si poviete, že ste toho veľa zvládli, no Ego Vám hodí mincu a podlízavo sa o Vás ovinie slovami. – Oni nič nevedia. Ty vieš všetko.- Ak ste toto v sebe započuli je potrebné ísť do seba a vytvoriť si v sebe hodnotu. Teraz Vám ju skromne ponúkam. Tu je.
Škola Pokory
Vy sami ste tu na Zemi ničím. Všetko bez Vás ide, ste plne nahraditeľní. Ste tu zrnko v mori. Pútko reťaze, článok na papieri. Nič. Pokorte sa pre planétou a Bohom a uznajte svoju malosť. Uznajte, že to všetko, čo ste dosiahli ste nedosiahli sami. Keď ste mali úspech, neboli ste tam sám. Nie je to len Vaše dielo. Preto sa poďakujte Bohu a Vesmíru, že cez Vás hovorí a koná. Keď ste niekomu pomohli, nepomohli ste mu tak veľmi Vy, ale Božia sila vo Vás prúdiaca od Boha cez Vás. Vy ste len vykonávateľ. Tiež nikoho neliečite, ani nezachraňujete. Na to nemáte právo. Ste maličkí. Zanedbateľní. No nech ste už hocičím, ste potrební. Ste veľmi Potrební. Na to nezabúdajte. Ste sami v sebe tým najvyšším božstvom. Skloňte sa pred všetkým a ďakujte celým srdcom za to, čoho ste dosiahli a tým, ktorí Vám v tom pomohli. Však zastavte sa ešte. To, čo ste dosiahli, ste nedosiahli pre seba. Len aby ste niekým boli. Dosiahli ste to preto, aby cez Vás bolo pomáhané druhým. A aby ste boli konfrontovaní najprv s Vašou vlastnou Temnotou. Až potom ste mohli začať poznávať cestu Svetla. Aby ste tu boli, keď Vás bude potreba. A až keď sa takto prejavíte, vtedy môžete byť spokojní s tým, kto ste. Len vtedy…. To je pokora ručím Vám mojou hlavou, že ak toto precítite a takto sa zachováte, ste na dobrej ceste. Pretože pracovať, makať na sebe dokáže každý. Aj ten, kto si myslí, že to nedokáže. Aj ten to dokáže. Viac ako si myslí….
No keď Vám kričia na chválu, či kritizujú – zastavte sa. Nestotožňujte sa s tým. Ani s chválou. Ani ničím iným. Je to len výsledok Vašej činnosti a myšlienok iných, no nechajte to vedľa Vás. Ste stále čistí. Teraz je na Vás rozpoznať v sebe moment a neprisúdiť chvály, či kritiku sebe. Ale spomenúť si, že to všetko čo už teraz viete, je len to, čo ste mali vedieť. Len ste si na to spomenuli. Už ste to predtým vedeli. Teraz prisúďte chválu mieriacu na Vás Bohu a Matke Zemi. Poďakujte sa Prírode a jej zákonom a až vtedy sa oceňte Vy. Kritikou zrejete, je to učenie pre Vás. Keď to takto precítite, poviem Vám, je to asi najväčší pocit pokory a vďaky ku Bohu, uznaniu seba samého ako súčasť skladačky. Vy neskladáte. Ste len časť celku majúca ísť príkladom a ctiť si pravidlá hry. Tak ste pod ochranou. S ničím sa nestotožňovať. Len BYŤ.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre htcka Zrušiť odpoveď