Dnes budem rozprávať príbeh o jednom ezoterickom “liečení”. Mám kámošku, majsterku reiki, ktorá nielenže pomáha iným, ale je dosť dobrá aj na to, aby vo väčšine prípadov dokázala pomôcť i sama sebe. 😛 Včera ma však totálne zaskočila – potrebovala pomoc. A keď začala rozprávať, nebola by som jej uverila – ale poznám ju príliš dlho a viem, že má nohy pevne na zemi. Pre potreby tohto príbehu ju nazvem Viera. (Nie je Viera. Volá sa celkom inak. 🙂 )
Viera má dospievajúceho syna, jednu z najčistejších duší, aké poznám… No a chlapec sa zamiloval. Do kočky, ktorá sa jej veľmi nepozdávala, ale snažila sa byť tolerantná. (To viete: máte nejaký pocit, pre ktorý nemáte vecné zdôvodnenie. Proste len pocit… a potom jedného dňa sa ten pocit ukáže byť správny. 😕 ) Dokonca pretože sa obe zaujímajú o ezoteriku a dievčina – nazvime si ju Anka – pracuje so SRT a začína channelovať, vzala si ju Viera “pod patronát” a párkrát sa jej pokúsila radiť. S katastrofickým výsledkom… Anka sa vzpriečila, chytila hysterický záchvat a odvtedy trpí predstavou, že jej Viera chce ublížiť… Vierin syn už navrhoval, aby sa všetci traja stretli, pretože Anka sa začala sťažovať, že jej Viera mágiou pôsobí psychické a fyzické újmy, ale sama by s ňou nehovorila za nič na svete… Viera vtedy nemala čas, stretnutie sa nekonalo a neskôr zostalo ticho, takže si myslela, že sa devucha z toho dostala. Syn vyzeral byť spokojný, od Anky mala pokoj a tak sa veľmi nestarala.
Ale pred pár dňami zbadala, že jej syn je čoraz nešťastnejší. Chvíľu jej trvalo, kým to z neho vypáčila, ale zistila, že Anka totálne ulieta! Dostala sa do nejakej divnej ezoterickej spoločnosti, ktorá ešte znásobila jej strachy. Keď sa vypytovala cez SRT na Vierinho syna, vyšlo jej, že ju absolútne nemiluje. Keď sa pýtala na Vieru, vyšlo jej, že sa Viera snaží rozbiť ich lásku. A do toho sa ešte zamiešala i jej učiteľka SRT a začala dôvodiť, že chlapcova láska je zištná a že Anke hrozí nebezpečenstvo od Viery…
No zbohom! Chápala som, že si s tým Viera nevie rady! Chlapec chodil ako telo bez duše a bál sa, že o svoje dievča príde, dievča sa bálo Viery a nedôverovalo už ani jej synovi a hoci bolo nešťastné, že sa ich láska rúca priamo pred jej očami (lebo kyvadlo jej to povedalo), nedokázalo si pomôcť…
“Heli, ako vieš pomôcť?” spýtala sa Viera.
“No, viem urobiť nejakú šamanskú cestu a porozprávať sa s tou kočkou. Ale na to potrebujem vytvoriť si na ňu psychickú linku. Máš nejakú jej fotku?”
“Nie, ale vydolujem zo syna.”
O chvíľu sa ozvala: “Heli, on mi nijakú fotku nechce dať… Sľúbil tej ženskej, že jej fotku nebude nikomu dávať, aby jej nikto nemohol ublížiť…”
Tu už som začala pochybovať o zdravom rozume danej slečny. Ešte som Viere zašemotila niečo také, že pre jej syna bude lepšie, ak sa bláznivej baby zbaví, ale o tom Viera nechcela ani počuť: “Ty nevieš, ako veľmi sa trápi!”
Vzdychla som si. No tak dobre… Robila som podobné veci už v minulosti, ale vždy s psychickou linkou. Tak sa tentokrát bude improvizovať. 😕
Nadránom som sa vydala na šamanskú cestu. Bola som unavená a otrávená, ale anjeli mi potvrdili, že sa do toho mám zaangažovať, pretože inak sa prihodí väčšie nešťastie, tak som sa bez tranzu a obvyklých procesov jednoducho preniesla priamo na svoje silové miesto. Je to pekná čistinka v lese s pníkom, kam volám sily. Ale pretože som nemala jasno, ako mám postupovať, zavolala som si najprv ako duchovnú oporu Gaiu.
Prišla okamžite. Spýtala som sa jej, či pozná situáciu. Zrejme si to stiahla z mojej hlavy, pretože bola v obraze. “Budem potrebovať tvoju pomoc, pretože neviem, čo mám robiť,” povedala som jej. Vzala ma za ruku, zaviedla k pníku, pomohla mi naň vyliezť a prikázala, nech si zavolám Anku.
Len čo som ju zavolala, cítila som v chrbte prítomnosť jej energie. Nedokázala som ju však zhmotniť; unikala mi. Cítila som jej strach či odpor. Bezradne som pozrela na Gaiu, tá ku mne natiahla ruky, nech sa jej chytím a volám Anku znova. Zopakovala som to. Ankina energia bola silnejšia a hoci sa bránila, zhmotnila sa.
Vnímala som ju ako vyššie tmavovlasé dievča so širšou pánvou a nie veľmi inteligentným čelom. Proste takú prírodnú kvetinku, plnú predsudkov a strachov, a strašne mladučkú a nepripravenú… Povedala som jej, kto som a že jej nechcem zle. Že jej neublížim. Že vedľa mňa stojí Gaia, Matka Zem, a že jej chceme ukázať nás a náš svet, aby pochopila, že v ňom niet miesta pre zlo a nevraživosť.
Najprv sme ju viedli lúčkou, kráčala medzi Gaiou a mnou. Potom nás Gaia preniesla k akémusi zelenému údoliu, ktoré sa zhmotnilo presne na kraji mojej lúčky. Bolo tam krásne a nesmierny mier a pokoj, ako býva hore na kopcoch, kde má človek už len nebo nad hlavou… Vtáky lietali a štebotali. Natiahla som ruku a na prst mi sadol drozd. Myslela som, že to Anku poteší, ale vydesila sa, akoby som bola použila nejakú čiernu mágiu! Tak som jej povedala, nech otvorí ruku dlaňou nahor a vmyslí si do dlane cukor – a odrazu priletel motýľ a sadol jej na dlaň. Anka len pozerala, celá unesená, a mala som pocit, že sa jej môj svet začína nesmierne páčiť.
Potom ju začala Gaia nejako spracovávať. Rozprávala jej čosi a mala som pocit, že ma tam ani netreba, tak som sa vrátila späť k jazierku, či tam nenájdem Gabriela. Zavolala som ho a on vyšiel na breh. Vtedy sa Anka obrátila a zbadala nás. Obaja sme jej zamávali. Nezamávala späť; naďalej hovorila s Gaiou.
Gaia sa s Ankou pomaly vracala k nám. Keď prišli celkom blízko, Gaia Anke predstavila Gabriela. Anka bola celá šokovaná a roztriasla sa, Gabriel si čupol, aby bol menší a nedesil ju, ja som si vedľa neho kľakla a Anka a Gaia sa posadili na zem k nám.
Hovorila som jej, že by si mala zvážiť, prečo sa tak bojí Viery. Nič o nej nevie, ich kontakt bol veľmi krátky, vlastne spolu nemali takmer vôbec do činenia, takže je nezmysel, aby z nej mala strach! Povedala som jej, nech si položí otázku, prečo sa jej bojí… na základe akých informácií alebo zážitkov alebo skúseností. Keďže o zážitky a skúsenosti v našom prípade veľmi nemôže ísť, povedala som jej, nech sa potom spýta, odkiaľ tie informácie o Viere má… a aký úmysel môže mať ten, čo jej ich poskytol… Neviem, či pochopila, ale opakovala som jej to viackrát.
Uvedomila som si, že počas ich rozhovoru ju Gaia uzemnila. Napadlo ma, že by bolo treba ešte prečistiť jej kanál z korunnej čakry, aby sa jej pri SRT doň neplietlo jej vyplašené, zraniteľné podvedomie, a zdvihla som sa, že to urobím. Anka sa nebránila, celkom to očakávala, ale Gaia ma zastavila a povedala, že to urobí radšej ona.
Gabriel Anke rozprával o láske, že sa nemusí báť. Pritom k nej natiahol ruky, že sa jej dotkne. Moja ruka automaticky vyletela nahor, že mu v tom zabránim, aby ju ešte viac nepoľakal, a on sa na mňa tak nejako pobavene pozrel. Uvedomila som si, že on najlepšie vie, čo robí, a spustila som ruku. Dotkol sa jej na tvári a ona sa v tom okamihu prestala báť.
Potom som sa rozhodla, že ju už pošlem späť. Viedla som ju k pníku a povedala jej, nech si naň vylezie. Nevyzerala veľmi potešene, skôr sa zdalo, že sa jej v mojom svete páči a chcela by ešte zostať. Povedala som jej, že túto schopnosť má aj ona, že si môže vytvoriť svoj vlastný svet s bytosťami, v ktoré verí ona, a že má na to použiť šamanské putovanie. Nevysvetľovala som jej veľmi, ako to urobiť – niečo nech sa naučí aj sama, nie? 😛 A potom som jej povedala, že ak ma bude niekedy potrebovať, nech použije ten obraz, čo mám na stránke, a príde doň. Že to vycítim a prídem.
Potom som ju požiadala, aby ku mne natiahla ruky, že jej do nich pustím energiu a cez ňu vložím kľúč, ktorý ju bude otvárať svetu bez strachu. Vysvetľovala som všetko tak podrobne, aby sa zasa nezľakla a nezačala byť podozrievavá. Tentokrát ruky bez zaváhania išli dopredu. Chytila som ich, vpustila som do nej energiu a pritom som jej hovorila „nechaj sa viesť láskou, nie strachom.“ Opakovala som to viackrát, aby si to jej éterická pamäť zapamätala. (Tomu sa hovorí neurolingvistické programovanie. 😛 ) Potom som ešte povedala Gaii a Gabrielovi „teraz potrebujem aj vás dvoch“, oni mi položili ruky na plecia a zosilnili energiu, ktorá programovala Anku. Znova som opakovala „nechaj sa viesť láskou, nie strachom“.
Keď som mala pocit, že stačilo, prepustila som Anku do jej sveta.
Nechápem, prečo si ľudia vytvárajú paranoidné predstavy, že im niekto chce ublížiť… Toto je vesmír, v ktorom každý má šancu zariadiť si svet podľa svojho. Ak si doňho budeme ťahať strach a podozrievanie a budeme dovoľovať iným, aby nám otravovali našu dušu pocitmi, ktoré sa “necítia dobre”, presne taký svet si okolo seba vytvoríme… Spomínam si, ako ma moja učiteľka SRT naučila: “ak ti tá myšlienka nepôsobí radosť a dobre, tak je to ego – a ty ho pošli do kúta!” Spomínam si, ako ma anjeli nikdy nedesili a učili ma pozrieť tolerantne a bez predsudkov aj na tých ľudí, ktorých som práve veľmi nemusela… Taký je môj svet. Dúfam, že “Anka” dostala teraz ochutnávku a bude chcieť si podobný svet vytvoriť aj okolo seba. Svet, v ktorom bude môcť dôverovať svojmu chlapcovi a nebude sa musieť vypytovať kyvadla, či ju má rád alebo nie… Snáď sa nabudúce spoľahne skôr na svoje srdce.
“Anka”, ak toto čítaš, zobuď sa! Láska, radosť a spokojnosť ležia na dosah – stačí si trúfnuť a siahnuť po nich a nenechať si radosť z nich otráviť nijakými zlými rečami neprajníkov, falošných prorokov alebo kyvadiel! Nie vždy, keď sa pýtame Vyššieho Ja, sme naň skutočne aj napojení. Niekedy sa nám ozve naše podvedomie a vykydne na nás tie najčiernejšie strachy, akých sme schopní… Ale sme to len my – len my sami si stojíme v ceste!
Život by bol nádherný, keby sme sa nechali viesť nie strachom, ale láskou.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor