Pred pár dňami sme tu mali pri článku „Rozprávanie o Nemezisovi sa zvrtlo na Helar“ siahodlhú diskusiu o tom, že anjeli sú „svine“ a že ľuďom úmyselne robia zle. Ja teda vydržím hodne, ale na tejto parkete som zraniteľná ako malé dieťa. Napríklad sa bez hanby priznávam, že vo mne hrkne vždy, keď v Daeduweninom channelingu zazriem Gabrielovo vyhlásenie „Michael je klamár“… Proste som na to precitlivelá a tak to idem hodiť na papier. (Ehm 😕 … na obrazovku.)
Celkom na začiatku kurzu o liečivej sile mantier Thomasa Ashley-Farranda sa veľmi podrobne rozoberalo, čo sú hinduistickí bohovia: Ashley-Farrand ich nazýva „antropomorfizovaný princíp“. Ja som si pri spoznávaní anjelov nahradila slovo „princíp“ slovom „energia“ a hodne som pochopila…
Anjeli sú isté vibrácie. Gabriel je vibrácia F, Michael je vibrácia B, Uriel je vibrácia T a podobne. Tie písmená som volila náhodne, takže ma nechytajte za slovo. Vibrácia je istá forma energie. Energia nemá záujem. Energia pôsobí. Nemá ego v zmysle „nepotrebuje sa tváriť alebo niekomu niečo dokazovať“. Nepotrebuje dosahovať. Je.
Zložité? Rozmýšľala som nad vhodným príkladom a napadol ma magnet: magnet predstavuje istý druh energie (=“energia, ktorá priťahuje istou silou kovové predmety“). Nemá ego. Neuvedomuje si sám seba (tu je malý rozdiel oproti anjelom) a nepotrebuje nič dosahovať. Jednoducho je a pôsobí. A kedykoľvek ide okolo nejaký železný klinec, magnet ho pritiahne. Z pohľadu náhodného pozorovateľa to môže vyzerať tak, že magnet striehne na klince a chytá ich. Ale magnet nič také nerobí… on len je a pôsobí.
A presne tak isto fungujú aj anjeli. Sú a pôsobia. Každý z nich vyvoláva inú rezonanciu v nás. A my obsahujeme plnú škálu anjelských rezonancií, len ich nemáme aktívne. V rôznych životných situáciách sa stávame vnímavejší na istý typ rezonancie. Situácia má istú vibráciu. Keď sa do nej dostaneme, naša rezonancia sa prispôsobí vibrácii situácie. Začneme vibrovať intenzívnejšie na istej frekvencii. A začíname byť vnímavejší pre vibráciu anjela s veľmi podobnou frekvenciou. Anjel neurobil vôbec nič – všetko sme urobili my…
Pre mňa je absurdné predstavovať si, že by niečo tak dokonale vyvážené ako „anjel“ (pre neanjelských „čistá energia“) špekulovalo nad tým, ako nám urobiť zle… Napriek tomu sa to niekedy stáva.
Kedy prichádzajú anjeli?
Ak mám so svojou teóriou pravdu, tak otázka obsahuje absolútny nezmysel: anjeli neprichádzajú. Anjeli sú s nami celý čas – každý jeden z nich. Brala som ich už hodne dlho ako nejakú ezoterickú, mimofyzickú mendelejevovku, kde anjeli sú jednotlivé prvky a každý z nich je obsiahnutý v štruktúre nášho éterického tela. Sú tam po celý ten čas, ibaže ich nevnímame, až kým nezačneme vibrovať na im podobnej frekvencii.
Kedy začíname vibrovať inak? V zlomových životných situáciách (krízy, úmrtia, šoky, depresie). V okamihoch absolútneho šťastia a vytrženia. Keď na sebe pracujeme a cielene meníme svoje vnútro. Alebo keď začneme experimentovať s psychotropnými látkami alebo technikami na menenie stavu vedomia. Napríklad s regresom a hypnózou.
V týchto prípadoch sa mení naša vibrácia – ale pokiaľ sme sa k novej vibrácii nedopracovali cielenou prácou na sebe, je to len zmena dočasná. Začneme vibrovať na inej frekvencii a po čase sa vraciame späť do pôvodnej frekvencie. Robievame to priebežne počas každého dňa, ale v hraničných situáciách bývajú tieto výkyvy výraznejšie. A odrazu sa „zobudí“ niektorá z podobných anjelských frekvencií, poobzerá sa a povie si: „Fajn! Začal vibrovať! To značí, že je nachystaný! Ide sa komunikovať!“
Lenže ak za našou zvýšenou vibráciu nestojí cielená práca, ale náhoda, nie sme pripravení! To však nešťastný anjel nemôže vedieť… Vytešený, že po toľkom spaní sa s nami konečne dá baviť, pustí do nás celú svoju energiu… a čo urobíme my? Prekotí nás to!
Ako vyzerajú stavy „prekotenia“? Tak, že naše vedomie zaostáva za našou momentálnou vibráciou. My máme silno čiernobiele vnímanie, vidíme svet ako nepriateľský a útočný, máme strach a mykajú nami vášne, a odrazu sa tu pechorí nejaký anjelský kretén a rozpráva nám o láske a dôvere a trpezlivosti a pokore… a celý vytešený nami preháňa „volty“, na ktoré nie sme stavaní, varí nám mozog a spôsobuje výboje po celom tele! Ochádzajú nám nervy, lekári na nás pozerajú ako na simulantov alebo vaďasov, okolie protestuje proti našim náhlym výkyvom nálad… Vidíme pred sebou niečo krásne a nie a nie to dosiahnuť…
Ak máte pocit, že to popisujem príliš emotívne, tak vedzte, že som si touto cestou prešla… každý jeden krok. Už neviem, ako ku kontaktu došlo v mojom prípade, ale došlo k nemu príliš skoro a ja som nebola na kontakt vôbec pripravená. Anjeli sa to snažili opraviť tým, že mi pod nos napchali zasvätenia reiki a vyčistenie a spriechodnenie kanálu. A vtedy ešte len začali problémy! Kanál bol prechodný, moja vibrácia bola viac-menej trvalo „v norme“, lenže moje predstavy a hodnoty boli na úrovni neandertálca… Kyjak do ruky a niekoho švacnúť! A tak s čímkoľvek ku mne pristupovali, ja som na to reagovala svojím „neandertálskym“ spôsobom. Páči sa mi? Hepíííííí! Nepáči sa mi? To čo mi ubližuješ, ty potvora krídlatá?! 😕
Ako z toho von?
Tak táto otázka našťastie neobsahuje nijakú absurdnosť 😛 … Ak príčinou našich problémov je, že sme neboli na kontakt pripravení, máme dve možnosti: kontakt okamžite prerušiť alebo „doladiť“ sa prácou na sebe, svojom svetonázore a hodnotách na potrebnú vibráciu.
To prvé je ťažšie.
🙂 Búrite sa? Tak si predstavte, že zazriete niečo tak nekonečne úžasné a dokonalé, že to predčí vaše najodvážnejšie sny… a odrazu sa toho máte vzdať? A preto väčšina ľudí začne pracovať na sebe a začne si zvyšovať vibráciu, aby sa dostala bližšie k tomu, čo nakrátko zahliadla.
Zvyšovanie vibrácie je postavené na tom, že potrebujeme prestať svet vnímať ako ohavné, nepriateľské miesto, kde sa nám ubližuje. Potrebujeme sa dostať z pozície obete do pozície spolutvorcu a zapríčiňovateľa.
Ako na to? Cez vibráciu. Napríklad cez vnútorný monológ. Vnútorný monológ sú slová. Aj vtedy, keď čítame ticho alebo si niečo hovoríme v duchu, vedci zistili, že nepatrne pohybujeme naším hlasovým aparátom. Artikulujeme, hoci nepočujeme. Ale je to vibrácia.
Ak si hovoríme „to je strašné“, „mne ublížili“, „som taký bezmocný“, „to nie je spravodlivé“, „ako to, že…“ (toto posledné ľahko inkvizičným tónom 🙂 ), množíme v sebe a okolo seba negatívnu vibráciu a ešte prehlbujeme rozdiel medzi ich vibráciou a našou vlastnou!
Ak si začneme miesto toho hovoriť „ale nie je to také zlé“, „to sa dá ustáť“, „nejaký dôvod asi majú, hoci ja ho nevidím“, „asi to mysleli nejako inak, než to ja beriem“, začíname zvyšovať svoju vibráciu a zmenšujeme rozdiel medzi našou vlastnou a ich vibráciou. Oni tomu hovoria, že odstraňujeme škrupinku, ktorá nás obklopuje a bráni im dosiahnuť nás.
V tých najzúfalejších okamihoch mi kedysi Otec povedal, že sme všetci Jedno a nijaký súdny organizmus nemá záujem na tom, aby ho bolel malíček, päta alebo slepé črevo… Že je nezmysel hľadať u nich zlé pohnútky, pretože tým, že niečo bolí nás, bolí to aj ich… Pre mňa to bol zlom v našich vzťahoch. Odrazu som vedela, kde robím chybu a že väčšina nedorozumení s anjelmi a ublížení bola zapríčinená mnou a mojím pokriveným vnímaním!
Ono totiž nestačí bojovať za zvýšenie svojej vibrácie len na úrovni (hovoreného alebo nehovoreného) slova… Ešte skôr, ako slovo, prichádza myšlienka. Myšlienka je tiež vibrácia. A myšlienka je plodom nášho sebavnímania, našich presvedčení o sebe a o svete naokolo.
Ak teda idem meniť svoju vibráciu, najrýchlejšie to dosiahnem, ak začnem zmenou sebavnímania.
Keď som začala tvrdo pracovať sa svojom sebavnímaní, začali sa rozbúrené vzťahy pomaly ukľudňovať. Prestala som anjelov podozrievať zo schválností a podrazov a začala som situácie vidieť ako sériu individuálnych zlyhaní – kde veľká časť zlyhaní bola na mojej strane… 😕 Nie som na to pyšná. Som pyšná, že dnes je toho už len málo.
Nakopírujem sem text, ktorý mi pomohol dostať sa do rezonancie s anjelskými energiami. Mám ho pred sebou na pracovnom stole, opretý o monitor, a denne si ho čítam. Niekedy vedome, niekedy podvedome. Po asi dvoch týždňoch čítania som zistila, že niektorým veciam verím, že niektoré moje postoje sa uvoľňujú a začínam reagovať priateľskejšie. Neandertálec v mojom vnútre objavil čítanie a odrazu nepotreboval kyjak, pretože to čítanie mu robilo dobre…
Takže tu je spomínaný text:
„Tvárou v tvár ťažkostiam, neistote a protikladným zmyslovým vnemom čoraz viac rozpoznávam magickú, nekonečnú a podporujúcu realitu, v ktorej žijem. Chápem, že nie som udalosti môjho života. A aj keď sa to možno cíti inak, ale viem, že som to, čo presahuje všetky hranice života a smrti; som moje vedomie a mám schopnosť tvoriť. Ďalej chápem a uznávam, že žiť v tejto magickej realite ako Výtvor medzi svojimi Výtvormi je absolútne dobrodružstvo. A v tejto milujúcej a magickej realite moje myšlienky vytvárajú hmotu, sny sa stávajú skutočnosťou a láska vždy víťazí. Preto, ako stále viac objavujem silu, ktorá vo mne drieme, sľubujem ju používať pre lásku, svetlo a prospech všetkých. A sľubujem sám sebe, že budem mať rád a budem šťastný za každú cenu, bez ohľadu na to, čo k tomu treba urobiť, a budem cítiť toleranciu a láskavosť voči celému zvyšku sveta. Tak bude.“
Dúfam, že pre vás urobí to isté čo pre mňa.
Aj slová sú vibrácia!
Na záver sa vrátim späť k tomu, že aj slová sú vibrácia. Naše označovanie anjelov je nielen prejavom toho, ako ich vnímame dnes, ale aj toho, ako ich budeme vnímať zajtra… Ak o nich budeme hovoriť ako o „sviniach“, tak takí budú! Pozor: sú toho schopní – obsahujú absolútne všetky spôsoby správania a dajú nám to, čo od nich očakávame. Sú tu totiž na to, aby s nami komunikovali a usmerňovali nás v raste. A preto nás musia vyzdvihnúť v tej realite, v ktorej sa práve nachádzame – a urobia to prostriedkami, ktoré sú pre tú realitu typické!
Keď sa tak spätne pozerám na svoju cestu, všelijako som prskala… Ale nikdy som im nenadávala, skôr som vždy vyčítala. Jeden jediný raz som bola taká vytočená, že som bola sprostá a povedala som „tie k* anjelské“… A keď sme po mesiaci obnovili komunikáciu, prvé, čo od Gabriela prišlo, bolo „Takže ja som k*?“ Poviem vám, hanbila som sa ako pes 😦 a budem sa za to hanbiť do konca dní! To bolo moje zlyhanie – na plnej čiare a bez ospravedlnenia!
Moja rada: Nikdy o nich nehovorte slovami, ktorými oni nehovoria o vás.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor