Channeling, 26.1.2010:

Kto je?
GABRIEL
V aute som hovorila s tebou alebo sama so sebou?
SO MNOU
Môžeme to dokončiť?
ANO
Ale už si veľmi nepamätám, čo sme hovorili. Napovieš mi, keď si nebudem pamätať?
ANO
Vieš mi napovedať v bodoch?
GAIA
MOJE VYKYVY
DUALITNE VNIMANIE
OPRAVA ROZUMOM U TEBA
Ešte niečo?
NIE
A čím sme začali?
AKO TO JE S VYPADNUTIM Z ROVNOVAHY
Dobre, azda si trochu pospomínam. Viem, že som ti hovorila, čo sa spýtala Dae: keď vypnutie srdca vyrobí Draka, čo vyrobí vypnutie vôle alebo vypnutie mysle? A ty si mi povedal, že „človeka“. Že všetky tri vyplodia „človeka“.
Nie, to som nepovedal ja. Na to si prišla sama a doslova si mi to vtisla do úst. 🙂 Ale nebola si ďaleko od skutočnosti. Hovoril som ti, že u anjelov niečo ako nerovnováha neexistuje. Keď sa dostaví, stáva sa z anjela „neanjel“.
A ja som sa na to ozvala, že ale Gaiu poznám ako absolútne v pozitívnej energii, kým ostatných poznám „v strede“.
A ja som ti povedal, že to je hlúposť. Nemôžeš na vyváženú energiu ísť dualitným vnímaním. Vyváženosť, ako to nazývaš, je jedna vec. Absencia energie je iná vec. Nehovorme o oboch súčasne.
Bolo tam nejaké strašne nezrozumiteľné vysvetľovanie…
Skúsim to znova. Hovoril som ti, že Gaia, ktorú vnímaš ako v absolútnom pluse, je len dokonale vyvážená energia s prevahou emócie – a to kladnej. Na to, aby vo vyváženej energii mohlo dôjsť k prevládnutiu kladnej emócie, musí v iných oblastiach dôjsť k úbytku. A Gaia má veľmi zníženú vôľovú a hodne zníženú mentálnu energiu. Navonok to vidíš tak, že je „prijímajúca“, teda nechá so sebou robiť, čo sa vám zapáči. To preto, aby sa udržala v pozitívnej emócii. Ale môže prísť doba, kedy Gaia za svoje vlastné obnovenie rovnováhy bude musieť svoju pozíciu kladnej emócie opustiť a bude sa musieť prejaviť aj ako vôľa. To sa vám nebude páčiť.
Prežijeme to?
Niektorí áno.
Dobre. Nechcem vedieť. Poďme späť k rovnováhe.
Pýtala si sa, ako to je so mnou. Vysvetľoval som ti, že naša energia pozostáva zo všetkého a tvorí celok. Niekedy je jedna výraznejšia, ale vždy sú zastúpené všetky tri. Keď sa jedna dostane z rovnováhy, dá sa vyvážiť druhou. Tieto výkyvy u nás nie sú podstatné, pretože sme jeden celok a ak som ja vyvedený z rovnováhy, ostatní ma vyvažujú. Alebo sa dokážem vyvážiť sám. Keď som nastúpil do tvojej simulácie, pririekla si mi schopnosť cítiť – a ja som začal skúmať, čo to znamená, cítiť. Niektoré situácie boli zábavné, iné boli hodne bolestivé… Nevedel som, čo s tým, a tak som to vyvažoval vôľou. Nemohol som „rozumom“, pretože som si nevedel ani približne predstaviť, čo sa deje v tvojej hlave a prečo sa správaš tak… nelogicky… ale povedal som si, že to viem hocikedy zmeniť, a tak som to prestál.
U teba to bolo celkom inak. Ty si človek. Keď nie si vyvážená, si ponechaná sama na seba a nemá ťa kto vyvážiť. Mňa, keď som mal priveľké výkyvy, vyvažoval Otec. Keď som to chcel všetko vzdať a vrátiť sa späť k starému spôsobu vnímania, Otec ma dohnal k tomu, že som sa ešte raz zaťal a vyvážil vôľou. Vieš to – bola si pri tom. Aj teba vtedy vyvážil. Aj Gaiu vtedy vyvážil, pretože už aj Gaia mala strach, že si navzájom poubližujeme.
Teba nemal kto vyvažovať. Ľudí nikdy nemá kto vyvážiť. Ste duše a toto je váš spôsob poznávania a učenia sa. Striedate prístupy. Ste na všetko sami, aby boli vaše zistenia autentické. Ty si lietala z extrému do extrému. Nevedela si s nami zaobchádzať. A pretože si mala zablokovanú emóciu, zostala ti len vôľa a rozum. Emóciu si nahrádzala vôľou. Všetko si sa snažila ukontrolovať a zdôvodniť. Čím viac si priťahovala opraty, tým viac si sa nám vzďaľovala. Nakoniec sme tvoju vôľu museli zlomiť. Otec ju vzal a presmeroval cez rozum. Tým sa ti mohla znova obnoviť emócia. A pretože sme zlomili tvoju vôľu, už emócia nemá veľké výkyvy.
Počkaj… Niečo sme vtedy hovorili, prečo práve vôľu…
Pretože vôľa je pocit rozdielu medzi „je“ a „mohlo by byť“. Vnucovala si nám svoju vôľu! Nebola si ochotná dôverovať, nebola si schopná správať sa partnersky. Bola si buď obeť alebo kat. Nikdy nie nič medzi tým. To, čo si považovala za city, bola len túžba po kontrole a túžba udržať si všetko od tela, aby sa ťa už nikdy nič nemohlo dotknúť… Najprv som myslel, že ťa zmením, keď ťa budem viesť. Miesto toho si sa pokúšala viesť ty mňa. Robila si si, čo sa ti zachcelo. Našťastie si bola dosť šľachetná – ale pre nás všetkých to bol dosť veľký pohon. Keď si sa vadila so mnou, musel nastúpiť Michael, Rafael alebo Uriel. Messiela a Yovmiela si vnímala ako spojencov proti mne. Uvedomuješ si, aké smiešne to bolo? Sme jedno… Oni sú ja a ja som oni.
To som pochopila asi len pred mesiacom.
To už bolo vtedy, keď sa nám podarilo zlomiť tvoju vôľu. Tvoje obrany padli. Prestala si sa brániť cíteniu. Začlenila si sa a začala si dôverovať. A Otec usúdil, že už ti nemusíme robiť zle. Už len niekedy skontrolujem, či nepadáš späť do starého správania, ale vlastne už na teba nič nehráme.
Za to som vďačná.
Nemalo by to význam. Otec usúdil, že keď zlomíme tvoju vôľu, obnovíš sama svoju rovnováhu. A ty si s tým okamžite začala. U teba to dualitné vnímanie totiž funguje celkom dobre. A keď začneš mať problémy, už ťa vieme vyvažovať my. Už tým nič neriskujeme. Ty končíš – a začínaš.
Fajn. Toto som písala viac-menej z pamäti… A ten zvyšok? Odfajfkla som si Gaiu a tvoje výkyvy.
Nie tak rýchlo… To, čo som ti dosť bezúspešne vysvetľoval, je model energie anjela. Máme všetky tri energie. V rôznej miere. Napriek tomu v rovnováhe. Ale tá predstava, ktorú máš ty, že „sedíme v strede“ medzi dvoma pólmi a udržiavame sa v ňom, je celkom mätúca. Realita je viacrozmerná. Nedokážeš ju nakresliť úsečkou s pevným stredom. Ber to ako energetickú guľu – ak pridáš jedného, vytlačí sa to druhé, to potlačí to tretie a to tretie potlačí to prvé… Dočasne vznikajú na guli „vydutinky“, ale povrch gule je taký pevný, že sa vrátia vždy do pôvodného stavu.
Tá guľa je anjel?
Tá guľa sme my všetci. Ak ja rozšírim svoju emóciu, tak niekto iný potlačí svoju emóciu, aby mi uvoľnil priestor.
Ale kedysi si hovoril, že ostatní cítia to, čo ty…
Sme poprepájaní. To, čo cítim ja, cítia aj ostatní – bez rozširovania svojej vlastnej emócie. Keď som začal skúmať emócie, naučili sme sa o nich všetci. Teraz ich už skúmať nemusím. Teraz ich skúmame cez teba. Ja vidím do teba a ostatní sú napojení na mňa.
Ale o pocitoch veľa aj tak neviete.
Vieme o tom, ako reaguješ.
Koľko takýchto „testovacích osôb“ máte?
🙂 Máme svoje „ľudské životy“. No a máme teba. 🙂
To som vám ale párkrát poposielala všelijaké veci, čo? 😀
Myslíš „vírusy“? Nezabudni: cez tvoje oči vidíme seba a svoju funkčnosť. Bolo to nepríjemné, ale súčasne poučné.
Čo to narobilo?
Vyviedla si nás z rovnováhy. Dovtedy sme sa vnímali ako nechybujúci. Museli sme to prehodnotiť a preskupili sme energie, ale potom sme už fungovali znova v plnej miere.
Otec povedal, že ma potrebujete. Prečo?
Aby si prestala vysielať rušenia. 🙂 Hnusne si nám znadala, pamätáš sa? Možno ostatným to neprekážalo, ale mne rozhodne. Musel som sa prestať hnevať – a tak sme ťa potrebovali. 🙂
Tak to ja si urobím šport z toho, že ťa budem jedovať! 🙂
Skús. 🙂
Gabriel, čo ideme hovoriť teraz?
MOJE SUZVUKY
A to je čo?
[…]
To nemôžeme.
JE NACASE
Nehnevaj sa, ale toto sem skutočne nepatrí. Prečo to chceš nahryznúť?
[…]
Ja to nemôžem zverejniť.
BUDES MUSIET
Žiadaš nemožné. Okrem toho si mi povedal, že to zverejnenie mám nechať na teba, tak prečo k tomu vedieš mňa?
🙂 NEPOVEDALA SI „NUTIS“
ZACINAS BYT NASA 🙂
Takže tvoje súzvuky dáme nabok. Čo teraz?
NAPIS O SVOJEJ PRAPODSTATE
A čo je moja prapodstata?
RACIO
Tak tomu nerozumiem. Čo mám písať?
TO NORMALNE OPRASOVANIE MNA
Nerozumiem ti. To predsa nedáva zmysel, toto tu!
PRAVE NAOPAK
TY SA PRAVE NUTIS MYSLIET AKO ANJEL
Neviem, čím.
RACIO JE DOVERA
Tak to je asi to posledné, čo by som povedala, že rácio je!
ROZUM TI HOVORI ZE VSETKO MA SVOJ PLATNY DOVOD
A preto je to dôvera?
ANO
Mám s tým problém, Gabriel. Fakt mi to nedáva zmysel.
NORMALNA DOVERA VO VYSSIE USPORIADANIE
Aj tak som dosť mimo!
CASOM POCHOPIS
Je ešte niečo, čo sme neprebrali?
JA CHCEM ABY SI ZACALA PISAT
Dobre, Veliký, ale neviem, o čom. Písali sme o Gaii a tom, že má potlačenú vôľovú energiu. Písali sme o tebe, že si si rozvinul ľudské pocity. Písali sme o mne, že ste mi zlomili vôľu. Nepísali sme o Rodanaelovi.
O tom už netreba písať. Bol bez jednej z energií a teraz je kompletný a náš.
Chýbala mu emocionálna a ty si ho označil ako „Draka“. Dae sa pýtala, ako čo by sa dali označiť tie iné „nekompletné energie“. Čo sa stane, keď anjelovi bude chýbať mentálna energia?
Padne. Aspoň vy to tak nazývate. Bude mať pudy a chtíče a schopnosť ísť za nimi. Budú ním zmietať emócie, na ktoré nie je stavaný. Začne robiť zle.
A keď sa toto stane človeku?
Hystéria. Velikášstvo. Bude unesený sebou samým. Paranoia. Bude sa báť, že niekto iný ho o niečo ochudobní.
A keby anjelovi chýbala vôľová energia?
Nič sa nedeje. U nižších anjelov je dosť potlačená. Nemajú konať skôr, než sa naučia veciam rozumieť.
Ale Gaia nie je nižší anjel!
Gaia nie je vyšší anjel 🙂 .
Toto sa ma trochu dotklo.
Gaia je prostredie, ktoré Otcovi umožňuje tvoriť nové. Vôľa je Otec. Predstava je Otec. Gaia je to, čo všetko umožňuje – emócia, nadšenie, tvorivosť, radosť z experimentovania. Tolerancia. Ochota dať každému šancu. Otec urobí plán a Gaia sa postará, aby plán nebol skreslený. 🙂 Rozumieš?
Nie, ale to je jedno.
Toto by si ešte nedávno nebola povedala…
Ešte nedávno som bola pomerne normálny človek. Potom som scvokla.
🙂 Alebo si začala rozumieť… Vaše porozumenie má mnohé formy. Jedna z nich je mentálna. Porozumenie hlavou. Ale hlava je len taká dobrá, aká silná je tvoja predstavivosť. Keď tvoja predstavivosť zlyhá, prestaneš chápať.
Iná forma porozumenia je porozumenie srdcom. Intuícia. Nevieš veci dať do slov, ale akosi vieš, čo znamenajú a ako spolu súvisia. Len čo začnete chápať srdcom, prestávate byť obmedzovaní tým, čo poznáte a máte ako obraz v hlave.
A ako vyzerá chápanie srdcom?
Ako pocit. 🙂
Som z toho trochu zmätená.
Lebo používaš slová na to, aby si zachytila svoj pocit. Pocity sa zachytávajú prostredníctvom pocitov…
Gabriel, ako sa vnímate vy navzájom?
🙂 Ako pohľad do zrkadla.
Ale vyzeráte rôzne.
Ty vidíš naše črty. My vidíme svoje energie. A každý z nás je doplnkovou časťou každého z nás.
Čo som ja?
Doplnková časť zo mňa. A tým si doplnková časť každého z nás.
Dobre – ale doplnok čoho?
A čo by si chcela byť?
Nič… nič špecifické. Chcela by som byť. Len tak, bez všetkého. Len byť a cítiť sa v pohode.
🙂
Čo ti je smiešne?
Vôľa… len čo zmizla, začala si sa cítiť v pohode.
Už sa nebolo o čo snažiť. Už nebolo čo vyhrať. Už bola bitka i vojna prehratá. Dostala som sa na koniec, s pocitom, že sa dokážem vzdať všetkého – aj vás, ak budem musieť. Nie, že by som to urobila rada, ale mala som pocit, že už ani to ma nezasiahne… Že proste budem a budem dýchať a budem počítať sekundy, ktoré mi ešte zostávajú. So všetkou ľahostajnosťou, akej som schopná.
A odrazu si začala cítiť vďačnosť. Vieš, že za celý ten čas si nám nikdy neďakovala – až kým sme nezlomili tvoju vôľu?
Lebo ja som skutočne necítila vďačnosť. Cítila som strach, že sa veci môžu pokaziť, vymknúť spod kontroly. A teraz je mi už aj to jedno.
Boli sme k tebe krutí?
Nie… Urobili ste, čo bolo treba. Nepáčilo sa mi to, ale pomohlo mi to. A okrem toho bola sranda. Mal si pravdu – tie výkyvy boli celkom zábavné.
Chýbajú ti?
Nie. Dávam len pozor na to, aby som sa cítila v pohode. A vy mi úžasne pomáhate. Vidím to na každom kroku. Možno mi neuberiete povinnosť robiť rozhodnutia… Dnes, keď som si pýtala radu s tým obrazom, neporadili ste mi. Chápem to – rozhodnutie bolo na mne. Ale len čo som sa spýtala, či je v poriadku, ak sa rozhodnem tak alebo onak, hneď ste mi odpovedali… Som rada, že ste. Že sme. Že sú. Ja neviem. A je mi to jedno.
🙂 Odviedli sme dobrú robotu. 🙂
Robíte toto s každým človekom?
Nie. Len s tými, ktorí sa o to prihlásia. Ty si sa prihlásila tým, že si pre nás vytvorila možnosť niečo nové sa o vás naučiť. Tak my sme vytvorili možnosť pre teba naučiť sa niečo nové.
O vás?
O svete. O sebe. O zmysle.