Tento výpočet som dostala cez newsletter Shapeshifterov a ako zdroj udáva túto stránku, ale na nej som už ďalej nehľadala. My sme v minulosti mali už článok o príznakoch transformácie, ale pri porovnaní tam je niečo iné. Navyše ja vnútorne začínam robiť rozdiel medzi transformáciou a vzostupom (transformácia u mňa znamená premenu na “operačný systém”, ktorej súčasťou je asimilácia duše, kým vzostup je u mňa premena na vyššiu bytosť pri zachovaní vedomia duše) a ešte som sa nezorientovala, ktoré príznaky budem považovať za ktoré, takže ak je to pre vás trochu chaotické, tak sa ospravedlňujem – ešte potrebujem čas na dôkladné poprežúvanie toho, čo viem…
Ale na preklad článku veľa času nepotrebujem, takže tu ho máte 😛 :
- Pocit, akoby sme boli v obrovskom tlakovom hrnci alebo vystavení intenzívnej energii. Pociťovanie stresu. Je to tým, že sa postupne prispôsobujeme na vyššiu vibráciu a kým sa neprispôsobíme úplne, cítime to ako tlak na naše zabehané spôsoby. Staré vzorce správania a presvedčenia sa vynárajú na povrch. V človeku to vnútorne len tak vrie.
- Pocit dezorientácie, akoby sme nevedeli, kde sme… pocit, akoby sme stratili spojenie s priestorom. Je to tým, že už nie sme výlučne v tretej dimenzii, ale sme sa presunuli alebo sa práve presúvame do vyšších dimenzií. (Tento je u mňa veľmi silný. Niekedy sa pozerám na známu vec, budovu – a neviem, či som ju niekedy predtým videla… Alebo niekam idem a odrazu sa zháčim: “čo ja tu robím?”)
- Neobvyklé bolesti v rôznych častiach tela. Očisťujeme a uvoľňujeme zablokovanú energiu, ktorá vibruje na frekvencii tretej dimenzie, kým my sami už vibrujeme na frekvencii vyššej dimenzie.
- Budíme sa v noci medzi 2:00 a 4:00. Mávame búrlivé sny, v ktorých kdečo vybavujeme a riešime, a nemôžeme v tom stave zotrvať veľmi dlho. Preto sa budíme. Navyše je to “čas očisty a uvoľňovania”. (Tak aspoň na niečo už mám vysvetlenie. 🙂 )
- Strata spomienok/pamäte. Krátkodobé spomienky tratíme vo veľkej miere a dávne spomienky si ledva-ledva dokážeme vybaviť. Sme súčasne vo viacerých dimenziách a ako sa medzi nimi pohybujeme sem a tam, máme pocit “odtrhnutia”. Navyše je naša minulosť súčasťou Starého a Staré je navždy preč… V novej existencii sme stále v tu a teraz. (Viac o tom bolo aj tu.)
- Vidíme a počujeme veci. Pri prechode vnímame rôzne dimenzie – vždy podľa toho, nakoľko citliví sme a nakoľko sme už naladení na ich vibráciu.
- Strata identity. Snažíme sa oprieť o Staré Ja, ale to už neexistuje… Možno pri pohľade do zrkadla nevieme, kto sme (na mňa aspoň vždy kuká nejaká divná stará baba 😛 ). Vynulovali sme už prevažnú časť našich starých zvyklostí a absorbujeme čoraz viac svetla a stávame sa jednoduchšími a žiarivejšími. Všetko je v poriadku – sme v poriadku. (Ja už dávno neviem, kto/čo som a čo sú moje presvedčenia. Spočiatku ma to trápilo. Teraz keď niečo neviem, opýtam sa Gabriela alebo Vyššieho Ja. “Vyššie Ja, mám ja vôbec XY rada?” A potom sa rozčuľujem, že mi večne ukazujú na písmenkovej tabuľke smajlíka.)
- Pocit, že sme “mimo”. Možno hovoríme a máme pocit, že to hovorí niekto iný, nie my. Je to prirodzený obranný mechanizmus, keď sme v akútnom strese, traumatizovaní alebo máme pocit, že strácame kontrolu. Naše telo prechádza náročným obdobíme a možno by sme z neho najradšej vyliezli a boli niekde inde. Toto “oddelenie” je spôsob, akým nám vyššie bytosti uľahčujú proces prechodu, aby sme nepreciťovali tak dramaticky, čím naše telo prechádza. Obvykle toto obdobie netrvá dlho; rozhodne netrvá naveky.
- Obdobia hlbokého spánku. V týchto obdobiach oddychujeme od všetkého toho prispôsobovania a zbierame sily do najbližšieho kola.
- Zvýšená precitlivelosť na okolie. Už takmer neznesieme davy ľudí, potraviny, televíziu, hlas iného človeka či iné stimuly. Veľmi rýchlo sa dokážeme vytočiť a veľmi rýchlo sa cítime preťažení, nevládni a na konci s dychom. (Ja už sa musím pol hodinu duševne pripravovať, keď musím ísť do obchodu na nákup. Ak by som to neurobila, tak to tam asi všetko potlčiem.) Je to tým, že sa prispôsobujeme novému. Všetko toto po čase pominie.
- Nemáme chuť nič robiť. Sme v období oddychovania, “znovunabiehania systému”. Naše telo presne vie, čo potrebuje. Navyše sa dostávame do kontaktu s vyššími dimenziami, kde veci ako “robenie” a “dosahovanie” sú totálne zbytočné, pretože v nich fungujú energie prijímania, využívania, vytvárania, starostlivosti a podpory. V týchto dimenziách požiadame Univerzum o to, čo potrebujeme, a vychutnávame si pritom radosť a zábavu.
- Znížená tolerancia voči veciam tretej dimenzie, ktoré majú nižšiu vibráciu (napr. v rozhovoroch, postojoch ľudí, sociálnych štruktúrach, spôsoboch liečenia a pod.). To sú veci, z ktorých je nám doslova “nanič”. Sme vo vyššej vibrácii a tieto veci s nami už nie sú konzistentné. Potrebujeme sa pohnúť vpred, “byť” tu a teraz a “tvoriť” v tu a teraz.
- Strata chute do jedla. Naše telo sa prispôsobuje novému, vyššiemu stavu existovania. Časť z nás tu už nechce byť, nechce jesť, nechce hovoriť, nechce myslieť…
- Náhle “zmiznutie” priateľov, zmeny činností, zvyklostí, zamestnania, bydliska. Vyvíjame sa za hranice toho, čo sme boli kedysi, a niektorí ľudia/prostredia/činnosti už nerezonujú s našou terajšou vibráciou. Nové nastane čoskoro a bude sa cítiť oveľa, oveľa prijemnejšie…
- Niektoré veci už absolútne nedokážeme robiť. Keď sa snažíme robiť naše obvyklé rutinné práce, máme z toho otrasný zlý pocit. Vyvinuli sme sa za hranice nášho starého Ja a toto je daň, ktorú za to platíme.
- Dni extrémnej únavy. Naše telo stráca svoju “hustotu” a prechádza intenzívnym procesom zmeny štruktúr.
- Potreba jesť často a pocit, akoby sme niekedy mali nízku hladinu cukru v krvi. (Toto som nepozorovala u seba, ale u kamaráta. Ten to dokonca nejako podobne nazval s tým cukrom v krvi…) Naberanie tuku, hlavne v oblasti brucha. Neuhasiteľná chuť na proteíny. Vzostup si vyžaduje ohromné množstvá “paliva”. Typickým príznakom je naberanie na váhe a neschopnosť vrátiť sa späť k svojej pôvodnej váhe. Dôverujme telu – vie, čo robí!
- Emocionálne výkyvy a záchvaty plaču. Keď niečo uvoľňujeme, robíme to vždy cez emócie – a v totmo období uvoľňujeme nesmierne veľa. (Toto už nemám. Zdá sa, že som pouvoľňovala väčšinu toho, čo bolo treba uvoľniť…)
- Nutkanie ísť späť Domov, akoby sa všetko už skončilo a už sme sem nepatrili. (Neviem, ako vy, ale ja som v tomto stave tak 23,5 hodiny denne… 😦 Večne prosím anjelov, aby ma už nechali ísť. Nie je to o nevládaní, ale o nechcení. Stačilo. Dosť.) Vysvetlenie: vraciame sa k Zdroju. Už je všetko za nami, ale mnohí z nás zostávajú a budú tvoriť a skúmať nové svety. Takisto naše staré plány sa už zavŕšili.
- Pocit, že nás zachvacuje šialenstvo alebo nejaká duševná choroba. Rýchlo po sebe začíname vnímať niekoľko dimenzií a veľmi sa otvárame. Máme veľa k dispozícii – a nie sme na to privyknutí. Naše vedomie sa zvyšuje a naše obmedzenia padajú. To časom prejde a budeme sa v svojej novej existencii cítiť rovnako udomácnene, ako sme sa cítili v tej starej.
- Úzkosť a panika. Strácame veľké časti nášho ega a ego sa bojí. Náš systém je preťažený. Dejú sa s nami veci, ktorým nerozumieme. Strácame nízkovibračné správania, ktoré boli nutné pre prežitie v realite tretej dimenzie. Tým sa cítime zraniteľní a bezmocní. Ale to, čo strácame, nebudeme vo vyššej dimenzii potrebovať. Tento stav postupne prejde a začneme preciťovať lásku, bezpečnosť a jednotu. Stačí vydržať.
- Depresia. Svet okolo nás nemusí byť vždy naladený na frekvenciu nášho nového, vyššie vibrujúceho Ja. Už sa v ňom necítime dobre. Takisto sa zbavujeme starých, temnejších, nízkovibračných energií a “prehliadame” cez ne. Stačí vydržať.
- Živé, divoké a niekedy násilné sny. (Tak o tomto už tiež môžem rozprávať romány. 😦 ) Zbavujeme sa nízkych vibrácií zo všetkých predošlých našich životov. Keď sa ich pozbavujeme, naše sny sa zmenia a budú nádherné a pokojné. Mnohí ľudia toto štádium už dosiahli. Niektorí ľudia týmto prechádzajú nielen počas spánku, ale aj počas bdelého stavu (=náhle, škaredé a násilné nutkania). Nepoddajme sa – zlé ide preč. Stačí vydržať.
- V noci sa potíme a kedy-tedy nás oblieva horúčava. Telo spaľuje staré zvyšky, čím sa niekedy zahrieva.
- Naše plány sa na polceste náhle zmenia a poberú celkom novým smerom. Naša duša vyvažuje našu energiu. Nový smer nám obvykle dá veľa radosti a nadšenia, pretože duša vie viac ako mozog. Prelamuje naše staré, zabehané voľby a vibrácie.
- Vytvorili sme situáciu, ktorá vyzerá ako naša nahjoršia nočná mora s mnohými jej aspektmi. Naša duša nás vedie, aby sme čelili tým častiam seba, ktorých sme sa doteraz báli alebo sme na ne nemali, alebo znižuje prísun energie do oblastí, ktoré boli až prezásobené energiou. Je to jednoducho vyvažovanie energie. Táto situácia nás testuje, či v nej dokážeme nájsť svoj mier. Je to lekcia, ktorú sme si sami karmicky naplánovali. To, že sa k nej dostávame teraz, je príznak, že duša usúdila, že už jej dokážeme čeliť. Takže pustime sa aj do tohto posledného dobrodružstva a pamätajme si – podstatné je prežiť, nie robiť “umelecký dojem”… 😛 Je to nová skúsenoť, za ktorú budeme vďační, len čo ju dostaneme za seba!
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor