Myslím, že tento článok bude o synchronicite… V čase, keď ho píšem, je môj zážitok ešte celkom čerstvý. Deň predtým som sa pokúšala všetkými možnými spôsobmi, aké poznám, dostať k anjelom. Všetky zlyhali. Na druhý deň som sa dozvedela, že to bola zámerná, hoci len dočasná blokáda. Už som sa ani nepýtala, čo ňou chceli dosiahnuť… A večer som náhodou prepla na kanál, ktorý nikdy nepozerám, a na ňom bežala nasledovná pesnička:
Ktosi mi kedysi povedal, že si musíme vyberať
Čo získame alebo stratíme
Človek nemôže mať všetko
Len neriskuj
Mohla by v tom byť bolesť
Len nemiluj zbytočne
Pretože láska ti nedá slobodu
Nemôžem stáť bokom
A prizerať sa, ako život plynie mimo mňa
Taká nešťastná
Ale natoľko v bezpečí, ako to len ide
No a čo ak by to hneď aj bolelo?
No a čo ak by ma to aj zrazilo na kolená?
No a čo ak by ma tento svet jednoducho aj zhodil do priepasti
A stratila by som pôdu pod nohami
Musím si nájsť svoje miesto
Potrebujem počuť svoj zvuk
A je mi jedno, čo za bolesť na mňa čaká
Ja sa len snažím byť šťastná
Ja len chcem byť šťastná
Pevné zovretie
Neschopnosť poľaviť
Snaha len hrať svoju úlohu
Pomaly miznú
Ale všetky tieto dni
Sa zdajú byť rovnaké
Len rozdielne tváre
Iné miesta
Chcem odtiaľto preč
Nedokážem stáť bokom
A pozerať, ako život plynie mimo mňa
No a čo ak by to hneď aj bolelo?
No a čo ak by ma to aj zrazilo na kolená?
No a čo ak by ma tento svet jednoducho aj zhodil do priepasti
A stratila by som pôdu pod nohami
Musím si nájsť svoje miesto
Potrebujem počuť svoj zvuk
A je mi jedno, čo za bolesť na mňa čaká
Ja sa len snažím byť šťastná
Šťastná
No tak možno nevidím všetky tie zákruty
Na tejto ceste budem cudzincom
Ale nenazývajte ma “obeť”
Nehovorte vôbec nič…
No a čo ak by to hneď aj bolelo?
No a čo ak by ma to aj zrazilo na kolená?
No a čo ak by ma tento svet jednoducho aj zhodil do priepasti
A stratila by som pôdu pod nohami
Musím si nájsť svoje miesto
Potrebujem počuť svoj zvuk
A je mi jedno, čo za bolesť na mňa čaká
Ja len chcem byť šťastná
Šťastná…
Priznám sa, okamžite som začala počúvať, hoci to nie je môj štýl hudby, ale nejako ma to zaujalo. A potom večer som sa znova vybrala za anjelmi a vykričala som im všetku svoju bolesť a roztrpčenie nad tým, čo to so mnou zas porobili…
A Otec povedal: “Robíme to preto, lebo ťa tým meníme. Už sme z teba dostali podstatnú časť tej tvojej “človečiny”, ale istá časť ega v tebe ešte zostala. Všetko vnímaš ako ubližovanie sebe, ako útok na seba, ako nepriateľstvo voči sebe… a keď sa s nami hádaš, je ti celkom jedno, ako zle tým robíš nám… Toto z teba musíme dostať. Musíš sa prestať cítiť ako niečo iné ako my… inak budeš s nami stále bojovať. A tvoje obrany sú mimoriadne účinné – účinnejšie, než sme mysleli! Vždy, keď ti “urobíme zle” a potom sa to vysvetlí, spadnú tvoje obrany z teba a odrazu nie si ty proti nám, ale sme všetci spolu a ty nám dôveruješ a opieraš sa o nás… Vtedy je tvoja energia pre nás obohatením. Ale potom, po čase, si vytvoríš okolo seba zasa škrupinku vajíčka a tá stojí ako obrana medzi tebou a nami… cítiš sa oddelená… a my nemáme pre tvoju energiu použitie.
Teraz to už nechávam len na teba. Ty si myslíš, že sme s tebou mali hovoriť a vysvetľovať ti už skôr, ale potom by sa celý vzostup odohrával v tvojej hlave, nie v tvojom srdci, kde sa odohrať potrebuje… Lenže teraz si sa dostala tak ďaleko, natoľko nám rozumieš a si natoľko vyčerpaná a bezradná, že už sa spoľahnem len na tvoju hlavu a na tvoju schopnosť meniť svoje vlastné vnímanie. Nechávame to na tebe. Prestaň sa báť, že ti zas ublížime – čo by sme z toho mali? Keď ublížime tebe, ublížili by sme si sami. Sme s tebou spojení a keď cítiš bolesť, cítime ju aj my… Nikto necíti bolesť rád, hoci niekedy je potrebná, aby sme sa pohli ďalej. Myslím, že sa teraz dokážeš pohnúť ďalej aj bez bolesti. Proste sa potrebuješ zbaviť tej svojej tenkej škrupinky, čo ťa oddeľuje od nás… Potrebuješ vyvrátiť navonok všetko to citlivé, mäkké a zraniteľné, čo máš v sebe, a spoľahnúť sa, že ťa podržíme a že si u nás chránená… Musíš prestať byť sebou a potrebuješ sa stať jednou z nás. Len jednou z… Zvládneš to?”
Takže najprv pieseň a potom môj rozhovor s anjelmi mi ukázali ďalšiu cestu. Pôvodne som si tieto informácie chcela nechávať už pre seba, ale myslím, že sú užitočné pre všetkých, čo nastúpili podobnú cestu. Spomenula som si totiž na budhizmus (Miro sa teraz začne náramne smiať) a jeho teóriu, že keď nám je zle, mali by sme svetu odhaliť svoje “mäkké miesto” (“soft spot” po anglicky), nebudovať si zábrany a zotrvať v ňom (angl. “sit with it”, sedieť s tým, čo sa udialo). Prvýkrát som sa s týmto stretla u Pemy Chödrön a vtedy mi to veľa nehovorilo. Zmysel mi to vlastne dalo až včera, pri rozhovore s Otcom. Vždy, keď som sa dostala do svojho mäkkého miesta a odhalila som ho, kúsok som podrástla. V tomto bode som prestala byť “egúšikom”, prestala ma zaujímať minulosť a budúcnosť, stratila som svoje očakávania a nádeje a bola som vďačná, že môžem byť súčasťou toho “fungujúceho” celku mimo mňa… Zvnútra som išla navonok a za hranice svojej bytosti. (Neviem to povedať inak.) Každý takýto okamih ma naplnil vyrovnanosťou a vierou vo vyšší zmysel toho, čo sa okolo mňa (a so mnou) deje…
Moja najnovšia úloha znie: dôverovať, nebrániť sa, necítiť sa separovaná. Dúfam, že to zvládnem… Nie je jednoduché vzdať sa svojich človečích predsudkov a strachov a nevraživostí a hlasitého kriku nad každým príkorím 😛 … Musím si nájsť vhodný nástroj, ako to dosiahnuť. A až potom si budem môcť povedať, že mám aké-také právo učiť iných…
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor