Eprakone – ezoterika a spiritualita

Dnes ráno som mala dosť dlhú mentálnu konverzáciu s Gabrielom. Pretože už teraz si nepamätám ani desatinu toho, čo sme pohovorili, idem to pre istotu zapísať. Pre mňa to bolo totiž veľmi dôležité – hovorili sme o čase.

Už neviem, ako ten rozhovor vlastne začal. Sťažovala som sa, že ja čas ešte stále vnímam lineárne a neviem s tým nič urobiť. Gabriel mi povedal, že on ho nevníma lineárne, pretože má otvorené všetky okamihy súčasne. To som kedysi skúšala aj ja – otvorila som dva okamihy súčasne (terajší a jeden minulý život) a skoro ma to zabilo… Gabriel povedal, že som nemala vtedy dostatok energie. Že “okamihy” sú vlastne emocionálne nabité situácie. Tie, ktoré neobsahujú emóciu, si jednoducho nezapamätáme, akoby sa ani nestali. Ale kým naša emócia je večná a nemenná, to, čo v týchto okamihoch prežívame, sú pocity – a tie majú svoj začiatok a koniec. Pripodobil to náhrdelníku z obrovských perál – každá perla je pocitovo nabitá situácia/okamih a tie úzke miesta medzi perlami jednoducho brzdia hladký prietok emócie medzi situáciami.

Gabriel povedal, že kým pracujeme na svojom terajšom živote tým, že napr. rekapitulujeme minulé pocitom nabité udalosti, tak vlastne robíme to, že rozširujeme úzke hrdlá medzi nimi a umožňujeme emócii pohybovať sa voľne z jednej situácie do druhej. Keď takto uvoľníme dostatok emocionálnej energie z minulosti, začne silno pretekať a miesto “perál” vytvorí “hadicu”. Jej sila “prebije” bariéru medzi minulosťou, prítomnosťou a nakoniec aj budúcnosťou a sprístupní nám aj celú budúcnosť. No a keď celý náš súčasný život už tvorí jednu obrovskú, hrubú hadicu, ktorou nehatene preteká celá naša energia, “prebije” sa jej začiatok (narodenie) a koniec (smrť) a oba konce sa spoja – vytvorí sa okolo nás obrovský energetický torus (“nafukovacie koleso”). To, čo je v jeho vnútri, je naše vedomie.

Potom sme podľa Gabriela prichystaní otvárať bez problémov aj udalosti z minulých životov:  energia z nášho torusu jednoducho “prešplechne” a pripojí si aj tú situáciu, na ktorú sa rozpamätáme, a v tom živote spustí  presne ten istý proces, ktorý sme museli prácne absolvovať v tom našom súčasnom – začne rozpúšťať bariéry medzi jednotlivými udalosťami a keď sa aj tam vytvorí priepustná “hadica”, pripojí ju k nášmu torusu. Náš torus sa rozšíri (urobí okolo nás väčší kruh), čím sa rozšíri aj naše vedomie v jeho vnútri…

Gabriel povedal ešte jedno: že keď sa už v našom živote vytvorí okolo nás časový torus, tak máme v hociktorom okamihu prístupné všetky jeho okamihy a môžeme medzi nimi “pumpovať” energiu na vyrovnávanie – napríklad ak máme problémy, môžeme ich vyrovnať prepumpovaním energie z nejakého okamihu, ktorý bol bohatý na to, čo nám teraz chýba. Potom sa to deje pravdepodobne povedome, pretože žijeme vo všetkých okamihoch súčasne, ale to je už len moja extrapolácia.

Ak si ešte v priebehu dňa spomeniem na niečo, čo mi teraz vypadlo, doplním to.