Už som spomínala, že ma Uriel upozornil, že sa dostávam do fázy, kedy by som mohla začať zhmotňovať. Usúdil však, že na to ešte nie som pripravená, a tak mi naordinoval meditáciu a doučiť sa veci okolo zákona príťažlivosti/rezonancie (Law of Attraction, LOA). Mala som priveľa roboty a tak som si vyžiadala týždeň odkladu. Ešte v ten deň mi došla internetom ponuka na bezplatný e-mailový kurz o predefinovaní svojej reality, ktorý ma tak namlsal, že som si okamžite bežala pustiť audio Boba Doyla, ktoré som už istý čas mala a nepočúvala, kde odpovedá na rôzne otázky k LOA. No a to ma „dobilo v lufte“… Chcela som viac, pretože som cítila, že to je presne to, čo potrebujem! Ako som dávala CDčko na policu, vypadla mi z nej kniha (tiež ju mám už aspoň pol roka a ešte som do nej ani nepozrela) od Grega Bradena – k zhmotňovaniu… A aby toho nebolo málo, náhodou som sa na internete potkla o voľné PDFko Doylovej knihy, za ktorú som sa chystala práve vycálovať nemálo dolárov… a ktorú som si okamžite stiahla…

Čiže v priebehu dvoch dní som dostala nákop ako Kanada 😀 ! Pochopila som a začala som sa vzdelávať.

Toto tu bude zmeska Boba Doyla (Wealth Beyond Reason a CD ROM The Law of Attraction) a Gregga Bradena (Der Realitäts-Code, v angličtine The Spontaneous Healing of Belief), ale v tej druhej som len na strane 27, takže nic moc… No a navyše to ešte okorením Shafinom de Zane a jeho e-mailovýmo kurzom, aby sme mali pestrosť. (Ale vlastne je to fuk. Všetci tvrdia to isté. Buď od seba opisovali 🙂 , alebo majú pravdu. Môj ciťák hovorí, že to druhé…)

Takže, ideme na to!

1. Sme zrkadlo i tvár v ňom
2. “To som vytvoril ja“
3. Musíme vedieť, ako žiadať
4. A ako začať?
5. Ale malé varovanie…

Sme zrkadlo i tvár v ňom

Začnem Greggom Bradenom, ktorý spochybňuje existenciu nejakej „objektívnej“ reality „tam vonku“. Opiera sa pritom o citát mystika Djalala od-Din Muhammada Rumiho: „Sme zrkadlo i tvár v ňom“. Odvoláva sa na niečo ako Heisenbergov princíp, ak si to správne pamätám – že neexistuje niečo ako nezúčastnený pozorovateľ deja. Že jeho pozorovanie mení samotný pozorovaný proces. Kedysi, keď som to čítala, tak sa tam písalo, že nejaké pozorované čiastočky sa správajú inak podľa toho, ako čo ich pozorujeme: ak ich pozorujeme ako vlnenie, správajú sa ako vlnenie, ak ich pozorujeme ako čiastočky, správajú sa ako čiastočky. Tam môj výlet do kvantovej fyziky skončil, ale Braden na mňa vybafol 5 „faktov“ (v uvodzovkách, pretože mu môžem len veriť), ktoré dokladajú, že sme súčasť pozorovaného procesu:

1. skutočnosť: Univerzum, náš svet a naše telá pozostávajú zo spoločného energetického poľa, ktoré má mnoho názvov: božská matica („divine matrix“; odtiaľ všetky tie ezoterické pindy o „matrixe“, lebo si nikto nedal tú námahu preložiť to do normálnej reči), Pole, kvantový hologram, Príroda, Boh a ja neviem čo ešte. Nehnevajte sa, ak si zvolím označenie Pole.

2. skutočnosť: V Poli sa „veci“, ktoré boli najprv vzájomne prepojené a potom oddelené, správajú ako keby boli vzájomne ešte stále prepojené.

3. skutočnosť: Ľudská DNA má priamy vplyv na to, čo sa deje v Poli, a to spôsobom, ktorý zdanlivo protirečí známym zákonitostiam priestoru a času.

4. skutočnosť: Ľudské presvedčenia (a s nimi spojené pocity a emócie) majú priamy vplyv na DNA, ktorá zas má vplyv na to, čo sa deje v Poli.

5. skutočnosť: Keď zmeníme svoje presvedčenia o vlastnom tele a svete okolo nás, prenesie Pole tieto presvedčenia do reality, ako ju vnímame.

Braden hovorí, že všetci máme vrodenú schopnosť meniť realitu, len ju zabudneme používať. Niekedy sme potom bezmocné obete okolností, inokedy tvorcovia okolností – a to, v ktorej role sa práve nachádzame, závisí od rozhodnutí, ktoré sme v živote robili – rozhodnutí, ktoré sa zakladali (a zakladajú) na našich presvedčeniach.

Braden: S niekoľkými málo výnimkami spočívajú naše presvedčenia na tom, čo do nás hustila veda, história, náboženstvo, kultúra a naša rodina. Čiže podstata našich presvedčení spočíva v tom, čo nám sprostredkovali iní ľudia. A teraz: Ak náš život spočíva na našich presvedčeniach – čo ak sú tieto presvedčenia nesprávne?

Čo ak zažívame život cez okuliare zbytočných obmedzení a mylných predpokladov, ktoré vyvinuli iní ľudia v priebehu generácií, storočí a tisícročí? Historicky sme podedili predpoklad, že sme len maličké a nevýznamné zrniečka života, ktoré sú obmedzené zákonmi priestoru, atómov a DNA a ktoré zažívajú len kratučký okamih v čase. Toto presvedčenie vychádza z toho, že počas jediného ľudského života málokedy vieme dosiahnuť viditeľné zmeny v prostredí a že Univerzum si ani nevšimne, keď už nebudeme… Takto to znie tvrdo, ale v podstate je to naše základné presvedčenie a vedie nás k tomu, že sa zoči-voči životu cítime malí a bezmocní.

A v tomto bode necháme prihrievať polievočku aj pána Shafina de Zanea, ktorý tvrdí, že realitu možno predefinovať (je to čiastočne preložené, prerozprávané a krátené, ale ponechala som rozprávať jeho osobu):

„Je to možné preto, lebo… všetko, čo vidíš naokolo, si vytvoril TY. Všetko!

Môže to byť celkom neobvyklá predstava pre vás alebo ste ju možno už počuli, ale ubezpečujem vás, že to nie je žiadne zbožné želanie ani svojpomocná rada. Táto koncepcia tvorí podstatnú súčasť kvantovej fyziky a experimenty nespochybniteľne dokázali, že práve „ľudské vedomie“ vytvára materiálnu realitu.

Bez TEBA tam vonku vlastne nie je vôbec NIČ. Teda, aspoň nič „materiálne“. Univerzum je len brečka informácií a energie [toto predčítam anjelom, až ma najbližšie dohrejú 😛 ] existujúcich v stave nekonečnej možnosti, ktorú naše vedomie premieňa na hmotnú, fyzickú realitu, ktorej hovoríme „skutočnosť“.

Počkaj, pŕŕŕ, Shafin… To azda znamená, že som si zhmotnil svoju zlomenú nohu?! Že som si „pritiahol“ neúspech, núdzu a boj o prežitie?! Značí to, že som zodpovedný za všetko, čo sa mi deje?

Nuž, rád by som vám dal jednoduchú odpoveď, ale táto odpoveď má veľa rovín. Krátka odpoveď znie: Áno! Vy si vytvárate svoju realitu, každý kúsoček z nej. Vy si vyberáte z možností tú jednu. Vy zhmotňujete veci do svojho života… Bez „vy“ neexistuje doslova nič z toho, čo dnes je.

Skúste to pochopiť:

Ako som už povedal, svet, ktorý vnímame naokolo, má veľa úrovní existencie. [Gabriel: „Realita je mnohovrstvová.“] Najbližšia rovina je tá, ktorú vidíme, počujeme, voniame a cítime dotykom. To je materiálna rovina. V materiálnej rovine sme všetci vzájomne oddelené bytosti a objekty a pohlavia a osobnosti… V tejto rovine sa všetko riadi tradičnými zákonmi fyziky, Newtonovými troma zákonmi pohybu, ktoré v podstate hovoria: veci sú navzájom oddelené a nepohnú sa samy od seba, kým ich nejakým zásahom externej sily nezohrejeme, nespálime, nepostrčíme, nepotiahneme alebo s chuťou nenakopneme. Ak sa zapodievate len s touto rovinou reality, potom chápete, že všetko má príčinu a následok, že všetko sú to samostatné individuálne predmety a ak chcete, aby sa niečo udialo, musíte na to vynaložiť nejakú formu práce (alebo výmeny energie).

Hmotná realita je tá, čo má tie atómy a molekuly a tieto vyzerajú v učebniciach ako drobné slnečné systémy s elektrónmi krúžiacimi okolo drobného jadra v strede. Vyzerá to, že všetko má svoje miesto a všetko má absolútny zmysel.

Ovšem toto nie je jediná rovina reality. Keď sa pozrieme bližšie na atómy a molekuly, ktoré robia nás, nášho psa, naše BMW Z4, hory a hviezdy, vidíme, že ten model, ktorý nás v škole učili, nie je vôbec správny. Neexistujú drobné guľôčky elektrónov obiehajúce nejaké jadro! Ale čo tam je potom? Je tam len hmlistý oblak elektrického náboja. No fajn, poviete si, nič mimoriadne! Tak tam je miesto drobných elektrónikov nejaký oblak. A? Nuž, podstatné je, že tento oblak nie je taký, ako tie na nebi, ale je to oblak MOŽNOSTÍ!

Tu to začína byť zaujímavé. Takýto oblak možností znamená, že tam nie je elektrón na nejakom určitom mieste v čase – nie je nikde a je VŠADE. Je to oblak možností, ktoré môžu byť hocikde a všade. A práve vstupujeme do sféry kvantovej fyziky…

Tak si poviete – okej, miesto elektrónov máme oblak, ale aspoň je tam v strede to jadro. Hm… Tak po prvé, to jadro je také malé ako futbalová lopta uprostred obrovského štadiónu. A po druhé, tradične sa učíme, že pozostáva z protónov a neutrónov. Keď sa však na to pozrieme bližšie, pozostáva zo subatomárnych častíc ako quarky, leptony a všeličo… ale hlavne fotóny, čiže SVETLO. Blikajúce a skomierajúce v okamihu existencie.

Kvantová úroveň reality sa nespráva podľa bežných zákonov tradičnej fyziky. Na tejto úrovni VŠETKO existuje v stave čistého potenciálu, v stave nekonečných možností. Čo z nich sa stane „realitou“, o tom rozhoduje „pozorovateľ“…“vedomie“… „ty“!

Tak čo je potom to vedomie? A kde existuje? Ak všetko je v stave čistého potenciálu, kto tento potenciál premieňa na realitu? A to nás privádza k tretej úrovni reality – k spirituálnej realite. A spirituálna realita je oblasť univerzálneho JEDINÉHO vedomia, ktoré obklopuje, udržiava, tvorí, obsahuje… a JE všetko.

Je to to jedno vedomie, ktoré existuje mimo priestoru a času, je „nelokálne“ a „nekauzálne“, bez začiatku a konca, univerzálne a „zdroj“ všetkej reality. Tento Zdroj je súčasťou všetkého. To znamená, že neexistuje nič, čoho súčasťou by nebol. To značí aj to, že TY si tiež jeho súčasťou.

No dobre, pekné predstavy, ale ako nám pomôžu v osobnom živote? Nám dobrú a zlú správu. Tá dobrá: predefinovanie našej reality je tá najjednoduchšia vec, ktorú sa možno naučiť. Je jednoduchá, lebo leží v našej prirodzenosti. Boli sme „vytvorení“ s možnosťou robiť to. Môžeme to robiť kedykoľvek. Ale…

… tá zlá správa je, že následkom masívneho ľudského programovania, ktorému sme boli vystavení, a následkom nesprávnych predstáv a presvedčení a programovania podvedomia to pravdepodobne chvíľu potrvá, než budeme schopní túto zručnosť využiť.”

A načo celý tento zdĺhavý úvod? Pretože „energia nasleduje pozornosť“, ako hovoria taoisti. Ak niečomu veríme, vyhľadávame to v dianí okolo nás. Ak niečomu neveríme, všetko interpretujeme z tohto uhla. Ak chceme zhmotňovať, musíme si najprv pripustiť, že to ide, že pre to sú vytvorené podmienky a že my k nim máme prístup! Bob Doyle tomu hovorí:

„Môj systém presvedčení jednoducho nepripúšťal možnosť mimoriadnych udalostí, ako keby tieto boli „príliš veľké“ na to, aby sa mohli stať mne. Všetko to vyzeralo „príliš dobré na to, aby to bola pravda“… Ešte dnes množstvo ľudí behá po svete s nastavením príliš dobré, než aby to bola pravda. A všetko je to o tom, mať pravdu.

Ale slúži nám tento skepticizmus? U mňa osobne bol môj skepticizmus obranný mechanizmus. V konečnom dôsledku som neveril v nič. Nemohol som byť sklamaný! Mohol som stále mať pravdu!

Ale za akú cenu?“

Porozmýšľajte o tom. Ako vyzerajú vaše vlastné presvedčenia? A hľadajte v nich náznak príliš dobré, než aby to bola pravda…

Cvičenie 1: Na záver prvej časti vám ponúkam meditáciu od Shafina de Zanea, ktorá je taká absolútne nádherná, že ju sem dám aj v angličtine pre tých, ktorí jej rozumejú, pretože prekladom som kdečo mohla skresliť:

„Tvárou v tvár ťažkostiam, neistote a protikladným zmyslovým vnemom čoraz viac rozpoznávam magickú, nekonečnú a podporujúcu realitu, v ktorej žijem. Chápem, že nie som udalosti môjho života. A aj keď sa to možno cíti inak, ale viem, že som to, čo presahuje všetky hranice života a smrti; som moje vedomie a mám schopnosť tvoriť. Ďalej chápem a uznávam, že žiť v tejto magickej realite ako Výtvor medzi svojimi Výtvormi je absolútne dobrodružstvo. A v tejto milujúcej a magickej realite moje myšlienky vytvárajú hmotu, sny sa stávajú skutočnosťou a láska vždy víťazí. Preto, ako stále viac objavujem silu, ktorá vo mne drieme, sľubujem ju používať pre lásku, svetlo a prospech všetkých. A sľubujem sám sebe, že budem mať rád a budem šťastný za každú cenu, bez ohľadu na to, čo k tomu treba urobiť, a budem cítiť toleranciu a láskavosť voči celému zvyšku sveta. Tak bude.“

A anglická verzia:

“In the face of difficulty, uncertainty and conflicting sensory information, I recognize more and more the magical, infinite, nurturing reality that I live in. I understand now that I am not the events of my life. And even if it may feel otherwise, I recognize that I am that which transcends all the borders of life and death; I am my consciousness and I have the power to create. I further recognize that living within this magical reality, as a Creation among my Creations, is the ultimate adventure. And in this loving and magical reality my thoughts create matter, dreams come true and love conquers all. Therefore, as I recognize more and more the power that is within me, I pledge to use them for love, light and the benefit of all. Finally, I promise to myself to love and be happy, at all costs, no matter what, with compassion and kindness for All. So be it.”

Ja som si to vytlačila (veľkým písmom) a dala na pracovný stôl tesne vedľa obrazovky počítača. Každý deň si to niekoľkokrát čítam. Keď sa dá, meditujem nad tým. Odporúčam vám urobiť to isté – pomaly sa vaše nastavenie príliš dobré, než aby to bola pravda začne meniť na a prečo nie?

„To som vytvoril ja“

Opakovanie: Všetko na svete je založené na energii. Celý vesmír sa dá rozložiť na čiastočky, ktoré sú energia. Naše telo, náš pes, naša posteľ – všetko sú to rôzne konfigurácie energie.

Energia vibruje na rôznych vlnových dĺžkach. My, ľudia, vnímame veci ako „fyzické“, keď vibrujú v istom frekvenčnom pásme. Veci vibrujúce vo vyšších frekvenčných pásmach sa pre nás stávajú menej „viditeľné“. Napríklad myšlienky vibrujú v oveľa vyšších frekvenciách ako stolička a nie sú pre oko viditeľné – ale napriek tomu existujú.

Energia priťahuje podobne vibrujúcu energiu. Inými slovami: tie frekvencie, na ktorých energia vibruje, vyhľadávajú a priťahujú k sebe podobne vibrujúce frekvencie. Je to ako dve ladičky: keď rozozvučíte jednu a dostanete ju do istej blízkosti druhej, rozozvučí sa automaticky aj tá druhá – bez toho, aby sme sa jej dotkli… Všetko je to energia: ladička, zvuk i myšlienka, ktorá vám práve prebleskla hlavou. Všetko je to len energia. My sme energia a vibrujeme – a podľa toho k sebe priťahujeme!

A zasa opakovanie: Nič, čo vidíme, nie je „realita“, ale len naše vnemy a interpretácie oceánu energie okolo nás, nazývaného Univerzum/vesmír. Sme ako rádioprijímače – prijímame tie frekvencie, ktoré sú v rámci pásma, na ktoré sme „naladení“!

Naše energetické vibrácie pôsobia ako magnet na podobné energetické vibrácie.

Ak je to tak, tak čo potom kontroluje naše vibrácie? Ako sa môžeme „preladiť“ na vlnovú dĺžku, ktorá k nám pritiahne to, čo si prajeme?

Naše myšlienky a emócie určujú, ako vibrujeme – a teda aj čo k sebe priťahujeme.

Príklad? Okej: mali ste už niekedy deň, ktorý začal zle už zobudením – a potom tak pokračoval? LOA to ľahko vysvetlí: ráno sa stane niečo, čo interpretujeme ako „zlé“. To v nás vyvolá negatívny pocit. Ten aktivuje magnet, ktorý bude negatívny pocit stále „dobíjať“ novými zážitkami. No a tak pripálime ráno mlieko, cez mesto pôjdeme na červenú vlnu, povadíme sa so šéfom, atď. Nie je to náhoda – to je to, čo sme si pritiahli!

Skutočnosť je taká, že sme urobili zlú voľbu, keď sme negatívne zareagovali na tú prvú vec. Mohli sme si vybrať, ako na tú vec zareagujeme, ako ju budeme interpretovať, či sa sústredíme na jej negatívnu stránku, alebo na nej nájdeme aj niečo pozitívne… Len čo sme si však zvolili reakciu, zákon rezonancie (LOA) začal „magnetizovať“ k nám veci, ktoré budovali na tejto reakcii, napájali ju energiou a zosilňovali, aby vydržala čo najdlhšie…

Ak by sme si boli vybrali priaznivú interpretáciu alebo sa boli radšej potešili, začali by sa k nám priťahovať dobré veci – a to v miere, do akej by sme vedeli precítiť tú pôvodnú radosť.

Funguje to zakaždým; preto sa tomu hovorí zákon.

A „zákonom“ je všetko jedno! Pre zákon neexistuje rozlíšenie „dobrý“ a „zlý“. To sú len osobné pocity, založené na našich vnútorných presvedčeniach.

Zákon rezonancie jednoducho perfektne reaguje na to, ako vibrujeme. Problém je, že ako spoločnosť sme sa naučili vibrovať negatívne. Naša predstava „reality“ je, že život je ťažký a že ak niečo chceme, musíme sa pre o to náramne snažiť. A tieto presvedčenia budú tvoriť našu pravdu v tej miere, v akej ich prijmeme za svoje vlastné. Čo je horšie, celý život budeme nachádzať pre ne „dôkazy“. Prečo? Lebo zákon rezonancie k nám bude prinášať viac takých situácií, ktoré sú podobné vibrácii, na ktorej sa nachádzame – vibrácii našich myšlienok, presvedčení a predovšetkým pocitov.

To neznamená, že sme si vedome vyžiadali negatívne situácie, v ktorých sa nachádzame. Nesmieme si zamieňať „priťahovanie“ vecí s „tvorením“ vecí. Väčšinou k sebe negatívne skúsenosti priťahujeme tým, že si neuvedomujeme, že sami si spôsobujeme svoje zážitky tým, čo do sveta vysielame ako našu momentálnu vibráciu. Niekedy dokonca nemáme ani na výber! Ak niekto vyrastá v krajine, kde vládne bieda a hlad a na každú korunku treba drieť ako blázon, presvedčenie o biede a hlade a námahe ako základnom stave existencie je v ňom tak hlboko zakorenené, že ho so sebou prenesie i do krajiny, kde vládne blahobyt. Nebude si všímať príležitosti, kedy by bez námahy mohol niečo dosiahnuť, pretože to nespadá do jeho vnemového filtra „treba drieť ako kôň“ – a nevyužije ich, nebude schopný vybudovať si blahobyt, pretože „ešte som sa dostatočne nevynasnažil“. To isté platí o veciach lásky, ak niekto vyrastal v citovo chladnom prostredí. Vlastne to platí o všetkých našich skúsenostiach z detstva a presvedčeniach, ku ktorým skúsenosti viedli. Možno vedome nepriťahujeme realitu bez biedy a námahy, ale nepriťahujeme ani realitu hojnosti a pohody!

Ak sa nám teda nepáči, čo sme si pritiahli doteraz do života, ako to zmeniť?

Zasa späť k zákonu rezonancie: energia priťahuje podobnú energiu. Nepriťahuje „dobrú“ alebo „zlú“ energiu. Priťahuje podobnú energiu. Ak sa sústreďujete na to, čo nechcete, tak tým o to silnejšie vibrujete! Tieto vibrácie ako magnet priťahujú viac toho istého – a život sa stáva nekonečným cyklom negatívnych zážitkov! Prečo by to aj malo byť inak, keď si vlastne o nič iné nežiadate?

Poobzerajte sa okolo seba. Všetko, čo tvorí vašu realitu, ste si „pritiahli“ na základe vibrácie, ktorú vysielate. Väčšinu z toho ste si pritiahli celkom nevedome. Nerobíte vedome nič pre to, aby ste do svojho života dostali veci, ktoré v ňom sú, ale aj tak ich sústavne priťahujete. Fungujete na autopilote.

Vaša súčasná realita je výsledok toho, čo si myslíte, čo cítite a v čo veríte. Tieto veci sa vyvinuli zo skúseností, ktoré ste doteraz mali. Nepritiahli ste si súčasnú realitu vedome, pretože ste ani netušili, že sa to dá – jednoducho ste robili to čo ostatní. Počúvali ste svojich rodičov a integrovali ste ich presvedčenia. Počúvali ste svojich učiteľov a integrovali ste ich presvedčenia. Celý svoj život ste absorbovali myšlienky, pocity, názory a postoje iných a tým ste formovali svoj vlastný systém presvedčení.

Váš systém presvedčení má obrovskú moc nad vašimi pocitmi a tým aj nad tým, ako vibrujete. Preto priťahujete, čo priťahujete… vaše presvedčenia skutočne ovplyvňujú to, čo je pre vás možné, ale v podstate nie sú nič iné než myšlienkový proces a ten možno zmeniť! Ak ho zmeníte, zmení sa vaša vibračná frekvencia a do vášho života sa môžu dostať nové skúsenosti.

Než s tým však začneme, musíme prevziať zodpovednosť sa to, že sme si pritiahli to, čo dnes máme. Nemusí sa nám to páčiť, nemusí nás to tešiť a už vôbec na to nemusíme byť hrdí – ale musíme sipriznať, že nezávisle od toho, či sa námto páči alebo nie, sme vo vibračnej rezonancii (=súzvuku) s naším vnímaním reality, lebo inak by sme ju takto nevnímali!

Samozrejme, môžeme to aj neprijať. Môžeme poukázať na mnohé svetové udalosti a povedať, že nie sme zodpovední za to, že sa dostali do nášho života! Na druhej strane však musíme pripustiť, že na istej vibračnej úrovne sme im UMOŽNILI vstúpiť do nášho života. Prirodzene, to neznamená, že sme ich chceli, že sme o ne vedome požiadali. To len znamená, že z nejakého dôvodu sme boli vo vibračnej rezonancii s týmito situáciami, ktoré sa do nášho života dostali.

Musíme vedieť, ako žiadať

Ak chcete dostať to, po čom túžite, musíte vedieť, ako si o to požiadať.

Nezabudnime: celé je to o tom, aby sme boli ten najlepší „magnet“, ako len dokážeme. Naša vibračná frekvencia určuje, čo k sebe pritiahneme, a tá je naviazaná na pocity, ktoré zažívame.

Kľúčom k všetkému je teda emócia. Je to jedinečná energia, taká, ktorú na fyzickej úrovni skutočne dokážeme cítiť. Vlastne vieme vycítiť, že „magnet“ pracuje…

Ak o niečo žiadame a naša žiadosť je zabalená do obáv, potom pritiahneme k sebe okolnosti, ktoré budú udržiavať alebo dokonca znásobovať pocit obáv.

Vlastne, keď o niečo žiadame a okamžite sa snažíme predstaviť si spôsob, ako to dostaneme, tak sme práve veľmi účinne neutralizovali našu žiadosť. Vysielame Univerzu signál „netráp sa, Univerzum, ja si to už nejako vymyslím sám(a)!“ A potom chytáme nervy, prečo to ide tak pomaly alebo vôbec nie! Snažíme sa celý proces intelektualizovať.

My a naše ego („egúšik“) nie sme zďaleka takí chytrí ako Univerzum. Veci podstatne urýchlime, ak mu jednoducho vystúpime z cesty a nebudeme zavadzať.

To najdôležitejšie, čo sa o „žiadaní“ môžeme naučiť, je, že to ani zďaleka nie je ústne alebo písomné požiadanie, ale skôr byť našou naplnenou žiadosťou!

Mnohokát, keď o niečo žiadame, nachádzame sa vo vibračnom stave „nemám to“ – veď prečo by sme inak žiadali? Ale podstatné je zadefinovať si, čo chceme, a potom sa stať tým, akoby sme to už dosiahli. Tým sa zmení naša vibrácia na takú, ktorá bude skutočne priťahovať to, čo chceme.

Celý proces pozostáva z pár krokov. Musíme si však uvedomiť, že v tomto procese jednoducho neslobodno „preskočiť“ niektorý krok. Buď ich urobíme všetky – alebo sa nečudujme…

Krok 1: Vyjasnime si, čo NECHCEME

Pre mnohých ľudí je ťažké rozhodnúť sa, čo chcú, pretože sme nacvičení nikdy sa tým nezapodievať príliš dlho. Obvykle však vieme veľmi rýchlo povedať, čo nechceme. Fajn, čo? Všetku našu energiu upriamujeme na to, o čo nestojíme… a čudujeme sa, že sa nám toho dostáva čoraz viac!

„Nechcem byť bez peňazí!“
„Nestojím o tento vzťah!“
„Nechcem mať nadváhu!“

Nuž, nerada, ale predsa pripomeniem – energia nasleduje pozornosť a zhmotňuje to, na čo sa naša pozornosť a s ňou spojené emócie upriamujú!

Napriek tomu je to dobrý východiskový bod, od ktorého sa môžeme odraziť. Keď začneme mať zasa pocit „toto nechcem“, okamžite sa sami seba spýtajme, ako by vyzeral protiklad situácie „toto nechcem“?

Keď si vyjasníme, čo nechceme, môžeme prejsť na krok 2:

Krok 2: Definujme, čo CHCEME, a napíšme si to!

Nechceme pokazené auto? Tak si poďme okamžite predstaviť to auto, ktoré by nás čo najviac potešilo!

Je veľmi dôležité dať naším predstavám toho, čo chceme, nejakú fyzickú podobu – a na to existuje viacero spôsobov.

Mnoho ľudí si zbiera obrázky, ktoré pre nich predstavujú ich prianie, a robí si z nich koláž alebo ich špendlí na korkovú nástenku a drží si ju stále na očiach. Iní ľudia si robia zoznam, ďalší si nakreslí obrázok, napíše si pesničku alebo príbeh, v ktorom všetko nastane. Všetky tieto metódy fungujú výborne (pokiaľ nemáme v sebe nejaké skryté presvedčenie, ktoré naše snahy sabotuje – ale o tom až v kroku 4). Vytvárajú „priestor príťažlivosti“. Podmienka je, aby samotný proces bol vzrušujúci, zábavný a príjemný! Keď začneme upresňovať podrobnosti toho, čo skutočne chceme, naše vibrácie vzrastú a začneme vysielať ako supersilný magnet! Rýchlosť, s ktorou sa potom priania zhmotňujú, je závratná.

Má to len jeden maličký zádrhel – nesmieme začať špekulovať nad tým, ako sa veci do nášho života dostavia. (Hovorím z vlastnej skúsenosti. Týmto som celú materializáciu pokazila.) Musíme sa celkom vzdať snahy kontrolovať situáciu. Toto je rozhodne najťažšia časť celého, pretože ľudia chcú veci kontrolovať. Koľkokrát som už na Bosoráckom receptári rozoberala otázky „do koľkých dní sa kúzlo naplní?“ (V horších prípadoch „do koľkých minút sa kúzlo naplní?“) Chceme veci, chceme ich rýchlo a chceme ich presným spôsobom. Ale ak začneme zhmotňovať pomocou zákona rezonancie, potrebujeme len „chceme veci“ a rýchlosť a spôsob už musíme prenechať Univerzu… a to nebýva vždy jednoduché!

Možno máme teraz nutkanie celý tento krok preskočiť – proste si predstavíme, čo chceme, a ide sa ďalej! Tak toto nefunguje… Keď už nič iné, tak si to aspoň zapíšme. Mať predstavu len v hlave nestačí:

• Zapísanie vecí prenáša našu predstavu do fyzickej podoby.
• Písanie nám pomáha vyjasniť si naše prianie a zjemniť jeho detaily a premieňa prianie na presné parametre, podľa ktorých zistíme jeho naplnenie.
• Keď si prianie zapíšeme, osamostatňuje sa a môže existovať bez všetkého toho balastu, ktorý obvykle v hlave nosíme ohľadne toho, čo to vlastne chceme.

Neexistujú pravidlá pre to, aký podrobný takýto zoznam má byť. Jediná podmienka je, že proces tvorenia tohto zoznamu alebo vizualizačnej pomôcky nás má dostať do vibračného stavu, akoby sme tieto veci UŽ MALI.

Mali by sme pri písaní postupovať ako pri afirmáciách: mali by sme písať v prítomnom čase, nie v budúcom, teda akoby sme danú vec už mali. Miesto „chcem nové auto“ teda „mám nové auto“. Ale aby sme mali úspech, chceme urobiť ešte jeden krok naviac – chceme v našich slovách vyjadriť emócie, pretože keď to urobíme, vyvoláme tým emócie v nás samých a posúvame sa do toho vibračného pásma, z ktorého si niečo chceme pritiahnuť!

„Cítim strašné nadšenie zakaždým, keď nasadám do svojho nového auta.“
„Milujem vôňu mäkkej, čistej kože, ktorá napĺňa moje zmysly počas šoférovania.“

Čím dlhší a podrobnejší bude náš zoznam, tým pravdepodobnejšie sa dostaneme do vibračného stavu, v ktorom začneme predmet našej túžby priťahovať.

Ale čo ak pri písaní máme pocit, že sami sebe klameme? Ak máme pocit, že tie vyjadrenia nie sú pravdivé? Mohli by sme sa pritom cítiť negatívne a to rozhodne nie je vibrácia, o ktorú by sme stáli, nie?

Tento zlý pocit je príznak existujúceho odporu – signál, že náš súčasný systém presvedčení nie je v súzvuku s tým, čo píšeme. Ako na vec v takomto prípade, to nájdeme v kroku 4.

Krok 3: Preciťujeme naplnenie nášho priania

Ak chceme vysielať vibráciu, ktorá k nám má pritiahnuť predmet našej túžby, musíme sa emocionálne i mentálne uviesť do stavu, akoby sme ho už mali. Ak vieme v sebe vybudiť tie isté meócie, ktoré by sme mali, keby sa nám prianie naplnilo, tak sa vibračne zlaďujeme s realitou naplneného priania a stávame sa tým správnym „magnetom“.

To si vyžaduje istú mieru vizualizácie, hoci to nutne neznamená, že musíme veci vidieť, i keď vidieť hodne pomáha. Chceme však zapojiť do vizualizácie všetky zmysly: chceme aj počuť, chutnať, cítiť, voňať a vidieť našu naše naplnené prianie. A chceme v tomto stave zostať čo najdlhšie, ako len dokážeme. Čím dlhšie totiž zotrvávame v tomto stave, tým „magnetickejšími“ sa stávame!

Ako sa do tohto stavu dostaneme?

Už som spomenula, že písanie si predstáv hodne pomáha.

Ďalšia dobrá metóda je meditácia. Ukľudníme svoju myseľ a oddáme sa vykresľovaniu si stavu, kedy už máme, čo chceme.

Pre ľudí, ktorí nedokážu meditovať, existujú pomôcky ako brainwave entrainment (binaurálne nahrávky uvádzajúce nás do stavu hlbokého uvoľnenia). Pustíme si takú nahrávku (obvykle alfa-vlny, ale u niektorých ľudí vrátane mňa, ktorí bežne zrejme fungujú v alfa-stave, je lepšie pustiť si theta vlny; aspoň u mňa to zaberá stopercentne).

Krok 4: Uvoľníme sa a necháme plynúť

Tak toto je bezpochyby tá najťažšia časť pre väčšinu ľudí. Konečne – ako môžete niečo chcieť z plného srdca a potom sa od toho odpútať?! Ako vám môže nezáležať na tom, či to dostanete alebo nie? Znie to ťažko, ale nemusí to byť ťažké…

V tejto etape je to všetko o odpore – či ho rozpoznáme a ako s ním budeme narábať. Keď hovoríme o tom, že „necháme veci plynúť“, tak to vlastne znamená odstrániť odpor, ktorý sa vibračne nezhoduje s naším prianím.

Preto toľko hovoríme o odpore, pretože to je vlastne JEDINÁ skutočná príčina, prečo už dnes nemáme to, čo si želáme! Takže nástroje, ktoré nám pomôžu odstrániť tento odpor (ktorý vie byť niekedy dobre utajený a mnohovrstvový) sú skutočne podstatné pre to, či nám bude zákon rezonancie prinášať dobré výsledky.

„Nechať plynúť“ neznamená prestať chcieť to, čo chceme. Je to skôr nasledovné:

• Neupínať sa na spôsob, akým sa naše prianie naplní. Prenechajme to systému, ktorý je na to určený – zákonu rezonancie! Nesnažme sa predstaviť si to. Nehľadajme tú jednú vec, ktorá všetky ostatné umožní. Musíme vytvoriť priestor pre hocijaký spôsob zhmotnenia a musíme si byť vedomí, že naše prianie sa celkom dobre môže zhmotniť spôsobom, o ktorom by sme ani nesnívali. Presne k tomu totiž väčšinu času prichádza. Kedysi som chcela byť slávna spisovateľka. Kým som sa snažila a využívala všetky prístupné možnosti, vždy sa našlo čosi, čo mi padlo ako polienko pod nohy. Ak som mala byť vyhlásená za víťaza súťaže, tak súťaž na poslednú chvíľu zrušili. (To je fakt.) Ak mi mali naspievať môj text piesne, prišla do toho nežná revolúcia a ceny štúdií vyleteli tak nahor, že z toho nič nebolo. Nakoniec som svoje predstavy vzdala. A potom, nejakých 10 rokov neskôr, ma nájdete na internete so stránkou, za ktorej návštevnosť sa nemusím hanbiť… Nikdy v živote by som nebola povedala, že byť „slávna spisovateľka“ vyzerá takto! A viete, čo? Pozná ma hodne ľudí a mám dosť dobré meno. A píšem. Takže 🙂 …O týchto veciach by vedela oveľa viac rozprávať Snakebite. Dúfam, že tento článok objaví a povie, aké skúsenosti so zhmotňovaním prianí má ona!
• Nesmieme sa sužovať, či sa nám túžba naplní alebo nie. To neznamená rezignovať na ňu. Mali by sme sa na jej naplnenie tešiť! Mali by sme očakávať, že jedného dňa nám Univerzum doručí našu túžbu presne na prah dverí – a že bude úžasnejšia, než sme si predstavovali! To radostné vzrušenie musí ostať – len to „ako“ prenechajme na Univerze a tešme sa ako malé dieťa na to, aké prekvapenie to bude! Buďme pripravení na čokoľvek!
• „Nechať voľný priebeh“ znamená, že sa nestaráme, či sa už túžba napĺňa, pretože vieme, že sa naplní. Niekedy, niekde, nejako úžasne. Tak prečo si robiť vrásky?

Existujú techniky, ktoré nám uľahčujú odstúpiť a nechať veciam voľný priebeh. Fungujú tým, že z našej vibrácie odstraňujú negativitu, ktorá by mohla skresliť to, čo vysielame. „Odšumujú“ signál našich myšlienok, pocitov, vizualizácií a očakávaní.

Odkiaľ by sa negativita mohla do našej vibrácie dostať? Väčšinou z našich obmedzujúcich presvedčení, ktoré sme nazbierali a ktoré vlastne ani nie sú naše, ale ich do nás „naočkovalo“ prostredie.

Jedna z vynikajúcich techník, ako sa s obmedzujúcimi presvedčeniami a obavami vysporiadať, je EFT, technika „emočného uvoľnenia“ alebo jednoduchšie technika poklopkávania. (Aha, už chápete, prečo som ju napísala? 🙂 )

Naše priania majú svojskú vibračnú frekvenciu, ktorá pritiahne ich naplnenie. Negatívne a obmedzujúce pocity a presvedčenia ovplyvňujú vibračbú energiu, ktorú vysielame, a tak strácame kontrolu nad výsledkom, ak ich neodstránime.

Jeden z bežných príkladov odporu je upínať sa na svoju túžbu. Kým večne špekulujeme a túžime, tak si vlastne sústavne pripomíname, že danú vec ešte stále nemáme! Toto vytvára špecifický pocit a nie je to pocit, ktorý k nám pritiahne to, po čom túžime. Čim viac je pre nás naše prianie otázkou života a smrti, tým viac odpudzujeme jeho naplnenie! Miesto toho by sme mali radostne akceptovať, že Univerzum nám prianie naplní v tom najvhodnejšom čase a tým najvhodnejším spôsobom. [Teraz už chápem, prečo ma anjeli toľko sekírovali sdôverou. A takisto chápem, prečo v okamihu, keď mi prestalo záležať na tom, či mi naplnia moje želanie, prišiel Uriel s informáciou, že sa dostávam do stavu, keď začnem zhmotňovať… 😕 ]

Ak sa teda príliš upíname na naše prianie, môžeme použiť EFT na to, aby sme tento pocit celkom uvoľnili, alebo ho aspoň znížili na takú nepodstatnú úroveň, že nebude stáť v ceste zhmotneniu túžby.

V konečnom dôsledku „nechať plunúť“ sa zakladá na úplnej vnútornej istote, že to, čo chcete, je na ceste. Je to ako keď idete do reštaurácie a objednáte si jedlo. Tiež stále nekontrolujete čašníka, či sa už robí, či majú prísady, či majú tanier a či vôbec vedia variť… Jednoducho sedíte, vychutnávate si posledné zvyšky hladu a tešíte sa, čo vám prinesú! A presne takto bude pôsobiť zákon rezonancie, keď mu budete plne dôverovať. Požiadate si o to, čo chcete, viete, že to príde a už nad tým zbytočne nešpekulujete. Tým urýchlite jeho zhmotnenie na maximum. Keď sa totiž upnete na istý spôsob, ako sa daný objekt túžby má k vám dostať, nebudete registrovať všetky ostatné možnosti a nevyužijete ich! Čiže budete sami sebe stáť v ceste…

A ako začať?

Tak, ako pri všetkých ostatných veciach – v malom… Vyberme si niečo, čo nás nadchýna, vzrušuje a urobí nám dobre, ale na čo nie sme až takí upätí. Nie sme fixovaní na žiaden termín, na žiaden spôsob, môžeme si zaželať a vystúpiť z cesty. Keď sa nám veci začnú napĺňať, získame obrovskú dôveru k zákonu rezonancie a môžeme ísť na niečo „väčšie“…

Kamarátka napríklad začala zhmotňovanie srdcovou záležitosťou a peniazmi. Tá srdcová ju rozhodne trápila viac… takže prvé sa jej zhmotnili peniaze!

Ďalšia vec, ktorá nám hodne pomôže, je vďačnosť. Tým, že silne preciťujeme vďačnosť za to, čo máme, priťahujeme do svojho života viac takýchto vecí.

Ale malé varovanie…

Veci sa budú diať. V závislosti od toho, čo ste si priali, môže nastať obdobie, kedy sa vám bude zdať, že sa vám život rozpadá pod rukami. Doteraz ste napríklad svojou vibráciou pritiahli do svojho života istých ľudí – partnera, priateľov. Keď teraz túto vibráciu zmeníte, začnete priťahovať iný typ ľudí – a váš pôvodný okruh známych a partner vám prestanú rozumieť a nebudú sa pri vás možno cítiť dobre… Váš život sa jednoducho začne zbavovať tých vecí/ľudí, ktorí už nebudú v súzvuku s vašou novou vibráciou!

Prijmite túto zmenu, nech by bola akákoľvek. Univerzum pre vás robí maximum tým najefektívnejším možným spôsobom!