Eprakone – ezoterika a spiritualita

Psychické cítenie je najprístupnejší z našich psychických zmyslov. Tento kanál sa otvára najľahšie a jeho informácie sú bezprostredné a ľahko zrozumiteľné. Pokiaľ máte tento kanál otvorený od prírody, tak:

• zaujímajú vás iní ľudia, často o nich rozmýšľate, staráte sa o nich a niekedy sa nad nimi trápite
• obvykle vycítite, keď iných ľudí niečo trápi
• plne sa spoliehate na svoje pocity
• čas a termíny akoby išli mimo vás
• robíte všetko pre to, aby sa iní ľudia cítili v pohode, a to isté očakávate od nich smerom k vám.

Psychickí “ciťáci” citlivo reagujú na prostredie 24 hodín denne. Musia sa chrániť pred náporom rozličných vibrácií. Mnohé z ich negatívnych pocitov ani nie sú ich vlastné pocity, ale pocity iných ľudí, ktoré mimovoľne do seba z prostredia “nasali”.

Aj keď ako “psychická anténa” funguje celé telo (napríklad psychický ciťák cíti, keď sa k nemu niekto zakráda od chrbta), hlavná citlivá oblasť je solárny plexus – brucho od bránice až tesne pod pupok:

Pocity v tejto oblasti majú rôznu intenzitu – od slabého “mravenčenia” až po “kameň v žalúdku”.

Východné učenia považujú solárny plexus (pupočnú čakru) za spojenú s kreativitou a emóciami. Je to miesto, kde sa stretávajú spirituálny a fyzický svet. (V podstate ide o priestor medzi solárnym plexom a sakrálnou čakrou, ktorý pri psychickom cítení funguje ako anténa.)

Používanie tejto oblasti sa prejavuje takmer každodenne, hoci podvedome. Keď sa snažíme o niekom niečo dozvedieť, natáčame sa mu celou touto časťou tela. Keď sa cítime bezmocní a ohrození, bezmyšlienkovite si tu skrížime ruky alebo si túto oblasť inak chránime (napríklad sa “schovávame za spis”, ktorý si pritískame k telu).

Psychickí ciťáci obvykle nosievajú pohodlné oblečenie, čo neznamená, že nedbajú na módu a výzor, ale pohodlie má prioritu. V dome mávajú často huňaté koberce a pohodlný nábytok, do ktorého sa ľahko zapadne, a často huňatého domáceho miláčika. Dekorácie bývajú v tlmených, príjemných odtieňoch a skôr nenápadné.

Pre iné typy ľudí sa psychickí ciťáci môžu zdať pomalí – potrebujú totiž všetko dopredu precítiť. Preto je najlepšie nechať ich fungovať ich vlastným tempom.

Cvičenie 1: aktivujeme psychické cítenie

Pri tomto cvičení sa sústreďujeme na nejaký – hocijaký – pocit v tejto oblasti. Nehľadáme slová ani obrazy ani myšlienky, ale vnímame pocit. Tento pocit bude spočiatku asi veľmi nenápadný – ale máme ho všetci, takže ho treba len hľadať! A neslobodno sa k tomu nútiť – tak ako všetko iné, aj objavenie tohto pocitu potrebuje istý čas a prax. Len čo sa začneme sústreďovať na pocity v oblasti sakrálnej čakry, posielame tým signál podvedomiu, že sme konečne ochotní ich prijímať a robiť s nimi. Ak nepoľavíme, podvedomie nám tieto pocity zosilní do tej miery, že ich začneme vnímať.

Sústavne zisťujme, čo v oblasti sakrálnej čakry cítime. “Nič” nie je odpoveď. Aký typ “ničoho” tam cítime? V čom je toto “nič” odlišné od iných “nič”?

Keď s cvičením začíname, je lepšie robiť ho so zatvorenými očami, aby nás nič iné nerozptyľovalo. Keď nadobudneme prax a budeme mať pocity dostatočne silné, budeme ich vnímať aj pri otvorených očiach, ale spočiatku je rozumné obmedziť bočné rušenia.

• Uvoľnime sa. Párkrát sa zhlboka nadýchnime a pomaly vydýchnime.
• Stojíme alebo sedíme pohodlne a odvraciame sa od ľudí, ktorí sú možno s nami v miestnosti. Zavrieme oči.
• Sústredíme sa na to, čo cítime na bruchu (v oblasti ako na obrázku hore). Vnímame dojmy, ktoré tediaľ dostávame.
• Nesilíme sa do ničoho. Čím sme otvorenejší a uvoľnenejší, tým rýchlejšie sa dostavia výsledky. Jednoducho vnímame, čo cítime.
• Aké dojmy máme z toho, čo cítime? Cítime miestnosť ako pokojnú alebo napätú? Je energia v nej hladká, ťažká, roztrieštená?
• Takto si prejdeme viacero miestností alebo prostredí a porovnáme si rozdiely v našich vnemoch z každého miesta.

Cvičenie 2: Cítime ľudí

Druhé cvičenie sa sústreďuje na ľudí a pocity, ktoré v nás vyvolávajú.

Pomyslime si na niekoľko ľudí, ktorých poznáme, vždy po jednom.Všimnime si pocity na bruchu, keď sa v duchu sústredíme na danú osobu. Aké sú? Láskavé a milé? Hnevlivé a frustrované? Vyvoláva v nás táto osoba smútok?

Pravdepodobne zistíme, že každá osoba v nás vyvoláva nejaký jedinečný pocit.

Pri tomto cvičení nerobíme vlastne nič iné, než že si pripomíname pocity z aury či vibrácie danej osoby a interpretujeme ich. Keď sa to naučíme robiť dobre, už nás v budúcnosti ľudia neoklamú, pretože nedáme toľko na viditeľné správanie, ale budeme “čítať” ich vnútorný stav.

Druhá časť cvičenia sa zameriava na “cítenie” ľudí, ktorí sú fyzicky prítomní. Na to sa k nim obrátime tvárou, aby naše brucho dostalo plnú dávnku ich vibrácie. Vhodná doba je napríklad, keď si s niekým podávame ruku.

Psychometria: cítime pomocou rúk

Aj keď je solárny plexus hlavnou oblasťou, cez ktorú prijímame informácie pri psychickom cítení, môžeme s rovnakým úspechom použiť aj ruky. Ruky nám sprostredkujú priamy kontakt s vecou, ktorú ideme “cítiť”. Vibrácia prechádza z našich rúk cez telo až do brucha, kde sa zosilňuje. Táto technika sa volá psychometria.

Cvičenie 3: Cítime predmet

Vezmime si do ruky nejaký predmet a všímajme si pocity, ktoré máme v solárnom plexe. Cítime sa s týmto predmetom dobre? Cítime smútok? A prečo? Cítime tak dlho, až máme pocit, že sme z predmetu získali všetky pocity, ktoré sme získať mohli.

Vhodné sú na toto kovové predmety (napríklad prsteň priateľa), pretože kov dobre zadržiava vibračnú energiu.

Cvičenie 4: Pracujeme so zoznamom

Držíme ruky nad predmetom alebo nad zoznamom predmetov a vnímame pocity, ktoré vznikajú v našom solárnom plexe. Ak pracujeme so zoznamom, všímame si zmeny pocitov, keď prechádzame od položky k položke.

Upravená verzia tohto cvičenia: ideme do supermarketu k pultu s ovocím a posúvaním rúk ponad ovocie si všímame pocity v solárnom plexe a zisťujeme, ktorý kúsok ovocia je najzrelší. (Ja tak vyberám melóny 😛 )