Používajte mágiu triezvo!

Niekedy sa pýtate, ako zmeniť situáciu, ktorá sa vám nepáči – nepáči sa vám, že vás obmedzujú rodičia, že vaša najlepšia kamarátka ušla s vaším priateľom, že váš priateľ je sukničkár, že princ vašich snov vás prehliada… A pýtate sa, aké kúzlo na to použiť.

A ja vždy opakujem, že mágia nie je otvárač na konzervy. Prečo chcete pobosorovať rodičov, keď stačí sa s nimi rozumne porozprávať? (Rozumne v zmysle: dobre sa na rozhovor pripraviť, premyslieť si svoje i ich možné reakcie a nájsť si vhodné argumenty.) Prečo musíte mať práve túto jednu priateľku alebo priateľa, keď oni o vás zjavne nestoja? Prečo si myslíme, že mágia odstráni z nášho života všetky prekážky?

Keby bol náš život hladký a bezproblémový, ani by sme si nevšimli, že žijeme. Človek je už raz taký, že život registruje len cez emócie, ktoré v ňom situácie vyvolávajú. Keby nám nepukalo srdce, nevedeli by sme si neskôr vážiť partnera, ktorý nám ho nezlomí. Keby sme nezozbierali odvahu a nečelili rozhnevanému rodičovi, utekali by sme v živote pred všetkým nepríjemným a nezastavili by sme sa ani na tak dlho, aby sme si uvedomili, že vlastne nežijeme, ale utekáme…

Je normálne, že nás postretnú veci, ktoré sa nám nepáčia. Dávajú nám príležitosť vyskúšať si svoje “pazúry” a otestovať, čo všetko nimi dokážeme. Možno ich niekedy budeme potrebovať… Lebo nikto z nás nemôže zodpovedne vyhlásiť, že vie, ako sa jeho život bude odvíjať (hoci ja s obľubou práve toto tvrdievam o svojom živote 😛 – ale aspoň to nepovažujem za zodpovedné tvrdenie). Rozhodne nie v dvadsiatke. Pravdepodobne ani v päťdesiatke.

Viem, je ťažké pochopiť, že človek by mal dôverovať, že aj tie zlé veci v jeho živote sú na niečo dobré, keď nevidíme okamžitý efekt. A dnes som našla príbeh, ktorý nám možno pomôže pochopiť, že “dobrý” a “zlý” sú hodnotiace slová, ktoré nám umožňujú posúdiť situáciu našimi momentálnymi očami, ale nikdy nie v širšej súvislosti celého nášho života:

Dvaja putovní anjeli sa zastavili na noc v dome bohatej rodiny. Rodina bola arogantná, odmietli anjelov prijať na noc a ledva-ledva sa dali uprosiť, aby ich nechali prenocovať na holej zemi v pivnici. Keď sa anjeli ukladali na noc, starší anjel zbadal v stene dieru a zamuroval ju. Keď sa ho mladší anjel pýtal, prečo, odpovedal: “Veci nie sú vždy také, ako sa zdajú na prvý pohľad.”

Na druhý deň dorazili anjeli do domu úplne chudobného roľníka a jeho ženy. Napriek chudobe ich pohostinne prijali, dali im všetko jedlo a pitie, ktoré mali, a prepustili im i vlastnú posteľ, kým oni sami sa uložili na studenej zemi.

Na druhý deň ráno, keď vyšlo slnko, našli anjeli roľníka so ženou v slzách – cez noc im zdochla ich jediná kravka. Mladší anjel sa rozhneval a pýtal sa staršieho:

“Ako sa to mohlo stať?! Prvý chapík mal všetko a napriek tomu si mu pomohol! Táto rodina mala tak málo, no ochotne sa o to podelila – a ty si im nechal zdochnúť ich jedinú kravu!”

“Veci nie sú vždy také, ako sa zdajú na prvý pohľad,” odpovedal starší anjel. “Keď sme spali v pivnici toho bohatého domu, zbadal som, že v stene je ukrytý zlatý poklad. Pretože majiteľ domu bol taký arogantný a namyslený na svoje bohatstvo a nebol ochotný sa oň podeliť ani trošičku, zamuroval som dieru v stene, aby poklad nenašiel.”

“Poslednú noc, keď sme spali v roľníkovej posteli, prišla si smrť po roľníkovu ženu. Ja som jej miesto toho prepustil tú kravku. Takže vidíš – veci nie sú vždy také, ako sa zdajú na prvý pohľad.”

Niekedy to je presne tak, keď nám niečo za žiadnu cenu nevychádza. Treba však pochopiť, že všetko zlo, čo nás v živote postretne, môže byť z hľadiska budúcnosti užitočnou skúsenosťou, ktorá nás ochráni pred zlom ešte väčším. Je to lekcia, ktorú sa potrebujeme naučiť. Potrebujeme pochopiť, čo sa deje, prečo sa to deje a čo môžeme urobiť (najčastejšie so sebou a vlastnými presvedčeniami či povahou), aby sa táto vec už viac neopakovala.

Pretože keď sa túto lekciu nenaučíme a napriek tomu ju v budúcnosti budeme potrebovať, bude sa nám v živote opakovať tak dlho, kým ju nezvládneme! Ak na vyriešenie dnešného príkoria použijeme mágiu, možno túto jednu situáciu zvrátime v náš prospech, ale lekciu sme sa nenaučili a tak sa môžeme tešiť, že sa o podobnú situáciu potkneme znova. A ak sa úspešne prebosorujeme celým životom bez toho, aby sme sa svoju lekciu naučili, nezabudnime – ešte je tu ďalší život a život po ňom… Ak sa niečo máme naučiť, tak sa to naučíme! O to sa už Univerzálna Energia postará – hovorí sa tomu karma.

Takže poďme so životom bojovať tými prostriedkami, ktoré máme, a používajme mágiu len na nevyhnutnú sebaobranu, keď už všetky naše ostatné možnosti zlyhali… Princíp znie: aby sme sa mohli učiť svoje lekcie a rásť, na to potrebujeme prežiť. Aby sme prežili v situácii, keď už ďalej nevládzeme, môžeme nasadiť mimoriadne schopnosti. Ale nesmieme ich používať na hocijaké situácie, pokiaľ nemáme celú našu energetickú prácu dobre zvládnutú! Pretože až vtedy sa v nás vytvára automaticky cit pre to, kedy je vhodné mágiu nasadiť a kedy nie, aby naše dnešné skutky nemali škaredý dopad na budúcnosť nás i ľudí okolo nás!

Reklamy