Eprakone – ezoterika a spiritualita

Prečo majú niektorí ľudia pri bosorovaní úspech a iní zas nie? Sú dve možnosti: buď neboli schopní počas bosorovania vybudiť dostatok energie (napríklad boli rozptýlení; nemali jasno v tom, čo presne chcú; nechceli to každým vláknom svojho tela), alebo neverili v úspech toho, čo idú robiť.

Pri bosorovaní je náš prístup alfou a omegou. Ak sa nesústredíme, ak neveríme v silu toho, čo ideme urobiť, dostaneme presne taký výsledok. Bosorovanie je práca s podvedomím, cez ktoré sme spojení so zvyškom univerzálnej energie, z ktorej sme všetci vzišli. Tá energia je všade okolo nás a je to prakticky základná forma každej existencie. Kedy-tedy sa na nej urobí “uzlík” – ľudský život uväznený v ľudskom tele. Tento “uzlík” má len trochu menej priepustný energetický “obal”, ale nie je odtrhnutý od zvyšku energie. Je ako uzlík na nitke: hoci je uzlíkom, ešte stále je aj nitkou a na miestach, kde sa na nitke zauzlil, je s ňou spojený.

Takýmto prechodom medzi nitkou a uzlíkom je naše podvedomie – mocný zdroj informácií a poznatkov, menič reality, ktorý nepracuje so slovami, ale s emóciami a obrazmi. A tak keď mu povieme “chcem hrudu zlata”, ale nepredstavujeme si, že k nám aj skutočne príde, a neupíname sa na ňu, podvedomie nás síce počulo, ale nerozumelo. Ono potrebuje obrazy a emócie. A v tých emóciách aj hlboké presvedčenie, že to, čo robím, má zmysel!

Preto “sviatoční” bosoráci mávajú problém s manifestáciou (zhmotnením) výsledkov. Chýba im prax v koncentrácii, fokusovaní energie a odovzdaní jednoznačného a vykonateľného príkazu. Naše podvedomie urobí vždy presne to, čo si zaprajeme. A ak si ideme vybosorovať hrudu zlata a pritom si myslíme, že to aj tak nevyjde – nuž, tak to nevyjde. Podvedomie dostalo totiž príkaz, že to nemá vyjsť.

Sviatočný bosorák to teda “skúsi” (a je skeptický, či sa to podarí). Kúzlo nevyjde. Bosorák si potvrdil svoj skepticizmus a nabudúce to neskúsi. Je to, akoby chcel vyhrať nad majstrom šprintu, ale bez tréningu. Každý z nás si potrebuje nájsť vlastnú metódu komunikácie s podvedomím, ktorá preňho funguje najlepšie. Pre niektorých to bude vizualizácia. Pre iných sviečkové alebo iné rituály alebo zaklínadlá. Ďalší zas budú mať najlepšie výsledky s ponorením sa do seba (napríklad v meditácii).

Je jedno, akú cestu zvolíme. Ale keď ju nepoznáme, nemôžeme ju zvoliť. A keď ju nezvolíme, nemáme istotu, že naše podvedomie pochopí, čo mu prikazujeme. Chceme to, čo hovoríme, alebo to, čo pritom cítime? Ak to podvedomie nedokáže rozpoznať, nemôže nám pomôcť – a my sa ešte dlho načakáme, než sa naše želanie zhmotní…