Problémy s citovou naviazanosťou, rozchodmi a akceptovaním straty patria možno k najčastejším, na ktoré ľudia hľadajú odpoveď. Možno si poviete “je tam toho – tak proste zabudnem, čas lieči všetky rany”… Kiež by to bolo také jednoduché! Ak si tieto problémy včas neošetríme, veľa riskujeme:
- ak je “zlyhanie” dostatočne bolestivé, dokáže nám vyrobiť nejaké nevhodné presvedčenie, podľa ktorého sa budeme správať v budúcnosti a budeme si privolávať podobné situácie, prípadne sa doživotne pripravíme o potešenie z nekomplikovaného vzťahu
- ak je “zlyhanie” pre nás dostatočne traumatizujúce, vtlačí sa do našej aury a v tomto živote nám vie privodiť blokády energie a z nich vyplývajúce choroby, čím existuje možnosť, že si ho vezmeme so sebou ako obmedzujúce presvedčenie do budúcich životov (tzv. karmický dlh)
- podobné “zlyhanie” dokáže dosť citeľným spôsobom narušiť ostatné naše vzťahy s inými ľuďmi: uzavrieme sa do seba, začneme od seba iných ľudí odháňať, lebo sa bojíme ublíženia a podobne
- obvykle sa na traumatizujúci pocit “zlyhania” začnú naväzovať iné negatívne emócie, napríklad obavy, úzkostlivosť, strata sebahodnoty a schopnosti rozhodovať sa, strata samostatnosti a iné.
Dosť dôvodov na to, aby sme “zlomené srdcia” nebrali na ľahkú váhu – a to v žiadnom veku! Zlomené srdce v trinástke môže mať rovnako negatívny dopad ako zlomené srdce v sedemdesiatke. Nezáleží totiž na veku, ale na tom, aká intenzívna bola emócia “zlyhania” a či v našej histórii máme nejaké zážitky, ktoré ju mohli posilniť alebo podporiť – teda “zabetónovať”.
A ešte jedna maličkosť: ak toto “zlyhanie” vnímame príliš intenzívne, obvykle je to poukázanie na to, že nie sme dostatočne vyvážení. A ak nie sme dostatočne vyvážení, tak sa táto nerovnováha prejaví aj v iných oblastiach – a možno s podobne drvivým dopadom.
Jeden taký príbeh
Včera mi poslala Mirka komentár, ktorý sa tiež viaže k tejto téme. Píše:
“Ahoj Heli, prosim ta o pomoc, lebo uz neviem ako dalej. Trpim depresiami a smutkom zo vztahu, ktory sa uz skoncil (pre mna asi nie). Zufalo milujem cloveka, ktory si to ani nezasluzi. S mojim “byvalym” som zila 3 roky, pocas ktorych ma neustale podvadzal a klamal, a opustil ma v 5.mesiaci tehotenstva. Teraz som ostala sama s malym a miesto toho, aby som sa z neho tesila ako vsetky ostatne matky, len placem a smutim. Stale dufam, ze sa otec dietata “preberie” a vrati k nam a zacneme zit ako normalna rodina. Ako sa mam prosim zbavit tychto pocitov a zacat sa tesit zo zivota bez neho?”
Rozhodla som sa použiť Mirku ako prípadovú štúdiu (dúfam, že ju to neponičí ešte viac), pretože v jej príbehu je všetko to, o čom som hore písala, vo veľmi čistej podobe. Pozrime sa naň:
Mirka píše, že 3 roky žila s človekom, “ktorý si to ani nezaslúži”, lebo ju “neustále klamal a podvádzal” a nakoniec ju opustil, hoci s ním čakala dieťa. Z toho, čo píše, jasne vyplýva, že išlo o nerovnocenný vzťah, v ktorom jeden stále dával a druhý stále bral – a keď si našiel možnosť brať inde, tak sa pobral ďalej… Vo vzťahu zostal už len človek, ktorý svoj život založil na dávaní, odpúšťaní, zatváraní očí, nevidení pravdy – a odrazu nemá komu dávať, nemá komu odpúšťať, nemá sa prečo cítiť utláčaný… a tak chce partnera späť, aby znovu mala komu odpúšťať, aby ju znovu mal kto utláčať. (Mirka, prepáčte. Niektoré veci treba povedať naplno, inak nedostanete šancu s nimi niečo urobiť.)
Keď pripustíme nerovnocenný vzťah, je to vždy poukaz na to, že máme nejaký nevyriešený problém sami so sebou. Väčšinou ide o nízky pocit sebahodnoty. Tieto pocity sa rodia rôznym spôsobom, ale rodia sa v rannom detstve, alebo sú “batožinou” z minulých životov. Niekedy stačia prísni rodičia, ktorým sme nikdy nič nevedeli urobiť dosť dobre, aby sme získali pocit nevyhovovania. A pretože sme si na ten pocit medzičasom zvykli, hľadáme v svete niekoho, kto nám ho dá – a len jeho. Ak nám niekto začne navrávať, že sme nebodaj úžasní a plnohodnotní, neuveríme mu. Ak to nezačneme ošetrovať okamžite, tak si zvykneme na pocit nevyhovovania, že neskôr nedokážeme prijať nijakú pochvalu, necítime na seba nijakú hrdosť a nič, čo vyznieva v náš prospech, už nevieme akceptovať… Z takéhoto stavu sa už z vlastnej sily obvykle nevyslobodíme (a ak áno, je to dlhodobý boj – ten môj trval napríklad dobrých 10 rokov).
Takže prvá otázka znie: čo v našom živote nie je v poriadku, že nás to núti dávať sa vo vzťahu do nerovnocennej/podradenej roly? Nepoďme na to odpovedať teraz, pretože Mirku bolí srdce a potrebuje urobiť niečo v prvom rade s tým. Ale ak sa touto otázkou nebude v najbližšej dobe vážne zaoberať, hrozí jej, že nezruší ten nevhodný vzorec správania, ktorý ju do týchto situácií privádza – a čoskoro bude mať podobný problém.
Mirka je v etape, keď už partner odišiel a ona nechce/nevie jeho odchod akceptovať. Pritom z jej riadkov nehovorí slepá láska – tá by nepripustila, že na partnerovi nebolo niečo v poriadku! Z Mirky hovorí strach zo samoty, zo straty prostredia, v ktorom žila tri roky. Pravdepodobne má pocit, že zostala na všetko sama a že možno na to nestačí… Má strach zo zodpovednosti vziať život svoj a svojho dieťaťa do vlastných rúk.
Je to veľmi pochopiteľný pocit… Človek je tvor spoločenský, potrebuje prostredie a potrebuje deľbu práce. Potrebuje iných ľudí okolo seba, any sa mal s kým poradiť, ak nepozná presnú odpoveď. Ľudia okolo nás nám dodávajú istotu. Ak sa nám vzťah rozpadne, odrazu stojíme sami a nikde nemáme záruku, že ešte niekto príde… Keby nám vtedy niekto povedal “tu máš záruku, že do roka si nájdeš nového partnera”, brali by sme rozchod oveľa ľahšie. Poplakali by sme si, pozbierali by sme sa a s nádejou by sme upierali pohľad do budúcnosti.
Lenže takáto záruka neexistuje a nás momentálne bolí srdce. Čo teda s tým?
- Potrebujeme vnútorne celú záležitosť uzavrieť.
- Potrebujeme zneutralizovať bolestivé spomienky.
- Potrebujeme si vybrať späť životnú energiu, ktorá je v týchto situáciách uväznená, lebo ju budeme potrebovať na prípravu lepšej budúcnosti.
- Potrebujeme si napraviť pošramotené ego.
- Potrebujeme si pripraviť lepšiu budúcnosť a príležitosti pre nové vzťahy.
No a teraz po jednom, ale ešte predtým malý tip, ktorý nám pomôže ľahšie zabsolvovať celý proces uvoľnenia viazanej energie: Začnite robiť veci inak. Choďte do práce inou cestou. Robte veci inou rukou. Pozerajte inú televíziu, počúvajte iné rádio. Stretávajte sa s ľuďmi, s ktorými ste už dlho neboli. Všetko toto vás pripravuje ľahšie a menej bolestivo prijať zmenu, ktorú idete urobiť.
Vnútorne uzatvárame bolestivú udalosť
Tento krok si vyžiada hodne sebadisciplíny. Mirke netreba hovoriť, že nemá za čím plakať! Mirka to dobre vie… Ale jej spomienky sa viažu na minulosť a kým sa bude k minulosti v spomienkach vracať, bude im dodávať energiu – tú energiu, ktorá jej bude chýbať v dennom živote a pri príprave budúcnosti. Nezabudnime: energia nasleduje pozornosť. Kam sa obráti naša pozornosť, tým smerom plynie aj naša energia. Ak na bolestivú minulosť myslíme a spomíname, vlastne jej dodávame energiu, aby nás bolela stále viac a viac!
Takže prvý krok je prestať myslieť na minulosť. Ľahko povedané – ale ako na to? Ja som kedysi postupovala celkom intuitívne. Predstavila som si betónový kanál-chodbu, ktorá k minulosti viedla, a tú som jednoducho zabetónovala. Na stenu som v duchu vycapila veľký červený nápis “STOP! Týmto smerom nie!” A potom, keď som sa pristihla, že moje myšlienky sa stáčajú smerom k tejto chodbe, tak som si v duchu povedala “STOP!” a nasilu som sa prinútila myslieť na niečo iné.
Iný spôsob som vyčítala v Caroline Myssovej: dáme svojmu po minulosti bažiacemu egu nejakú podobu. Napríklad si ho predstavíme ako biednu prosebnicu s ovesenými ramenami, prikrčenú a zospodu zúfalo hľadajúcu náš pohľad, s obrovským svietivým srdcom, do ktorého sú napichané špendlíky. Dáme jej nejaké meno – napríklad “ubolená naivka”. A vždy, keď sa naše spomienky stočia smerom k minulosti, povieme jej súcitne: “Ubolená naivka, vidím ťa a viem, že chceš spomínať, ale zabudni na to. To nepripustím. Žijeme pre budúcnosť.”
Týmto krokom sme ošetrili to, že nám nebude unikať energia a nebude zosilňovať našu väzbu na minulosť. Musíme byť dôslední – inak si nepomôžeme.
Malý tip: Nehovorte pred inými o svojich bolestiach a problémoch. Ak sa vás niekto spýta, ako sa máte, vždy odpovedajte pozitívne. Na všetko vždy dávajte optimistickú odpoveď, aj keby to hneď nebola pravda. Nezabúdajte: Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Američania tomu hovoria “predstieraj to tak dlho, až to zvládneš úprimne” (fake it till you make it). A v podstate ani veľmi klamať nebudete – zo stavu, v ktorom ste, vedie už cesta jedine nahor…
Takže keď sme sa postarali, že už do minulosti neinvestujeme cennú energiu, potrebujeme vytiahnuť späť tú energiu, ktorú sme do nej už zainvestovali. Ak to neurobíme, hrozí nám, že si vytvoríme traumu a nevhodné presvedčenie, ktoré nás bude vháňať do podobných situácií znova a znova. A v Mirkinom prípade hrozí, že toto presvedčenie prenesie i na svoje dieťa a traumatizuje ho pre vzťahy s inými ľuďmi.
Neutralizujeme spomienky a prinavraciame si stratený kúsok duše
V druhom kroku budeme hodne spomínať a písať. Preto je dobré, ak najprv necháme prejsť niekoľko týždňov, aby sme si navykli nevracať sa mimovoľne v spomienkach do minulosti. Potom si môžeme trúfnuť otvoriť ju ešte raz – naposledy. (Človek sa pritom musí riadiť svojím vlastným pocitom. Ak si prichodíte dosť silní na to, aby ste znova otvorili minulosť, choďte do toho. Ak nie, radšej počkajte, kým ju budete môcť otvoriť bez strachu, že znova skĺznete do starého bolestínstva. U mňa napríklad to “niekoľko týždňov” trvalo až rok – pretože som nevedela o tom, ako “robenie vecí iným spôsobom” dokáže celý proces urýchliť. Nuž čo – človek sa učí na vlastných chybách…)
Predpokladajme teda, že máme situáciu natoľko pod kontrolou, že už sme do nej neinvestovali žiadnu novú energiu a preto nás emocionálne už toľko nevyčerpáva. Nastal čas na “písomku”:
Vezmite si niekoľko hárkov papiera a vytvorte si priestor, kde ste sami a nemusíte sa pred nikým tváriť. Budete plakať. Budete možno nadávať. Nechcete, aby vás niekto v tomto stave videl.
A ideme spomínať: pospomíname si na všetky dobré i zlé príbehy, ktoré si zo vzťahu pamätáme. Všetky si napíšeme na papier. Stačí heslovito, len aby sme s nimi mohli ďalej pracovať. Ak nás napriek všetkému prikvačia emócie, môžeme si pomôcť malým trikom – predstavíme si, že za stolom nas papiermi sedí a spomína “ubolená naivka” a píše svoje spomienky na papier. My sa vznášame niekde nad ňou v rohu miestnosti, sledujeme ju a ticho ju ľutujeme, ale pritom vieme, že keď dopíše, bude jej oveľa lepšie. To nám pomôže odosobniť sa od toho, čo píšeme.
Takto si spíšeme všetko, na čo si len spomenieme. Nemusí to byť absolútne všetko, čo sa udialo, ale mala by toho byť prevažná väčšina.
Teraz prichádza špeciálna rada pre Mirku a pre tých, ktorí v rozbitom vzťahu mali deti. Vezmite si nový papier a prepíšte naň všetky dobré spomienky, ktoré na vzťah máte. Ak to bolí, pomôžte si znova predstavou, že to nepíšete vy, ale “ubolená naivka” – a poľutujte ju, hoci viete, že práve začína vyhojovať starú ranu. Keď ste hotoví, vložte papier do obálky, zalepte ju a napíšte na ňu “spomienky pre moje dieťa”. Raz sa dieťa bude pýtať, aké to vtedy bolo – a padne vám obom dobre, ak sa budete mať pri spomínaní o čo oprieť. Obálku odložte na tento čas.
Potom vezmite znova papier so spomienkami a v najbližších dňoch a týždňoch budete spomienky “odpracovávať”: vezmete si prvú, neutralizujete ju a vrátite si energiu späť. Použijeme na to bleskovú bosorácku rekapituláciu. Zavrieme oči a pripomenieme si spomienku. Venujeme pozornosť tomu, čo sme vtedy cítili. Ten pocit si vyvoláme vnútri, otočíme hlavu doľava, nadýchneme ho do seba, zadržíme dych, otočíme hlavu doprava a vydýchneme ho, pričom ho premeníme na nejaký iný pocit (ja najčastejšie neutralizujem na ľahostajnosť alebo pobavenie, ak nešlo o príliš silnú negatívnu emóciu). Je dobré si pritom v duchu hovoriť, čo robíme: “teraz nadychujem všetku tú bezmocnú zlosť, teraz z nej vyberám energiu a teraz výdychom mením zlosť na ľahostajnosť”. S každou spomienkou to robíme tak dlho, kým v nej ešte nejaká emócia zostala. Ak už máme pocit, že sme emóciu zo situácie celkom zneutralizovali, otvoríme oči, túto situáciu zo zoznamu vyškrtneme a prejdeme na ďalšiu.
Týmto spôsobom sme “odpracovali” dva body v jednom. Končíme, keď už na zozname nezostane nič. Zoznam spálime alebo rituálne roztrháme na drobné kúsky a spláchneme do záchoda. (A ak ste takí zlomyseľno-vzťahovační ako ja, môžete pritom povedať “drahý môj, posielam ti tvoje spomienky; paaa”.)
Nová identita
Ak by sme teraz skončili, tak už sme sa postarali o to, aby nám zlý zážitok nepriniesol v budúcnosti nejakú chorobu alebo aby sa nepremenil na karmický dlh. Ešte stále však sme nezabezpečili, že sa nebude opakovať. Máme dve možnosti: buď si napíšeme program, ktorý nás donúti nikdy v budúcnosti nevliezť do podobných situácií, alebo budeme hľadať skutočné príčiny toho, prečo sme pripustili nerovnocenný vzťah – a tie odstránime.
Ja som postupovala tým prvým spôsobom. Dnes viem, že bol nesprávny, ale škoda sa už stala: po zrelej úvahe som usúdila, že k sebe priťahujem tých nesprávnych partnerov. Tak som si “napísala” program, ktorý ma odsúdil na celibát. A pretože som vedela, že ak ho aktivujem, môže nastať obdobie, keď ho budem chcieť zmeniť (lebo veď ak niečo viem napísať, viem to aj zmeniť), tak som ho vybavila navyše tzv. Azraelovým blokom – inštrukciou, kde sa každý pokus o zmenu programu trestá smrťou organizmu. (Nakoľko som bola úspešná, to som sa dozvedela o dvadsať rokov neskôr – a takmer ma to stálo život. Odvtedy už neexperimentujem.)
Ak môžete, choďte tou druhou cestou. Preskúmajte všetky svoje presvedčenia a testujte ich platnosť. Často totiž preberáme presvedčenia z nášho prostredia automaticky – a možno sa nám vôbec nehodia. Sú to presvedčenia ako “vždy sa musíš postarať najprv o iných, až potom o seba” alebo “kedy si bola dobrá, chlapi by o teba stáli”. Nemusia sa zakladať na pravde – sú to jednoducho presvedčenia niekoho o tom, ako situácia vyzerá. A ak ten niekto mal sám životné šrámy, tak tie presvedčenia podľa toho vyzerajú. (Viac k tejto téme je v Čo z nás odsáva energiu a Meníme svoj vnútorný monológ.)
Dobrý spôsob, ako si vybudovať novú identitu, je vziať si nejaký vzor a povedať, čo z neho chceme vniesť do nášho života. Potom si ho vizualizujeme. Vezmeme si ho do srdca a tam ho vložíme. A stále sa k nemu budeme vracať.
Ak sa nám podarí dostať sa až sem, nadobudli sme vzácnu schopnosť pri hocijakom príkorí sa postaviť znovu na nohy. Dôležitá poznámka pre tých, ktorí majú deti: nikdy, ale skutočne nikdy na nich neprenášajte svoje presvedčenia v období, keď ste ubolení a reagujete emotívne. Neviete, akú škodu tým môžete napáchať na ich duši… Dané presvedčenie možno platí pre vás a pre vašu situáciu, ale ak ho prenesiete na dieťa, ktoré v tejto situácii ešte nie je, spravíte z neho “program”, s ktorým sa potom dieťa bude musieť potýkať tak dlho, až kým nájde spôsob, ako ho zneutralizovať!
(Obrázok k tomuto článku je z galérie “azurylipfe“, autorky Mystic Dream tarotu.)
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
heli,
vynikajúci článok –
Páči sa miPáči sa mi
Trnka,
😛 ďakujem… Bolo by to chcelo viac rozmýšľať a dokončiť ešte aj to s budovaním nového ega, ale nebol čas. Takže nabudúce…
Páči sa miPáči sa mi
Tato tema je niecim este vynimocna- tyka sa totiz uplne kazdeho- bez rozdielu- chudobnych-bohatych, mladych-starych, zien-muzov….kazdeho.
A musim povedat uprimne,cerstvo aj mna 😦
chcela som napisat, ze vynikajuce Helar-ako vzdy, ale nie je to pravda. Vynikajuce to je, ale kazdym novym clankom je to o kus lepsie- ako to robite Helar? 🙂 Proste, neviem ci to uvidi kazdy, ale moj postreh je taky, ze v kazdom clanku vidno kroky ktore ste spravili vpred, naozaj to tam vidno.
Posielam energiu a natahujem cas, aby ste ich mali na pokracovanie tohto clanku, pretoze ma velmi zaujimaju posledne dva body-
-Potrebujeme si napravit posramotene ego (viem aky ma toto obrovsky dopad najma na zeny a ake tazke je aspon nieco z toho odcinit-ja som na to pouzila velmi nevhodny sposob a kebyze neviem ze druha strana to robila tiez, tak sa za to hanbim ako svina 🙂 proste kratko po rozchode iny muz-zvlastny vztah, navzajom sme si hovorili aky sme krasny a uzasny- ano, opakovana loz sa stava skutocnostou 🙂 no funguje to ovela lepsie ked vam to hovori niekto iny ako ked si to hovorite vy sami- az na to, ze opakovana loz trvala rok a skoncilo to rovnako 😀 takze nie velmi dobry sposob, pretoze ci chcete alebo nie, vtiahne vas to, pokial si nedokazete udrzat odstup, uverite tomu natolko, ze si to zamenite za lasku a dalsie vlastne konstatovanie, vyhrabat sa z tohto bolo ovela horsie ako z “normalneho” vztahu- zavislost na “opakovenej lzi”)
– Potrebujeme si pripravit lepsiu buducnost a prilezitosti pre nove vztahy
dalsi bod ktory ma zaujima.
Inak velmi dakujem Helar, tiez som tuto drobnost nevedela- ze pokial zacnem robit veci inak ako ich robim urychli to adaptaciu na zmenu (Preto som bola taka vykolajena, ked som bola “nahodami” prinutena zmenit svoju obvyklu trasu- zvlastne pocity, ktore som dostatocne nerozobrala- strach z neznama- vykolajenie, ale zistenie ze robit tu istu vec sa da roznymi sposobmi a ta vec vam bude pripadat stale krasna a zaujimava- proste nezmenite podstatu ale iba cesty a pristup k nej(da sa aplikovat aj na vztahy- nemozte zmenit daneho cloveka, ale mozte zacat k nemu pristupovat inak, spravat sa inak, robit spolu ine veci-alebo moj oblubeny for- Pokial citite, ze vas muz zacina tuzit po inej zene- prefarbite si vlasy a zmente uces 🙂 bude mat pocit, ze tu inu zenu ma a pritom to budete vy- Vlk bude syta a ovca cela 🙂
Robenie veci inak idem ihned aplikovat este viac ako doteraz 🙂
Dakujem Helar- z uprimneho srdca….
Páči sa miPáči sa mi
velmi dobry clanok..,jeden postreh..ak je zlyhanie prilis intenzivne ..nie sme dostatovne vyzrety..?..to ako ked niekto da najavo von vsetky svoje city ..,nepretvaruje sa pred tym druhym a aj sam pred sebou je nevyzrete..?..radsej vsetko v sebe udusit a povedat si co bolo bolo kaslem na to vsak si najdem niekoho ineho ,aj tak som toho cloveka nemiloval ..klamat sam seba..?..hm..mozno sa mylim ale tak mi to vyznieva…skratka byt lahostajny ku vsetkemu ,hodit vsetko pekne za hlavu ,neobzerat sa dozadu ..ten clovek uz pre mna neexistuje…?…
Páči sa miPáči sa mi
Prijat to co mi dana situacia a clovek priniesol, poucit sa. Neudusit, ale pochopit. Prijat to, ze ak dany clovek odisiel malo to nejaky vyznam- neodisiel len tak. Partner je skukotcne nasim odrazom- zrkadlom- vsetko co spravi- obvykle to co najviac boli- tym nam chce iba nieco povedat, na nieco poukazat, na nieco co je v nas a co treba zmenit, nieco co je chore a treba to uzdravit. Obzriet sa mozte…obvykle ked sa obzriem dozadu na svojich partnerov, v predstave stoja akoby v rade a prstom ukazujem- ty si ma naucil toto a ty toto, vdaka tebe som zmenila na sebe toto a tamto…ale vazim si kazdeho, kazdemu som vdacna…
Páči sa miPáči sa mi
Stano,
čo som chcela povedať: ak príliš emotívne (=neprimerane emotívne) reagujeme na niečo, máme tam pod povrchom nejaký iný problém. Veľmi často nás napríklad rozčuľujú ľudia, ktorí prejavujú také správanie/postoje/veci, ktoré nechceme vidieť na sebe samých. Všetko, čo nás rozčuľuje, totiž koliduje s naším obrazom o sebe samom. Ak ma teda rozchod (čo je dnes pomerne bežná záležitosť) totálne zmetie z nôh, tak preto, že som sa na ten vzťah nezdravo upla. Nezdravo sa upínam vtedy, keď si od partnera sľubujem zvýšenie vlastnej sebahodnoty. A už sme pri probléme, ktorý je pod povrchom…
Musíme sa venovať tomuto problému. On je príčina, ten rozchod je len prejav. Je to ako s hrdzavejúcou karosériou auta (tu vidno, ku ktorej generácii patrím 🙂 ): hrdzu môžeme zamaľovať, alebo ju odstránime. Ak ju len zamaľujeme, pri najbližšej príležitosti farba popuká a máme ju to zasa!
Ľudia to s obľubou robia naopak – postarajú sa o prejav a tešia sa, ako odstránili príčinu… Haha!
Páči sa miPáči sa mi
Ahoj helar!
Super clanok 🙂
… vedela som o sebe, ze sa citim ´´menejcenna´´ alebo nieco take, ale proste som to neriesila
Teraz som vlastne pochopila, ze to nemam nechat tak, ale bojovat s tym a hlavne zistit pricinu
Inak som tu asi druhykrat, tato stranka je uzasna! Len nemam cas venovat sa magii tolko, kolko by som chcela 😦
Páči sa miPáči sa mi
Ahoj Helar,
veľmi pekný článok. Ale čo keď nebolí rozchod ale zrada?
Páči sa miPáči sa mi
Asi sa to rieši podobne. Ale je to veľmi ťažkééé 🙂
Aj tak ďakujem.
Páči sa miPáči sa mi
Vlnka,
je to to isté kúzlo pre inú situáciu. Všetky emócie (=kúsky duše) zavrznuté v minulosti sa takto vracajú späť. Len zariekadlo sa zmení, aby čo najlepšie odrážalo našu situáciu. A… zariekadlá/zaklínadlá sa nemusia rýmovať! 😛
Páči sa miPáči sa mi
milovaný partner nás opúšťa, aby sa obetoval pre nas, lebo casto nas nasa laska robi bezmocnymi, hlavne ak nie sme este dostatocne vysoko, obetuje sa pre zmenu, ktora nas privadza ku najdeniu svojej podstaty a pochopeniu, za to som jej nesmierne VDACNY, lebo sam som sa od nej nedokazal odputat….
vela usmievavej lasky v srdciach
ahojte
Páči sa miPáči sa mi
Geniálne,naozaj.
Páči sa miPáči sa mi
helar,
určite vieš, koľkým ľuďom si tým článkom pomohla
Díky
Páči sa miPáči sa mi
Sonda do duše chorej ženy
http://rapidshare.com/files/159049462/ZlyClovek.zip.html
Páči sa miPáči sa mi
Zaujímavý článok. Má v sebe vela. Isté veci uzvávam iné nie. Páči sa mi napríklad vyrovnávanie energie. Verím totiž v to že dobré a zlé sa musí rovnať. Človek sa proste musí s tým sám vyrovnať. Zo svojimi problémami.
Ja som mala vela skúseností s chlapmi. Skúšala som vela spôsobou, no zatial ani jeden nebol správny, no nevzdám to. Aj keď mám občas chuť na všetko sa vykašlať a je to ťažké začínať akoby odznova a postaviť sa na nohy sám bez pomoci iných. Aj teraz mám chuť s niekým sa porozprávať a nieje s kým. Som však rada že som našla túto stránku. Dá sa povedať že som našla aj kúsok odpovede na niečo…viem však že odpoveď je blýzko mňa len ja ju ešte nevidím…chce to čas…tak Ďakujem za nakopnutie
Páči sa miPáči sa mi
zabralo to
Páči sa miPáči sa mi
Ahoj Helar,
mám otázku, ktorá možno súvisí so zlomeným srdcom, aj keď nie som si tým istá. častokrát sa mi sníva, že môj priateľ ma podvádza alebo sa stretáva s jeho bývalou láskou, s ktorou však nikdy nechodil. Bolo to skôr také flirtovanie. Mám však pocit, že ona ho stále priťahuje. Tie sny sú hrozné, stále sa zobudím s obrovským žiaľom v srdci a s plačom, ktorý neprestáva. Neviem ako sa toho mám zbaviť, prosím pomôž mi. Ja sama som bola už raz sklamaná a môj bývalý priateľ, ktorého som veľmi milovala mi zlomil srdce. :((( čakám na odpoveď.
Erika
Páči sa miPáči sa mi
uff a čo má s týmto tvoj priateľ srdiečko? 😕 ved je to tvoj sen, tvoja obava, tvoje pocity. čoho sa bojíš? že ťa opustí? a je sám na svete? ty ho nechceš pustiť ani len pred dvere svojho srdca a ešte sa aj bojíš, že ti spred nich raz odíde? 😀 😀 😀
zlatinko, neboj sa, ak odíde príde lepší 😀 vždy to tak je, keď sa zamiluješ do ďalšieho muža, bude určite krajší, lepší, múdrejší, pozornejší, ….. hi hi hi a proste bude naj…. neboj sa ukázať mu čo cítiš ty a strach pominie a sny tiež 😀 😀 😀
Páči sa miPáči sa mi
strach..strach.. strach 😀 najväčší nepriateľ. Neži pre budúcnosť v strachu ..lebo sa staneš handrou a onucou v starej čižme.. 😀 ste večné bytosti a každým cyklom prechádzate aby ste niečo zažili a získali skúsenosti a vývoj ..čo si zažila za to poďakuj, ži ďalej a teš sa z iných skúsenosti, nezväzuj srdce a myseľ..rozvíjaj seba a pribudnú aj pekné príbehy… ale len ak budeš spomínať na to pekné čo si zažila..lebo ste tvorcovia toho, čo chcete zažiť 😀 budúcnosť sa tvorí za vašej pomoci a potom sa prežíva vytvorené ..a je veľa spolutvorcov 😀
Lebo o čom snívaš ..tade vedie tvoja cesta.. je to tvoja túžba ktorá ťa vedie životom ..zmeň túžbu a zmení sa zážitok ..zisti príčinu v sebe a zmeníš následok
😀 našiel som pre teba jednu knihu..”Nech sa deje čokoľvek ” skús to 😀 😀
Páči sa miPáči sa mi
Ahoj Helar,
chcela by som ťa poprosiť o radu. Niečo z toho je tu už napísané, ale všade sa píše, že treba prestať chodiť na miesta, ktoré nám milovaného človeka pripomínajú. Ja by som chcela vedieť,ako sa mám oslobodiť (zbaviť sa trápenia),keď sa s tým mužom musím niekoľko krát týždenne stretnúť. Pracujeme totiž obaja v jedenej veľkej firme a niekedy sa stretnúť musíme. Obaja cítime k sebe niečo silné (ja podstatne viac), ale nemôžme byť spolu. No mňa to bolí viac, ako jeho. Nerozišli sme sa v zlom (my sme sa vlastne vôbec nerozišli), ale bolí ma to, že nemôžem byť s ním. Skúšala som už cez meditácie oslobodenie, strihať putá a všetko možné, ale stále ho veľmi ľúbim. Budem naozaj veľmi vďačná, keď mi poradíte. Podotýkam, že nešlo o nijaký bežný vzťah ale o niečo, čo si nijak logicky neviem vysvetliť… Srdečná vďaka.
Páči sa miPáči sa mi
Alenka, len tak mi prebehlo myslou ked som tvoj komentar citala: ked sa od neho nijakym sposobom nevies odputat, tak nebojuj proti laske. Chod s nou. Miluj ho tolko, kolko ti je mozne. Tes sa z kazdej chvilky ked ho uvidis, tes sa ze existuje. Tes sa zo samej seba ze dokazes rozdavat lasku. Ostatok nechaj tak. Prevrat tvoje trapenie na radost. A hlavne – bud stastna z teba samej. Neviem ci nie su tieto rady padnute na hlavu, sry ak ano. 😉
Páči sa miPáči sa mi
Tinka,
vôbec si nemyslím, žeby tieto rady boli padnuté na hlavu. Myslím si, že máš úplnú pravdu. Ešte tak nájsť tú silu a dokázať to. Ďakujem:-)
Páči sa miPáči sa mi
Alenka,
skús si celý váš minulý vzťah odrekapitulovať: https://eprakone.wordpress.com/2008/07/08/rekapitulacia-podla-castanedu/
Malo by to zmierniť hĺbku citu na únosnú úroveň. Potom ho ešte môžeš mať rada, veď predsatvuje pekné obdobie v tvojom živote, ale sa aspoň otvoríš novým citom.
Páči sa miPáči sa mi
Helar
ďakujem ti za radu. Niekde som už o tom počula, ale ešte som to neskúšala. Hneď, ako budem mať kľud, to urobím. Verím, že to pomôže. Ešte raz Srdečná vďaka…
Páči sa miPáči sa mi
ahoj Helar, potrebujem tvoju radu 😦 s priatelom sme boli spolu 3roky a teraz ma opustil kvoli tomu, ze nevie ci ma este lubi tak ako predtym 😦 mam pocit ze stale nieje vyzrety na nieco take, ma 24rokov. Pred tyzdnom to prisiel definitivne ukoncit, vraj ma nechce trapit. Je mi velmi zle, akokolvek sa snazim, nejde mi to. Mavam s nim kazdu noc sny, ako sme stastni. Viem, ze ani on sa nema dobre, ked sa na neho pytam jeho sestri, tak mi povie, ze nieje stastny a ze po veceroch place.. minule som mu dala otazku, ci si mysli, ze sa to da este vratit spat, aby bolo dobre ako predtym a napisal mi, ze on teraz nevie, co sa da a co nie, ze to ukaze cas.. mna ta jeho nerozhodnost zabija, vobec neviem nacom stale som … poradte mi co mam robit 😦
Páči sa miPáči sa mi
nie som síce helar, ale skúsim aj ja ak dovolíš, dobre?
v prvom rade, … vyhoď si z komunikácie tých zamračených smajlíkov, … to tu nemá čo robiť .. žiješ, dýchaš, a ako sa zdá dýchaš spoločný vzduch aký potrebuje k životu aj tvoj miláčik
v druhom rade…. pýtala si sa sestry svojho bývalého … hm, nespoliehala by som sa na to … áno, môže ho vidieť plakať, môže ho vidieť trpieť, ale nemusí to byť tak ako si to myslí ona, … dôvod môže byť akýkoľvek a ty sa tak iba zbytočne zamotávaš do svojích predstáv … ( pokiaľ to nevieš od neho samotného, nemá význam to akokolvek analyzovať a špekulovať nad tým )
v treťom rade … si jednou zo šťastných žien, musíš byť naprosto skvelá, ak si dal tú námahu a ukončil vzťah úplne čestne … povedal ti predsa, že nevie, že či ťa ešte ľúbi … ( a on ťa bude stále nosiť v srdci, len nebudete spolu ako partneri … naučila si ho kopec veciam, ktorým, to musí vedieť hlavne on, ale váž si toho, že si chvíľku kráčala s ním spoločnou cestou … aj ty si sa predsa musela niečomu naučiť … )
srdiečko, Láska je Dar! … tak ju iba podaruj a nič za to nečakaj. Dar odovzdaj a odíď! Tebe sa ten Dar vráti! Vráti sa v inej podobe a od iného človeka, no tvojou povinosťou je Žiť! máš na to právo, netráp sa minulosťou, a nerieš budúcnosť … Ži teraz … choď von, rob čo ťa baví, ale nesmieš prepadať analyzam rozumu. Musíš sa spýtať svojho srdiečka, čo to vlastne k tomu mužovi ty cítiš. a ak cítiš väzby, akékoľvek väzby pútaš sa k hmote … Láska je slobodná … nespútavá … nikdy… a ešte niečo, ty ho len naďalej miluj … to právo, čo právo, priam povinosť lubiť ti nikto nemôže vziať … jediný rozdiel je, že mu to nepovieš ústami, ale srdcom …
a ver mi, naozaj viem čo hovorím … píšem to z vlastnej skúsenosti … píšem z prežitého nie počutého …
posielam ti veľa slniečka do tvojho srdiečka … nech ti osvetlí aj tú najskrytejšiu zákuť, aby si sa mohla pozrieť na seba a do seba a byť na seba hrdá … cítim, že je na čo … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
áno, je tu kopec pravdy…. láska nespútava…..je to dar ktorý treba odovzdávať a prijímať…. hm.. .len tak si príde a niekedy len tak odíde …. a vy nestihnete ani len povedať dakujem….
zalúbila som sa do muža, ktorý o tom ani netuší…. trvá to už dva roky a stále je to tak silné…..
plačem, aj sa smejem, aj sa snažím odvrátiť myšlienky ked sa prichytím v myšlienkach pri ňom….
robím čo môžem, hladám vysvetlenie, prečo ? Prečo to čo cítim, cítim práve k nemu, tak nemožné…..
mám priatela ,ktorý mi dosť ublížil, ale som s ním, odpustila som mu, ale zrazu moja láska k nemu zmizla…. a ja neviem
čo s tym…. jednoducho tam nie je…mám ho rada a snažím sa hladat na nom všetko možné, čo by som mohla na nom milovať, len aby som mala dôvod s ním zostať….prosím Boha o pomoc, anielov, skúšam havajskú metodu ho oponopono, ale zatial nič…. bol čas kedy som sa hnusila sama sebe….už len preto lebo bezhlavo milujem iného , kde to nie je možné…
trápim sa tým a o to horšie je to, že viem, že jediná cesta ako kráčať ako tak , je zmieriť sa s tým alebo nájsť dôvod prečo tolko lásky k tomuto človeku, ktorý nemá ani ponatia….. zatial som na to neprišla….je to dosť ťažké, lebo všetka energia ide k nemu….je to neskutočný pocit…..
Páči sa miPáči sa mi
Dobry den, venujete sa lieceniu / poradenstvu?
Páči sa miPáči sa mi
Nie.
Páči sa miPáči sa mi
Dakujem. Mozem mat este 1 otazku. V clanku pisete “Tak som si “napísala” program, ktorý ma odsúdil na celibát. A pretože som vedela, že ak ho aktivujem, môže nastať obdobie, keď ho budem chcieť zmeniť (lebo veď ak niečo viem napísať, viem to aj zmeniť), tak som ho vybavila navyše tzv. Azraelovým blokom”. Ako sa Vam to podarilo zrusit? Ak by ste vedeli poradit bola by som Vam vdacna
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Nepodarilo. Ja keď niečo robím, tak to robím dôsledne. Buď ešte niekedy nájdem spôsob, ako to obísť, ale v podstate už ani nehľadám. Keď človek urobí blbosť, musí sa naučiť s ňou žiť. 🙂 Proste mám smolu. Môžem do svojho života pustiť ľudí, ale nesmiem si priať zostať s nimi. A tak som vždy jednou nohou na odchode. 🙂
Páči sa miPáči sa mi