Už niekoľkokrát ste sa pýtali na telekinézu a ja som sľúbila, že niečo spracujem. Zasa to bude séria článkov, ako pri práci so snami. Keďže tentokrát s telekinézou nemám veľké skúsenosti (haha, vraj “veľké” – ešte sa mi nikdy nepodarilo pohnúť na diaľku ničím okrem môjho bankového konta – a aj to vždy len smerom nadol 😛 ), budem sa riadiť teóriou, ktorú pre telekinézu vypracoval bosorák Adrian, jedna z mojich “duší spriaznených”. A tak, ako sa vy budete usilovať s cvičeniami, urobím to isté aj ja. Uvidíme, ako rýchlo sa dostaví úspech!
Dnes začnem len predpokladmi pre telekinézu – nabudúce potom prejdeme priamo k veci.
Adrian tvrdí, že úspech pri telekinéze a ostatných psychických schopnostiach môžeme zvýšiť, keď si na ne vytvoríme samostatný priestor, kde nebudeme rušení a kde nebudeme robiť nič iné. Takto spojí naše podvedomie priestor s telekinézou alebo inou schopnosťou a automaticky sa naladí na ten správny stav mysle, len čo do priestoru vkročíme.
Takisto sa tento priestor časom energeticky nabije, čo automaticky zvýši úroveň našej energie, keď v ňom niečo budeme podnikať. Preto napríklad médiá používajú vždy tú istú miestnosť na seansy.
Náš priestor by mal spĺňať nasledovné podmienky: nemalo by nás v ňom nič rušiť a nemali by doňho vchádzať iní ľudia, ktorí by v ňom napríklad hýbali predmetmi alebo inak rušili jeho energiu.
V tomto priestore budeme potrebovať stoličku s pevným sedadlom a operadlom (napríklad jedálenskú stoličku) a malý stolík, na ktorý budeme klásť predmety, ktoré pri psychických počinoch potrebujeme. Rovnako dobré je vybaviť priestor inými jedinečnými predmetmi, ktoré začne podvedomie spájať s psychickými schopnosťami. Bežne sa používajú špecifické vône (napr. kadidlá), pretože majú na podvedomie veľký vplyv a ľahšie nás naladia na stav potrebný pre telekinézu.
Naším cieľom je vytvoriť si osobný, súkromný a nerušený priestor, ktorý je celkom izolovaný od vonkajšieho sveta a do ktorého môžeme vkročiť vždy, keď budeme chcieť robiť telekinézu alebo iné psychické počiny, v tom teda aj bosorovanie. Ale súčasne by sme v tomto priestore mali meditovať, používať ho na skľudnenie mysle a na odosobnenie sa od nášho tela a našich prežitkov. To ho bude napĺňať čistou psychickou energiou.
Venujme príprave tohto priestoru dostatok času a pozornosti. Keď doňho vstúpime, mali by sme cítiť jeho zvláštnu vibráciu, mal by nás doslova vytrhnúť z každodenného zhonu a naša myseľ by sa mala vyjasniť a sústrediť sama na seba, nie na prežitky z celého dňa. Rodine treba povedať, že je to náš špeciálny priestor a že by nás nemali rušiť, keď doňho vstúpime, pokiaľ to nie je vyslovene nevyhnutné (sem patria prípady ako požiar, ale rozhodne nie zvonenie telefónu).










Napísať odpoveď pre Samuel8 Zrušiť odpoveď