Túžobník brestový (Filipendula ulmaria / Spiraea ulmaria L.), NJ: Mädesüß (a mnoho iných).

Jedna zo štyroch magických bylín keltských druidov. Patrí k ružovitým rastlinám, je vysoký 1-2 m, má krémovo zafarbené kvety, ktoré voňajú výrazne po mandliach. Rastie v strednej Európe, severnej Amerike a severnej Ázii na vlhkých lúkach, v močariskách a na brehu vodných tokov.

V liečení sa využívajú kvety, ale aj lístie zbierané v dobe kvitnutia. Predovšetkým kvety obsahujú kyselinu salicylovú, flavonoidy a taníny, ktoré zodpovedajú za trpkastú, sťahujúcu chuť.

Keď vedci objavili obsah kyseliny salicylovej v túžobníku a vŕbe, vyrobili umelo kyselinu acetylsalicylovú a nazvali ju aspirín (a-spiraea, “podľa túžobníka”). Na rozdiel od umelého lieku však túžobník obsahuje aj ďalšie látky, ktoré chránia naše vnútornosti (žalúdok a črevo) a preto má menej nežiadúcich vedľajších účinkov. Uvoľňuje, pôsobí proti zápalom, pomáha vraj pri reume, podporuje prekrvenie a znižuje teploty. Zbierajú sa koncom mája a v júni stopky s rozvíjajúcimi sa púčikmi a niekoľkými listami, nenapadnuté mšicami ani múčnatkou. Buď sa sušia, alebo sa z nich vyrába tinktúra.

Podporuje a umožňuje:

• brať a dávať
• pripustiť blízkosť iného človeka
• veľkodušnosť
• otvorenosť voči novému a rozdielnemu 
• vnútornú dobrotu a tolerantnosť
• schopnosť vyjadrovať pocity

Pomáha:

• keď sme si vybudovali odstup k druhým ľuďom a chceme sa s nimi začať o niečo deliť
• keď máme strach z budúcnosti (živobytie, zdravie, využívanie a pod.)
• keď sa často jedujeme alebo prejavujeme príznaky kodependencie
• keď nás rutiny zvierajú ako obruč
• keď si potrebujeme sprístupniť hlboko ležiace pocity
• keď túžime po blízkej duši.

Sušený túžobník sa používa na čaj a kúpeľ nôh pri nachladnutí, horúčke a nepokoji, pri zadržiavaní vody, kameňoch alebo pri kúrach na prečistenie krvi. Stopky sa zviažu do metličky a vyvesia sa na sušenie na tienistom, vzdušnom a suchom mieste; prípadne sa pod metličku podloží kus látky, lebo kvety sú krehké a ľahko sa odlamujú. Suší sa, až kým ľahko nešuští pri dotyku a kým sa stopky nelámu. Potom olámať kvety a listy a uložiť do nádoby a spotrebovať do roka.

Z kvetov sa kedysi získavala mandľová aróma pre medovinu a zaváraniny. Sušené kvety sa kládli do vrecúšok a do prádla, aby odplašili mole.

Čaj z túžobníka (kvety alebo listy) sa používa ako podporná liečba pri prechladnutiach a ako močopudný a potivý prostriedok, niekedy aj pri reumatizme (nedoložená účinnosť), pri žalúdočných vredoch, bolestiach hlavy, hnačkách, pálení žáhy a chrípkových infekciách. 2,5 až 3,5 g túžobníkového kvetu alebo 4-5 g túžobníkového listu sa zaleje horúcou vodou a nechá sa 10 minút lúhovať. Viackrát cez deň vypiť šálku horúceho čaju.

Obklady s čerstvými listmi pri zápaloch hrudníka, poruchách prekrvenia, ekzémoch, psoriáze, akné, migréne a horúčke.

Nepoužívať pri tehotenstve a dojčení, nevhodný pre astmatikov a malé deti. Pri dlhodobom používaní môže viesť k problémom so žalúdkom alebo črevom.

V kadidlách harmonizuje a vytvára pokojnú, vyrovnanú atmosféru. (Používa sa predovšetkým kvet.) Kadidlo z listov: korenisté, tabakovité; zmierňuje emócie a po hádke vyčistí atmosféru. Kvet i list sa používajú v kadidlových zmesiach lásky. Kelti ho pálili ako ochranu proti duchom a démonom. V Dánsku slúžil na odhalenie zlodejov tak, že obvineného ním okiadzali.

V kadidlách sa dobre znáša s cytisom, canellou, labdanom, tolubalzámom, myrhou, fialkou, angostúrou, slamihou a mandľovníkom.