“Nedokážeš zbaviť svet vecí, čo ťa trápia. Potrebuješ zbaviť svoju vibráciu vecí, čo ťa trápia.
A len čo zbavíš svoju vibráciu vecí, čo ťa trápia, nedostanú sa k tebe nijaké veci, čo by ťa trápili.”
Abraham
Prácou na sebe nevzostupujeme na nejakú rovinu, kde už nič zlé a škaredé a bolestivé neexistuje, ale zostávame v tom istom svete, len tým zlým a škaredým veciam, čo nás doteraz vytáčali, prestávame pripisovať dôležitosť.
Keď niečomu nepripisujeme dôležitosť, registrujeme to oveľa zriedkavejšie.
A len čo do nášho života vstúpi niečo úžasné, čomu pripíšeme vysokú dôležitosť, tie nedôležité veci sa akosi vytratia.
Nie že by prestali existovať.
Len my si ich prestávame všímať, pretože sú pre nás nedôležité.
Bezpredmetné.
Ak vás teda trápi kolega, ktorý s vami súťaží o pozornosť nadriadeného a zosmiešňuje vás, vyhláste pochvalu nadriadeného za bezpredmetnú. Robte si svoje tak dobre, ako len dokážete, a vyhýbajte sa spolupráci so súťaživcom. Vyhláste aj jeho za bezpredmetného.
A ak treba, kľudne vysvetlite nadriadenému, že daného človeka nechcete na spoločné úlohy, pretože mu nedôverujete, že vás nepodrazí a úmyselne nepokazí robotu.
No a potom choďte a nevšímajte si ho a dávajte svoje najlepšie.
Nie je osvietené nechať si skákať po hlave. Nie je osvietené nechať sa ponižovať alebo zosmiešňovať. Nie je osvietené dovoliť inému, aby vám kazil radosť zo života.
Je osvietené tešiť sa zo svojej roboty a hrdiť sa svojou schopnosťou dosahovať veci a kašlať na to, ako sa k tomu stavajú závistlivci a neprajníci.
Vždy si uvedomte, čo je pre vás v danej situácii dôležité. V práci to bude výplata, nie to, či vám kolega tlieska.
Týmto uvedomením pre seba otvárate celkom novú realitu, do ktorej si neprajníkov už nepúšťate.
Sústreďte sa na podstatné. A podstatné je cítiť sa dobre nezávisle od toho, ako vaša súčasná situácia vyzerá.
A keďže je to moja stránka a píšem knihy a používam v texte slovo “bezpredmetný” 😛 , tu je úryvok z Vianočného útočiska, kde sa presne táto vec diskutuje:
“Tam je! To je tá hysterická baba, čo ma tu zamkla! Ja ťa zažalujem! Uvidíš, toto ti len tak neprejde!” Potom spozoroval Ingrid a kameramana, zázračne sa upokojil a vyhlásil do kamery: “Moja žena je duševne chorá. Bolo by treba ju strčiť na psychiatriu, než niekoho zabije!”
Druhý policajt sa odrazu sklonil a skúmal niečo na zemi.
“Je tu kameň celý od krvi!”
Gesa naň ľahostajne pozrela: “To je môj kameň… Nepoužila som ho a pretože nápad nie je trestný čin, pokiaľ ho nezrealizujem, je kameň bezpredmetný.”
“Ty si bezpredmetná, ty hnusná, hlúpa Gesa!” Roman sa vrhol k nej a len duchaprítomnosť policajta mu zabránila udrieť ju. “Takú ti dám po papuli… Počujete?! Potrebuje, aby ste jej dali po papuli… po papuli…” Policajti mu vykrútili ruky, založili mu želiezka a v predklone ho viedli k autu, kým Roman ešte stále vykríkal “Po papuli!” a kamera to celé snímala.
Opisuje reálnu situáciu z reálneho života. Môjho života. 🙂
Ak sa vám úryvok páči, Vianočné útočisko môžete získať tu.











Povedz svoj názor