Sledovala som reakcie na Trumpov prejav v Davose. Niekedy preto, že sa rada rehocem, inokedy preto, že rôzne pohľady rozširujú môj vlastný. A na fejsbúku túto príhodu rozoberal istý J Randy Taraborrelli a povedal čosi, čo stojí za uváženie:
“Niekedy sa dopúšťame tej chyby, že si myslíme, že cieľom je “vyhrať” konfrontáciu. Nie je. Cieľom je odmietnuť zúčastniť sa inscenácie.”
(The mistake we sometimes make is thinking the goal is to “win” the confrontation. It isn’t. The goal is to refuse participation in the performance.)
Keď sa vás snaží niekto iný terorizovať (v rodine, v práci, v politike), vašou úlohou nie je pristúpiť na jeho hru a snažiť sa mu “vysvetliť”, pokúšať sa ho “ukľudniť”, snažiť sa ho “potrestať” za jeho drzosť či nechať sa zastrašiť do slepej poslušnosti.
Vašou úlohou je vycúvať zo situácie a ísť robiť niečo, čo vám prinesie spokojnosť.
V prípade Trumpa a Európy napríklad ísť urobiť s niekým iným ekonomické dohody, čo vám prinesú pocit relatívnej stability a predvídateľnosti.
V našom prípade čokoľvek, čo sa cíti dobre.
“Keď ti niekto vlezie do života a zastrašovaním sa snaží vynútiť si tvoje podriadenie, pozornosť alebo kontrolu nad tebou, odpoveďou nie je eskalácia a ani ústupčivosť. Je to stálosť. Hranice. Odmietnutie byť vháňaný do zlých rozhodnutí, len aby si zastavil ten krik.”
(When someone enters your life demanding submission, attention, or control through intimidation, the answer isn’t escalation and it’s not surrender. It’s steadiness. Boundaries. A refusal to be rushed into bad decisions just to stop the noise.)
Čiže ak vás nabudúce niekto začne zosmiešňovať alebo ponižovať, neznížte sa na jeho úroveň. Niekde som čítala: Je to ako bojovať v bahne s prasaťom – to prasa si to ešte aj užíva. 🙂










Povedz svoj názor