Keď si pomyslíš myšlienku a necítiš sa z nej v pohode, je to nápoveď.
Tá nepohoda je nápoveď.
Tá nepohoda, čo cítiš, napovedá, že vytváraš niečo, čo pre teba nie je dobré.

Jednoducho sa rozptýľ a myšlienka odíde. Musí.

Zákon príťažlivosti hovorí, že bez tvojej pozornosti nič nezostáva.
Zákon príťažlivosti hovorí, že bez tvojej pozornosti nič neprichádza.

Abraham

Je to jedno z tých poznaní, ktoré potrebujú trocha kontextu. Potrebujeme pochopiť, kto sa cíti v nepohode.

Možnosti sú dve – buď sa v nepohode cíti naša duša (vnútorné dieťa, vnútorná bytosť), alebo sa v nepohode cíti naše ego (naše vovychovávané predstavy o tom, kto sme a kto nie sme; náš tieň).

A my to bez práce na sebe nedokážeme určiť.

Predstavte si, že ste si našli niekoho a chcete ísť randiť. Vaše vnútorné dieťa sa vytešuje, ale tu začínate cítiť nepohodu… Váš tieň vám našepkáva “prečo si myslíš, že sa práve ty budeš páčiť?”

Ak sa teraz rozptýlime a vytešíme sa z toho, čo si oblečieme a kam pôjdeme, odsúvame problém na neskôr. Hláška tieňa totiž je tiež nápoveď – nápoveď o tom, že v sebe nemáme niečo vysporiadané.

A my si ju nevšimneme, prefokusujeme, ideme na rande a zahviezdime a potom na druhom rande náš tieň predvedie, kto skutočne sme…

Ak som sa niečo naučila, tak to, že nič v sebarozvoji nejde “ľavou zadnou”. Keď sa nejaká myšlienka vynorí, je nápoveď – inak by sme si ju nepomysleli.

Ukazuje nám, čo potrebujeme v sebe vysporiadať, aby sa nevynorila už nikdy viac.

Tá myšlienka nechce, aby sme sa cítili blbo, ale len aby sme uzavreli mier sami so sebou.

A to nespravíme tak, že ju odignorujeme.

Presmerovanie pozornosti používam len na myšlienky, ktoré ma strašia, ale nie na tie, ktoré poukazujú na niečo z mojej minulosti. Ak sú to vety typu “nikto o teba nebude stáť”, už to “nikto” je signál, že je to len príliš aktívna obava.

Ale ak sa chystám na rande a príde myšlienka “ale nebude sa mu páčiť, že máš svoju hlavu a znieš posudzovačne”, potrebujem sa zastaviť a zistiť, čo vo mne vyvoláva potrebu znieť tak. Väčšinou za tým leží nejaké poranenie z minulosti, ktoré som ešte neodhalila a nezneutralizovala a dnes už možno vôbec neplatí. Nejdem hĺbať a analyzovať, ale si len uvedomím, že minulá situácia nie je táto situácia a ak sa vyhnem zotrvávaniu na rozdieloch, tak sa moja kritičnosť veľmi neprejaví a ja dostanem šancu preskúmať toho druhého, že či sa ku mne naozaj hodí. 🙂

A ešte než sa na to rande pohnem, odpustím si, že som sa jednou minulou skúsenosťou nechávala tak dlho spútavať. 🙂

Fokus presmerovaný na možnosti, nie na nemožnosti… Podmienka zhmotňovania radosti naplnená. 🙂

Že so svojou pripomienkou nie som veľmi vzdialená tomu, čo hovoria samotní Abraham, svedčí nasledovný ich citát:

Keď sa niečoho bojíš, neurob najbližší krok alebo neurob niečo, čo sa bojíš urobiť. Veľa ľudí bude hovoriť: “Oh, len sa cez to prehryz a keď sa prehryzieš, prestaneš sa toho báť”.

My ťa miesto toho povzbudzujeme vyladiť sa na to, čo chceš, tým, že nájdeš myšlienky, čo sa cítia dobre, pretože ten strach tam je z nejakého dôvodu.

Ten strach vraví: Máš v sebe odpor, ktorý bude priťahovať niečo z toho, čo chceš, a niečo z toho, čo nechceš. Prečo to NEVYČISTIŤ skôr, než začneš konať?

Abraham

To len potvrdzuje to, čo ma kedysi naučili Krídlatí – že každá myšlienka je múdra v tom správnom kontexte.